• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 51 knih

Nové komentáře u knih Milan Stanislav Ďurica

Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych dokumentov

„Slovenskému vydaniu tejto krátkej štúdie predchádzali dve talianske a dve anglické vydania, keďže jej pôvodca, Ďurica, je exilový slovenský historik dlhý čas pôsobivší v Taliansku. Nejde teda o nejaký neodborný protičeský výkrik do tmy na okraji záujmu odbornej verejnosti (to poznamenávam, pretože i takéto práce sa v spojitosti s nevyjasnenou smrťou generála objavujú). Text knihy je na 40 stranách, zvyšok sú prílohy (menej známe fotografie Štefánika, fotokópia dobových prameňov, talianskych dokumentov apod.). Kniha sa odvoláva na pramene i spisbu, porovnáva ich, vyvodzuje závery, kladie zo záverov plynúce otázky. Nenárokuje si na pravdu (Ďurica ani neuvádza jediné možné vysvetlenie havárie), len sa snaží sa k nej priblížiť. Knižočku vrelo odporúčam.“... celý text
— Slavomír53

---

Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí

„Odporúčam recenziu, stranu 9 a ďalej, kde sú presne čísla strán (hoc viažuce sa k staršiemu vydaniu) a na nich uvedené skutočnosti, s ktorými iní historici nesúhlasia. Niektoré z týchto nedostatkov sa preniesli aj do neskorších vydaní, k niektorým nedostatkom sa pán Ďurica vyjadril. Ja napíšem to, čo v recenziách nie je. Z knihy srší postoj kresťana (pri ranostredovekých dejinách) a katolíka (pri neskorších dejinách) a bývalého profesora teológie, a tam, kde by sa mohlo použiť slovo možno, pravdepodobne alebo asi, on tvrdí bez pochýb. Pre začiatok štúdia našich dejín nie najlepšia kniha, na základné školy asi nevhodná, ale kto už má čo-to načítané, a vie samostatne pracovať s údajmi, musí oceniť spôsob spracovania danej knihy a určite knihu neraz použije pri bádaní. Trochu by som ubral z cirkevných dejín (iba môj postoj), ale na druhej strane je zaujímavé čítať o česko-moravských vojnách, nie celkom sledovaných v iných prácach (ale treba mať čo-to načítané o dejinách českých Přemyslovcov, a nevidieť v bojoch kniežat a rodov vždy boj medzi Moravanmi a Čechmi). Dohady o prijatí kresťanstva už od Longobardov... jeden z dôkazov kresťanského pohľadu pôvodcu. Pán Ďurica (s čím plne súhlasím) hovorí o tom, že o Veľkej Morave sa nikde v našich prameňoch nepísalo – písalo sa o Moravskom kniežatstve či Slovänskej zemi. Ale prečo potom píše o kráľovi Samovi, keď to bol podľa všetkého knieža? Názov Česko-Slovensko (so spojovníkom) používa aj vtedy, keď úradný názov znel Československo, čo trocha mýli čitateľa: do zániku ČSR v roku 1939 sa spojovník písal (1918 – 1920), potom nepísal (1920 – 1938) a zas písal (1938 – 1939). Zaujímavé sú údaje o postupnej boľševizácii Československa po druhej svetovej vojne. Nešťastím je, že je to náučná, a nie odborná spisba, teda nie sú nikde uvádzané zdroje (pramene či spisba – s výnimkou priamych citácií, ktorých je v neskorších vydaniach nemálo). Ale na druhej strane chápem, že by sa tam asi ani nezmestili, tak je kniha nabitá. A tiež si myslím, že ide o dohľadateľné údaje, a že historik s takou povesťou ako Ďurica by si nedovolil klamať (nie v udalostiach a rokoch, ale niekto môže považovať za lož, ak z vety vypustí slovíčka ako -možno-, -pravdepodobne-, -asi- a budí dojem, že vec je nespochybniteľná a jeho vývod správny...). Niektoré veci sú naozaj nepodložené a nepodložiteľné, ako napr. ústna výpoveď Čarnogurského či agenta NKVD osobne Ďuricovi. Na jednej strane to znižuje nezaujatosť knihy, no na strane druhej (čisto osobne, hoc nie som kresťan a s Ďuricom v mnohom nesúhlasím) pochybujem, že je Ďurica druh človeka, ktorý by klamal o rozhovore s tým či oným človekom. Preto to do knihy zaradil a čitateľ nech už dôveruje či nie. Treba uznať, že aj toto má svoje čaro, lebo v zinakadiaľ sa o tom dozvedieť nemožno. Nepoznám obdobnú knihu o našich dejinách, naozaj výdatné kalendárium, ale výrazná zaujatosť pána Ďuricu a nevyvážený výber podávaných udalostí znižuje hodnotenie jeho knihy (najmenej) o pol bodu. S mnohými tvrdeniami sa prosto nedá súhlasiť (napr. v knihe Nitrianske kniežatstvo pôvodca dokázal, že Pribina nebol až do pádu Nitravy kresťanom, a pán Ďurica je presvedčený o Pribinovom skorom krste, čo je, opäť, očividne dôsledok vydávania želaného za skutočné). Celkovo knihu odporúčam ľuďom, čo sa o naše dejiny dlhodobo a poctivo zaujímajú, nie však začiatočníkom a školákom, ktorí by sa mohli nechať ľahko ovplyvniť Ďuricovým podprahovým pôsobením v oblasti česko-slovenských či katolícko-evanjelických vzťahov (ale treba chápať, že Ďurica bol nútený stať sa emigrantom práve vďaka pričineniu Čechov a evanjelikov, hoc, pravda, nielen kvôli nim).“... celý text
— Slavomír53

---

Jozef Tiso (1887 – 1947). Životopisný profil

„V zásade zaújmavá kniha, ktorú ale fakt treba brať veľmi kriticky a nevychádzať len z nej, ale aj iných zdrojov. Autor sa ani len nesnaží trochu skryť svoje vyložene ľudácke názory a keď nedávate pozor úplne vás presvedčí aj že čierne je biele :) Tiso nebol diabol, ale toto je apologetika a tie záverečné pasáže o tom ako by mal byť dokonca svätcom boli už vážne extra cez čiaru.Z pomerne realistického a pragmatického politika sa autor snaží urobiť hrdinu, ale takmer niet čo je na ňom hrdinské... A keď jeho protižidovský výlev ospravedlnil asi v štýle,, asi mal zlú náladu "tak to bolo aj namňa moc :) Niekedy je to ale ozaj zaújmavá kniha a pohľad z druhej strany a o veciach čo sa nespomínajú až tak často... EDIT :Ešte musím celkom jednoznačne dodať, že ma knižka veľký význam pre pochopenie spôsobu myslenia Jozefa Tisu. Ostatne autor mu v celku dosť rozumel a sam zmýšľal podobne. Pekne je tu vysvetlená celá tá katolickosť ľudáctva a jeho maloburžoáznosť,viera v Boha a rodinu a štát.. Pekne je tu vysvetlene ako sa to snažili prepájať na,, sociálno "a dávať dokopy s hitlerizmom. Pravda Ďurica dosť zavádza keď popiera podobnosti s nacistami a nasilu ich vždy stavia do protikladu. A pekne sú opísané aj vzťahy s jednotlivými Nemcami na štýl, že,, Hitler mal Tisu rád ale fanatickí nacisti okolo Himmlera nie ":). Je to pravda? Do istej miery určite aj keď to zaváňa klasickou legendou o dobrom Hitlerovi a zlých radcoch :).“... celý text
— LordByron

---

---

Jozef Tiso (1887 – 1947). Životopisný profil

„Ďurica je skvelý historik, uznávaný mimo Slovensko viac, ako na Slovensku. Podáva vierohodný obraz dejín, nie ako sa ho snaží liberálny odpad dnešného času deformujovať a vytvárať ľudí bez toho, aby hľadali skutočnú pravdu.“... celý text
— Maryan

---

Dejiny Slovenska a Slovákov

„Kniha Dejiny Slovenska Slovákov je písaná heslovite tabulkovou technikou konkrétny rok a k nemu dôležité dátumy a udalisti, stručne naozaj heslovite. Je to vhodná pomôcka k štúdiu či maturitnej skúške alebo jednoducho pre ľudí ktorí chcú mať stručný prehľad v dejinách po ruke....“... celý text
— Ninash