bend-ik
přečtené 721
Tělo
2013,
Paolo Giordano
"Čo je to rodina? Prečo vypukne vojna? Ako sa človek stane vojakom?" Otázky, na ktoré vo svojom živote (s)pozná odpoveď len málokto a ani Tělo nám ich nezodpovie. Ale, o to napokon vôbec nejde.. Podstatné je, že Giordano aj tentokrát na pár stovkách strán naservíroval toľko emócií a takým spôsobom, že po ich dočítaní vás (opäť) zasiahne zvierajúca prázdnota - a práve tento pocit je tým, čo obe autorove knihy spája. No fakt, že v Těle sa ťažoba ľudskej existencie a absurdnosť vojny, ktorá ovplyvňuje jej smerovanie, znásobuje doslova s každou kapitolou, ho u mňa stavia pomyselne ešte o čosi vyššie ako bravúrne Prvočísla.... celý text
Volání Kukačky
2014,
Robert Galbraith (p)
Do posledných cca 40-tich strán som verila, že to nebude tak. Že za tým musí byť niekto iný. Musí... Nie kvôli sympatiám voči nemu ako postave (mužským rodom reflektujem na slovo „vrah“, vonkoncom nemám záujem spoilerovať), ale voči autorke, pretože som dúfala, že aj napriek tomu, že je na tomto poli relatívnym nováčikom, „nenarazí“ na samotnom konci, ktorý je pre čitateľov tohto žánru predsa len už párkrát načítaný inde. A áno, o to viac teraz po jej dočítaní závidím „neznalejším“ :) Ako mnohým, ani mne nedalo po knižke nesiahnuť a nezhodnotiť, ako sa s takouto žánrovkou J.K. popasuje. V podstate to celé dotiahla takmer na výbornú – stavila na pravú detektívnu klasiku, čo je pre mňa v dnešnej záplave severských krimi hotový balzam pre dušu :). To, že je J.K. hviezda vo vykresľovaní postáv či prostredia potvrdila aj v tomto kúsku, no, žiaľ.. miestami až príliš. Čitatelia, ktorí sú v „populárnejších“ detektívkach zvyknutí na každej tretej strane z chodníka zoškrabovať rôznorodú DNA (čo do formy i obsahu), budú sklamaní. Naopak tí, a toto je, našťastie, môj prípad, čo sa vyžívajú v poctivej vyšetrovateľskej práci, kde nie je núdza o detailné rozobratie miesta činu, zástupu podozrivých či (a v tomto prípade doslova) seba samého, si prídu na svoje. Volanie Kukučky sa číta veľmi rýchlo a nie, nie je to len riadkovaním. Autorka dej a konanie jednotlivých postáv vrství a objasňuje s ľahkosťou jej vlastnou, ktorá vás (ne)vedome núti čítať ďalej a ďalej, pretože čítanie je to vcelku dobré. Ak ale z knižky/detektívky(!) potrebujete cítiť napätie a spolu s detektívom ozlomkrky vypátrať vraha skôr ako znovu udrie, siahnite radšej po inej. Aby som svoje dojmy zhrnula. Bolo mi cťou skrátiť a spríjemniť(!) si čakanie na jarného Connellyho práve Kukučkou, ktorou ma Rowlingová viac ako milo (ne)prekvapila. A hoci knižke kvôli potenciálne vyškrtateľnému balastu a pomerne nápadnej pointe nemôžem dať lepšie hodnotenie, určite ju radím medzi lepšie detektívne kúsky a už teraz sa teším na Hodvábnika :)... celý text
