Muž svého času / Člověk svého času / Člověk ve svém čase / Človek v jeho čase

27.05.2022

(SPOILER) Od Aldissa mám prečítaných niekoľko kníh. Vo všeobecnosti sa vyznačujú až príliš divokými svetmi. Táto poviedka je však iná, akoby pod jeho hlavičku nepatrila. Je príjemne iná. Restrospektívne rozpráva o prvej ľudskej výprave na Mars. Nuda a klišé? Kdeže. Po pokuse o návrat posádky totiž vyjde najavo šokujúce prekvapenie – celá posádka sa presunula asi o tri minúty v čase do budúcnosti. Z tohto dôvodu loď preletí plánované miesto pristátia a havaruje. Prežíva jediný muž zažívajúci udalosti síce kauzálne prepojené s našimi, ale tri minúty pred tým, ako o nich vieme my. Po prepustení z nemocnice sa vracia domov. No jeho začlenenie do života nebude vôbec jednoduché...

Myšlienka, že každá planéta má svoje vlastné časové pole, ma vtedy pred dvadsiatimi rokmi fascinovala a dostala. Ktovie, či to bola náhoda alebo zámer, že ten časový posun sa rovná dobe, za ktorú svetlo zo vzdialenosti Zeme od Slnka prejde do vzdialenosti Marsu od Slnka. Pôvod tejto periódy sa totiž v poviedke nespomína, nerieši a navyše – budem trochu zlá – ako Aldissa poznám, on si na fakty príliš nepotrpí. Ostatne, celý ten časový posun pokiaľ viem nemá v súčasnej fyzike ani najmenšiu barličku zdôvodnenia, ale je to myšlienka natoľko zaujímavá, že mi v tomto prípade nevadí. A nielen myšlienka ako taká, ale vôbec myšlienka, že po prvej ceste na inú planétu sa dočkáme šokujúcich prekvapení, s ktorými nikto nerátal.

Ideu ešte umocňuje jej spracovanie. Rozprávačom príbehu je totiž nešťastná astronautova manželka. Miluje ho, túži sa k nemu priblížiť, pochopiť ho, vrátiť všetko do starých koľají, ale tá trojminútová časová bariéra ju od neho delí čím ďalej tým viac. Sám astronaut si s tým starosti nerobí, manželka ho netrápi, je tým, naopak, vedecky fascinovaný. A jeho žena nevie, ako sa vrátiť k rodinnému životu aj s deťmi, len tak-tak odoláva zvodom jedného z mužov pohybujúcich sa okolo jej manžela (pretože s manželom, prirodzene, nemôže spávať, hoci sa pokúša nájsť spôsob). A v neposlednom rade sa snaží pochopiť, ako kauzalita s človekom posunutým dopredu v čase, preboha, funguje. V tomto prípade nevyčítam autorovi, že žena je len tá hlúpa husička, pretože to nechápem na prvé ani na druhé čítanie ani ja. Ide o veci extrémne náročné na predstavivosť.

Problém poviedky? Zápletka sa nijako nevyriešila. Videli sme úsek zo života zúfalej ženy, nijako vygradovaný, nijako uzavretý. Pritom priam bičuje predstavivosť a bolo by úžasné spracovať túto poviedku na román. Ďalší nedostatok: prečo posádka na Marse nemala spojenie s riadiacim strediskom po celý čas? Prečo sa to spojenie zázrakom vytvorilo až v blízkosti Zeme? Inými slovami, prečo Zem nevedela o vzniku časového posunu skôr? Autor sa obratne vyhýba prílišným technickým detailom, či už je to kvôli čitateľom alebo preto, že sám nevie. No niekedy, žiaľ, ani to nezabráni chybe.