Cesta smrti a života alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini podobné

Nemčokovo rozprávanie zachytáva nevšednú životnú drámu jeho otca Karola (1909-1974). Počas prvej Slovenskej republiky žil v obci Šváb (dnes Dolná Ves, okres Žiar nad Hronom) a bol zamestnancom Daňového úradu v Kremnici. Po stránke politickej bol príslušníkom HSĽS a sympatizantom slovenskej štátnej samostatnosti. Slovensku ostal verný aj v lete 1944, keď po zmene frontovej situácie mnohí prevracali kabáty a prechádzali na československé pozície. Karol Nemčok bol na základe udania 25. augusta 1944 odvlečený do Sklabine, kde ho samozvaný partizánsky tribunál odsúdil na smrť. Keďže však nebol strelený smrteľne, z masového hrobu sa vyhrabal a po neuveriteľnom putovaní sa zachránil. Obec Sklabiňa sa desaťročia hrdila tým, že práve tu, už 21. augusta 1944 bola vyhlásená obnova ČSR, a vyvesená československá vlajka. A práve pod ňou, v mene ČSR, partizáni začali masové politické vraždy. Pomste a šikanovaniu zo strany komunistických partizánov sa Nemčok nevyhol ani v povojnových rokoch. Až do smrti však o tom nemohol hovoriť. Spravil tak až jeho syn Jozef. Kniha má, okrem svojho nespochybniteľného historického prínosu, aj veľmi aktualizačný, nadčasový rozmer. Jej príbeh he varovaním pred každým fanatizmom a ľudskou zlobou. Osobitne dnes, keď sme svedkami novej vlny protislovenskej a protikresťanskej nenávisti... Dvojtýždenník Kultúra, ročník XVIII. - č.14... celý text