bend-ik
přečtené 721
Nočný vták
2018,
Brian Freeman
Pekná, nepreplácaná obálka a nie príliš tuctový motív vražedného zahrávania sa s ľudskou mysľou a spomienkami majú potenciál, ktorý však autor akoby nedokázal správne uchopiť. Ľudské traumy, terapeutické sedenia či samotnú úpravu povedomia autor rozvinul a využil len čiastočne - od „témy" som čakala ďaleko viac, pretože práve toto je ten prvok, ktorým sa Nočný vták môže odlíšiť od iných a vďaka ktorému anotácia, a teda knižka, čitateľa (pri)láka. Doteraz mi chýba a neviem mu prepáčiť, že pre nás, čitateľov, nedotiahol a neukázal nám, „ako“ sa vrah s obeťami vyhral, „čo“ konkrétne im s hlavou urobil a najmä, postupne vyprcháva aj najpodstatnejšie - „prečo“ to všetko. Škoda tohto a škoda aj nevýrazných a slabučko vykreslených postáv, ku ktorým si, ani keby ste sa akokoľvek snažili, nemáte šancu vytvoriť žiadny vzťah – a tak je vám vlastne úplne jedno, ako to s nimi vo finále skončí. Čo sa ale autorovi naozaj vydarilo, a priznávam, že ma tým prijemne prekvapil, je záver. Ten totiž, ak je v krimi žánri len pozliepaný, dokáže aj inak veľmi dobrých pár stoviek strán úplne zabiť. A Freemanov? Nielenže sa zaň vonkoncom nemusí hanbiť, ale po niektorých slabších dejových líniách a miestami nelogických konaniach pár osôb (nechcem byt konkrétnejšia a spoilerovať :)), naservírovanie nečakane vyplávanej spomienky u mňa knižku vyzdvihlo o hviezdičku vyššie. Nanešťastie však len toto nestačí(lo) a Nočný vták je ako celok, žiaľ, trochu sklamaním a popri iných žánrovkách bude spomienka naň len priemerne uchovaná. Keďže som čitateľ, ktorý bazíruje na pravopise a štylizácii textu, pri čítaní (najmä v prvej tretine knižky) ma skutočne veľmi rušil autorov spôsob vyjadrovania sa – používanie krátkych situačných viet bežne oceňujem, ale vystavať na nich dej a súvislé strany textu je too much a kazí to plynulosť čítania. Na druhej strane, krátke kapitoly samotnú čítavosť knižky oživujú a čiastočne tým vyvažujú aj spomínanú „ťažkopádnosť“.... celý text
