Karin Mansová podobné

Mika Waltari (1908) je z rodu veľkých fínskych spisovateľov, podobne ako Aleksis Kivi, F. E. Sillampää alebo Väino Linna, dokonca ich svojou svetovou slávou aj prevyšuje. Waltari písal spočiatku romány zo súčasnosti, detektívky, novely a divadelné hry. Až v neskoršom období svojej tvorby sa venoval predovšetkým historickému románu, ktorým si získal veľké meno i v zahraničí. Karin Mansová je historický román o jednoduchom dievčati, ktoré sa stalo švédskou kráľovnou. Je to román zo 16. storočia, z úsvitu novoveku. Príbeh je však vo švédsku známy a obľúbený ako rozprávka o dávnych legendárnych kráľovnách. Autor nezabúda na všetky historické súvislosti, ktoré umne začlenil do tohto príbehu, takže čitateľovi živo predstavuje vládu kráľa Erika XIV. (1560-1568), jeho slávu, ľudské šťastie i pád. Kráľ Erik nebol len posadnutým šialencom, ako je známe z histórie, ale i vzdelaným hvezdárom, nadaným hudobníkom a zakladateľom novodobej švédskej armády. A Karinina láska urobila z neho i človeka. V historických súvislostiach sa stretávame nielen so švédskym, ale i s dánskym a poľským kráľom a s ruským cárom Ivanom IV. - Hrozným, i s energickou poľskou knažnou Katarínou z rodu Jagellovcov, ktorá sa neskôr stala matkou poľského a švédskeho kráľa Žigmunda. Hoci sa dej odohráva poväčšine v Stockholme, román je úzko spätý aj s autorovou vlasťou - Fínskom, kam sa sčasti presúva jeho dej. Román Karin Mansová napísal autor roku 1942, po svojej prvej historickej trilógii Od otca k synovi z nedávnej minulosti z helsinského prostredia a pred napísaním slávneho Egypťana Sinuhe z pradávnej minulosti. A tak Karin Mansová svojím historickým i geografickým začlenením zapadá práve do tohto najtvorivejšieho autorovho obdobia. Mika Waltari predstavoval vždy hrdinov svojich románov predovšetkým ako ľudí a usiloval sa ich pochopiť z ľudskej stránky. „Svet sa musí zmeniť“ napísal v jednom zo svojich diel, „ale ak sa má zmeniť svet, musí sa zmeniť i človek.“ Je proti nenávisti a neznášanlivosti, preto vidí na každom nielen nedostatky, ale i kladné stránky, Práve preto vedel rozprávku s motívom o krásnej kráľovnej z ľudu, niekedy pokladanej i za bosorku, preladiť do nových tónin a skomponovať z nej pieseň o vernej láske, ktorá je najväčším šťastím i pre kráľa, čo sa správal ako tyran a kat. Waltari je nám blízky predovšetkým tým, že odsudzuje všetkých kráľov ako tyranov, vyznáva sa zo svojej lásky k ľudu, ktorý trpel, a k sviežemu dychu zeme, ktorý mu je vždy príjemný.... celý text