vlado0065 komentáře u knih

Máte radi Dračí Doupě ? A čo rock, máte radi rock ? Tak si predstavte, že Nicholas Eames s partičkou vyslúžilých úspešných rockerov po večeroch drtí dračák.. a dávajú do toho všetko. Príbeh nie je nič originálne, ale túto knihu robia postavy a štýl. A bude vás to baviť.

3 10.10.2019

Vlka si s príchodom zimy vždy rád a znova prečítam. Nejako mi do tohto obdobia patrí :).

Knihu začíname priamo cez akciu, po ktorej sa retrospektívne vrátime do detstva hlavného hrdinu (veľmi vhodne zvolený začiatok, Knight človeka naladí kvalitným napätím a tiesnivou atmosférou prenasledovania a až následne uvedie do hlavnej dejovej línie). Aj keď dej možno nie je práve najoriginálnejší, ľudstvo prenecháva vrchol potravinovej pyramídy tvorom z iných svetov - toto tu už viac krát bolo. Zaujímavé ale je, ako sa človek stihol za tých pár rokov, ako spadol do žumpy adaptovať.

Príbeh sa začína na severe Minnesoty a až do konca zažívame zvláštny postapo dobrodružný roadtrip po USA. Spoznávame široké spektrum spoločnosti - od úbožiakov, ktorí slúžia ako potrava pre nových vládcov až po boháčov a zapredancov ľudskej rasy, od hrdo stojacích členov odboja až po renegátov a všetkého schopných lovcov hláv, od ľudí plných nádeje až po stratené existencie. David Valentine je sympatický hrdina, s ktorým sa dá veľmi rýchlo stotožniť - je to ten typ westernového samotára, ktorý raz zachraňuje a inokedy zabíja. Autor veľmi pekne vykresľuje priestor severnej Ameriky a motívy a správanie zvyšku ľudstva.

Mám pre podobné knihy slabosť. Ťažko hodnotiť po prvej knihe (z 11) príbeh. Vlk je výborným prológom k celej sérii.

Trocha podraz je, že do češtiny je preložených len 6 dielov, zvyšok podľa slov vydavateľstva prekladať neplánujú - treba asi siahnuť po origináloch.

3 13.11.2016

Čítať čokoľvek od Sandersona je zážitok. A Mistborn, počnúc Finální říší, nie je výnimkou.

Pre mňa najsilnejšou Sandersonou črtou sú svety, v ktorých sa jeho príbehy odvívajú. Finální říše je úžasne vykreslené prostredie. Časovo i priestorovo síce trocha vytrhnuté z kontextu, napriek tomu pre príbeh dostačne široké a najmä, vynikajúco funguje. Iskru mu dodáva systém allomancie a feruchemie, ktoré sú viac kombináciou vedy a alchýmie, ako mágiou.

Príbehovo je Finální říše spočiatku ľahko čitateľná, ale s postupom času sa odkrývajú aj politické kľučky rôznych postáv a dej sa začína vetviť. Netreba sa ale báť, že by sa roztrieštil do chaosu, iba už nie je tak predvídateľný a začina čoraz viac pozitívne prekvapovať.

Postavy sú prijemné a aj keď ich je dosť, nemáte pocit, že by boli nedokončené, prípadne sa nelogicky strácali, alebo z ničoho nič znova objavovali. Skvelé je, že nie sú čiernobiele a ich motívy správania vychádzajú z ich minulosti (tá našťastie nie je čitateľovi rovno chrstnutá do tváre, ale postupne dávkovaná, takže je priestor na úvahy "prečo tá, ktorá postava koná tak, ako koná"). Stále však ide o young adult, takže žiadneho filozofického bolehlavu sa netreba báť (občas sú postavy dokonca vtipne naivné).

Finální říše je výborná kniha a som zvedavý, aké budú ostatné dva diely z pôvodnej Mistborn série.

3 01.11.2016

'Nestvoříš stroj k obrazu mysli člověka.'
Oranžsko-katolická Bible

Duna nie je typické sci-fi (už samotný citát, pochádzajúci z fiktívneho svätého písma, hovorí za veľa - najmä pre dobu, v akej žijeme a kde sa do istej miery snažíme docieliť niečo úplne opačné). S podobnými sci-fi paradoxmi sa budeme v knihe stretávať často, či už v prípade imperiálneho zriadenia, ktoré skôr pripomína feudálny systém, alebo súbojovými pasážami, v ktorých absentujú futuristické zbrane, či samotným pohľadom na techniku a rozvoj. Nie, ľudstvo vo svete Duny neprežilo vďaka sofistikovaným technológiám, ľudstvo prežilo vďaka rozvíjaniu svojich psychických schopností, vďaka vytváraniu politických kompromisov a vďaka dlhodobým kalkuláciám.

Herbert svoju najúspešnejšiu knihu zasadil v podstate do uzavretého sveta planéty piesku Arrakis (čo nie je pre sci-fi typické). Dôvod? Prozaický - prameň života, alebo lepšie povedané, piesky života. Totiž, Arrakis je jediná planéta v imperiálnej kolekcii, na ktorej môžeme nájsť vzácne korenie, drogu, ktorá predlžuje život a užívateľovi prepožičiava mimoriadne psychické vlastnosti. Korenie je stredom všetkého a kto má v rukách Arrakis, má v rukách moc.

Kniha je chronologicky rozdelená do troch častí a každá má trocha iný spád a pozadie. Vo všeobecnosti je kniha plná politikárčenia, skvelo prepracovaných plánov v plánoch iných plánov a krutého intrigárčenia. Samotná planéta je úžasne komplexne prepracovaná a geoekologicky krásne doladená (Čitateľ vôbec nemá pochybnosti o tom, že takéto prostredie je na celoplanetárnej úrovni možné a život v ňom je maximálne uveriteľný. Zaujímavosťou je, že nápad na púštne prostredie vzišiel z článku o využiteľnosti trávnatých spoločenstiev na stabilizáciu piesočných dún v Oregone publikovaný USDA). Epizódou samou o sebe sú fremeni, národ púštnych ľudí, ktorí sa naučili žiť v tak nehostinnom mieste, akým sú voľné púšte Arrakisu. Herbert si požičal kultúru a zvyky beduínov a tuáregov, pričom vplyv kultúry blízkeho východu a saharskej oblasti je badateľný v celej knihe.

Čítať Dunu nie je jednoduché, nie je ľahkým sci-fi na útek z reality. Dunu treba čítať s otvorenou mysľou a bez bežných sci-fi očakávaní a každý kto to dokáže dostane odmenu v podobe úžasného zážitku. Duna je totiž viac, Duna je legendou.

13 19.10.2016

To, že Martin vie písať čertovsky dobré fantasy vieme (že na to mnoho ľudí prišlo len vďaka seriálu je síce trocha podraz :), ale kašlať na to, hlavne že George musí tvoriť). Ale to, že Martin začínal so sci-fi a že to sci-fi je ešte o kus lepšie, už až také známe nie je.

Tufova dobrodružství sú brilantné. Haviland Tuf je dva a pol metra vysoký, bledý a pragmatický medzigalaktický obchodník s averziou voči človeku a láskou k mačkám (on je vlastne srdcom filantrop, ale neznáša akýkoľvek telesný dotyk). V čom je ale najväčší pán, je brutálne sarkastický a britký humor (inak povedané, Tuf riadne hláškuje a všetkých facká krutou pravdou).

Poviedky sú veľmi dobre namixované, pekne chronologicky radené a obsahovo gradujúce. A aby toho nebolo málo, Tuf nastavuje zrkadlo celému ľudstvu a to, čo sa v zrkadle objaví nie je vždy príjemné. Ale Tuf pozná riešenie.. pozná riešenie na všetko.

Tuf by si rozhodne zaslúžil pokračovanie. Vlastne, aj prequel a zopár spinoff-ov. A seriál by tiež potešil :).

7 05.10.2016

Naslouchač ma brutálne prekvapil - v dobrom. Kníh vykresľujúcich dystopickú alebo utopistickú budúcnosť je hafo (a stále kopec pribúda), ale mám pocit, že začínajú byť silno šablónovité. Naslouchač má ale zvláštny nádych niečoho iného - aj keď pravdou je, že sa mi pri jeho čítaní stále častejšie vybavovali série Metro (Glukhovsky) a ešte nedokončený Archiv Bouřné záře (Sanderson) .

Kniha sa rozbieha trocha vlažne, v podstate je čitateľ "hodený" do iného sveta a borí sa množstvom nových výrazov (priložený slovník pomôže, ale nejaké ilustrácie by boli lepšie - ako v Archíve Bouřné záře, kde bolo v podstate čo slovo, to novinka). Ale po čase si chaos sadne a dej pekne odsýpa. Autorka si dala prácu najmä s vykreslením hlavnej postavy (aj keď sa občas správa trocha nelogicky a motív uniká, ale je to vlastne dospievajúce dieťa, takže môže byť :) ). Zvyšné postavy sú zatiaľ trocha v úzadí (najmä členovia 25-tky), ale keďže ide o začiatok série, dúfam, že sa ich minulosť a charakter odhalia neskôr. Najväčšou silou je ale pekne vykreslený svet a fungovanie spoločnosti a neustály, tajomný, až temný nepokoj čo bude nasledovať. Vďaka čomu sa kniha číta veľmi rýchlo.

Dúfam, že ďalší diel bude pokračovať v rozbehnutom tempe a odkryje viac, ale nie všetko :).

7 01.10.2016