alexander2404 přečtené 1

Nepřemožitelný 1976, Stanisław Lem

Silnou stránkou Lema je vytvorenie atmosféry neznámeho a nepoznateľného. Ľudstvo sa dostalo do kontaktu s niečím, čo prevyšuje jeho schopnosť racionálneho chápania. Lem je veľmi zdatný v technických a prírodných opisoch, text vás primrazí a nepustí. Výborne pracuje s napätím. Ak máte radi tajomstvo, ktoré nemusí byť nevyhnutne vysvetlené (JJ Abrams ho nazýva "mystery box"), toto je presne kniha pre vás. Motív evolúcie neživých foriem je geniálny a keď sa dnes zamyslíme nad umelou inteligenciou, algoritmami a samoučiacimi sa informačnými sa sieťami, môže byť prekvapivo relevantný aj dnes (podobne ako androidi P.K.Dicka). Niektoré pasáže knihy pôsobia úsmevne kvôli technickému pokroku - vytvárajú tak romantický vintage/retro pocit (opisy zariadení na kozmickej lodi - napríklad "zbalené mapy v kartografických kajutách"). V iných častiach ma trochu viac rušil "zub času" a kultúrny kontext knihy - napríklad Lem postavy pomenúva neosobne cez ich spoločenské funkcie, povolania (inžinier, astrogátor, biológ, lekár). V novele je zopár nelogickostí (boje s využitím jadrových zbraní a potom pohyb postáv po tejto oblasti s vágnou ochranou) a jedna premisa, ktorú som Lemovi neuveril (rôzne druhy strojov tej istej civilizácie spolu začali z nevysvetlených dôvodov bojovať). Slabou stránkou knihy sú dialógy a psychológia postáv. Pred pár mesiacmi ma veľmi zaujalo, keď som sa dočítal, že Lem mal pomerne rezervovaný postoj k angloamerickej sci-fi. Je pravda, že mnoho anglofónnych autorov nedokázalo do svojich diel vložiť ani zďaleka toľko technickej imaginácie ako Lem. Máloktorý autor je tak vizuálny. Je ale tiež pravda, že Lemove texty z hľadiska rozprávačského umenia krívajú na jednu nohu. V tejto knihe, podobne ako v Planéte Eden, nenájdete takmer žiadnu psychológiu postáv. Dialógy pôsobia trochu neprirodzene - ako nástroj na posúvanie informácií čitateľovi. V knihe je vlastne iba jedna psychologická scéna a iba jeden slabý vnútorný konflikt (Rohan a Horpach). Keby Lem silnejšie rozpracoval druhý motív - napríklad napätie medzi Horpachom a posádkou, konflikty medzi členmi výpravy, kniha mohla byť pôsobivejšia. Túto Lemovu slabinu vidieť v tom, že sa takmer nevenuje vykresľovaniu emócií svojich postáv, opisu ich fyzických prejavov (čím vie spisovateľ zhmotniť, sprítomniť svoje postavy), alebo rozohrávaniu konfliktov medzi nimi. Vnútorné psychologické napätie je v podstate redukované len na iný odborný názor. Hoci vnútorný svet je pre Lema španielska dedina, v opise toho vonkajšieho vyniká. Opisy farieb, detailov, štruktúr a prírodných javov majú úplne kinematografický charakter. Záverečná "morálna porážka ľudstva" je veľmi pôsobivá, pripomenula mi westernové alebo vojnové scény.... celý text