vlado0065
komentáře u částí děl
Konečne! Darebákov som chcel čítať najmä kvôli Rothfussovi (ok, aj Martinovi, ale keďže toho má Martin na rováši už kopec a Rothfuss nie, všetko nové od Patricka je vysoko žiadaný tovar).
Patrick má ten zvláštny dar, píše s ľahkosťou a pri čítaní jeho príbehov vám predstavivosť beží na plné obrátky - obrazy sa samy vynárajú priamo vo vašej hlave (dobre, toto môže byť trocha nebezpečné tvrdenie, ale je to fakt vďaka tomu, ako Rothfuss píše). Mám rád autorov, ktorí vedia do deja vložiť množstvo drobných detailov, ktoré napriek svojej zdanlivej všednosti formujú príbeh. Áno, Patrick toto vie, kto čítal Kroniku Královraha, vie o čom hovorím.
Bleskostrom sa číta úžasne a postava Basta je fantastická. Všetky detaily, každá situácia, každý moment, každý dialóg či výraz postáv (fakt tie postavy doslova vidíte pred očami) majú svoj zmysel, ktorý ale neprichádza hneď, nie, najprv zbierate kúsky príbehu a nakoniec to všetko zložíte a budete prekvapení, ako úhľadne to do seba zapadá. Čítať Rothfussa je ako hra, ako prekliato dobrá hra, ktorá nikdy neprestane baviť.
Vyzeralo to fakt dobre, žiaľ úroveň prvých pár stránok si Težké kovy neudržali. Škoda, lovec mystických potvor, exorcista a drsný chlapík v jednom je sľubný materiál, ale chcelo by to viac.
Nanajvýš sympatická partička darebákov. Najmä mechaničáka si nejde nezamilovať.
Taký šedý priemer. Nečíta sa to zle, ale je to len taká epizódka. Chcelo by to vedieť, čo bolo pred a čo bude po, resp. zasadiť príbeh do širšieho kontextu. Potom by to možno stálo za to.
Vynikajuci príbeh o tom, že aj v umeleckej brandži bolo (a je) množstvo podvodníkov, pašerákov, falšovateľov a zlodejov - prosto, darebákov. Ale vzhľadom na ich špecializáciu majú nebývalý šarm a charizmu.
A nikto by nebol atmosféry tohto príbehu nadšený viac, ako Caravaggio, ktorého obraz je hlavným hrdinom poviedky.
Ako rýchla jednohubka mi to prišlo dostačujúce, ale nejako výrazne nenadchne.
Postavy a svet (aspoň podľa jemných fragmentov - lebo veď priestoru veľa nebolo) ale majú potenciál.
Tak to už hej. Toto je presne ten typ poviedky, ktorú by som v antológii zvanej "Darebáci" očakával.
Rýchly a zaujímavý dej, skvelé postavy konajúce svižne a s pointou, nenormálne zábavné momenty a brutálny koniec. Toto je neskutočne výživná a raw (musel som :-D ) žánrovka (ak máte radi Jacka Reachera, tak si to do poslednej bodky užijete). Neostáva mi nič iné, než si na svojráznu dvojicu postáv Hap Collins a Leonard Pin posvietiť v niektorej zo samostatných kníh.
Poviedku som prečítal cestou z práce v električke a môj potláčaný (a občas aj otvorený) smiech donútil troch ľudí k presunu na iné miesto.
Taká krátka milá poviedka o zlodejíčkovi skrížená s rozprávkou "Duch vo flaši".
Vlastne som niečo takéto v práve tejto antológii vôbec nečakal a príjemne ma to svojou prostoduchosťou a vtipom potešilo.
Hrdinka príbehu má skutočne veľmi zaujímavý profesijný životopis. Čo je asi najsilnejšia črta poviedky - osoba hlavnej hrdinky a spôsob, akým je do deja uvedená.
Príbeh nie je zlý, ale chýba mu iskra. Áno, dej pekne graduje a je jemne mysteriózne líznutý. Môžete sa tešiť aj na premyslený zvrat, ale... ďalej nič. Záver mi príde príliš umelo vykonštruovaný a príbeh je tak zvláštne (nie zaujímavo) a náhle odseknutý.
Akoby som čítal svižnú scénu zo scénara k akčnému filmu.
Poviedka "Težké časy... " sa proste rozbehne a počas celého deja sa nedá ničoho chytiť. Neviem si zvyknúť na príbeh, v ktorom sa nedokážem stotožniť s postavami nie preto, lebo mi žiadna nie je sympatická, ale preto, že nie je čas na ich preskúmanie.
Chápem, že poviedky takéhoto rozsahu musia rýchlo zaujať, vzplanúť, zo dva-tri krát sa zvrátiť a efektne skončiť, napriek tomu ale potrebujú niečo (alebo niekoho), čo (kto) po prečítaní zanechá dojem - ten samozrejme nemusí byť nutne pozitívny, ale byť musí. Ja som žiaľ z tejto poviedky žiaden nemal.
