Príbehy života a smrti podobné

Veľký nemecký prozaik Thomas Mann, nositel Nobelovej ceny za literatúru z r. 1929, je nášmu čitateľovi dobre známy ako románopisec. Patril nielen medzi najvýznamnejších nemeckých prozaikov, ale i medzi najväčších svetových spisovateľov 20. storočia. V európskej kultúre stelesňoval goetheovského ducha — ducha univerzálnej kultúrnosti a humanistickej orientácie, preto sa v tridsiatych rokoch stal veľkým kritikom a odporcom fašizmu. Do zväzku, ktorý teraz predkladáme čitateľovi, sme zaradili výber z jeho najkratších novelistických príbehov, tematicky zameraných na veľké morálne, psychologické a spoločenské problémy človeka moderných čias. Mannove poviedky a novely vznikali vo všetkých obdobiach spisovateľovho života. Z jeho noviel sme vybrali jedenásť: Malý pán Friedemann, Šašo, Lujzka, Tristan, Gladius Dei, Hladujúci, Tonio Kroger, Šťastie, Smrť v Benátkach, Zmätok a skorý žiaľ, Mario a kúzelník. V mnohých vytvára ústrednú postavu umelec: Tonio Kroger, Šašo, Tristan, Smrť v Benátkach. Novela Tonio Kroger je predovšetkým vo svojej ústrednej časti analýzou umelcovej osamelosti. Tonio nepokladá osud spisovateľa za profesiu, ale za kliatbu, a sám ho tiež preklína v mene lásky k životu. Všíma si, že k umeniu sa uchyľujú ľudia tak či onak defektní, postihnutí, okradnutí životom podobní jemu samému, ktorí si v umení kompenzujú svoje defekty. Stretávame sa tu s tým istým názorom ako u Buddenbrookovcov, s rovnakou dianózou choroby: patologický proces je „dekadencia“, pacient sa volá „meštiak“ a infekčný vírus „duch“. Krogerova cesta bola len nevinnou a romantickou dovolenkou, ktorá sa skončila návratom ku disciplíne a poslušnosti. Aschenbachov odchod do Benátok (Smrť v Benátkach) je skutočný útek, dezercia a zrada. Osud berie na seba podobu poľského chlapca Tadzia — ľudskú podobu antickej krásy; fascinovaný Aschenbach, spočiatku pútaný k Tadziovi obdivom umelca k dokonalej forme, píše v tomto úžase svoje posledné a najkrajšie stránky. Táto novela je jedným z vrcholov Mannovej prózy — vo svojej hutnosti, v dokonalom rozvrhu deja, v mnohovýznamovosti, akou získava každý motív ustavičným posunom v stále bohatšom tkanive diela, a v neposlednom rade i umením narážky, ktorým Mann zapája svoj príbeh do nemeckých a celoeurópskych kultúrnych súvislostí. Politicky najangažovanejšia je Mannova novela Mario a kúzelník. Vznikla v rokoch fašistického nástupu, z autorových zážitkov v Taliansku. Hypnotizér Cipolla, mrzák, ktorý začína svoje predstavenie vlasteneckými frázami a okázale práska bičíkom, uvedie mladého čašníka Maria do hypnotického spánku, zosmiešni a zneužije ho. Je to Mannov politický ostrovtip, že zdroj magickej moci predstavuje kaukliar a chudák, pretože nezadlho potom i kaukliari a mrzáci doslova hypnotizovali nemecké davy a z ľudí robili bábky — človek s uspatým mozgom, s uspatým svedomím sa zmenil na barbara.... celý text