bondula přečtené 410

Návštěva arcibiskupa 2007, Ádám Bodor

V Bodganskej Doline, zabudnutej v čase a stratenej kdesi v Karpatoch na rumunskom pohraničí za smradľavou, dymiacou horou odpadkov, plynie život v čarovnej, trochu temnej jednotvárnosti a každotýždennom očakávaní návštevy arcibiskupa. Nikomu nie je čudné, ak osem chlapov v strede dediny zabije blesk, či do dakoho narazí jednorožec v plnom trisku. Že študenti teologického seminára chodia každý večer hádzať kamene na chorých, izolovaných v osade Izolda, alebo že spiaceho pocestného je treba čím skôr okradnúť. Táto knižka nie je o príbehu. Je o skvelej atmosfére, ktorú dokáže Ádám Bodor svojim unikátnym štýlom navodiť, o čudesných charakteroch, obývajúcich jeho svet, o hlbokých metaforách a hľadaní súvislostí v nedopovedaných príhodách hrdinov. Autor vytvoril svet, kde fantastické prvky pôsobia úplne reálne a kde sú reálne prvky často úplne absurdné. Zobrazuje totalitu a boj proti nej. Aj keď sa knižka možno nebude páčiť každému, rozhodne za prečítanie stojí.... celý text

Moskva - Petušky 2003, Venedikt Vasiljevič Jerofejev

Táto filozoficko - fantasmagorická novela mi spríjemňovala cestu osobáčikom po južnom Slovensku. Autor, zároveň rozprávač, cestuje prímestským vlakom z Moskvy, aspoň sa mu tak zdá. Cestu mu spríjemňujú tekuté zásoby a pár ďalších spolupičov. Filozofické debaty a rozijímania v takejto spoločnosti a v taktomo stave bývajú zväčša veľmi podnetné, partia preberie kadečo od lásky po grganie, no k mnohým nemenej zajímavým témam sa žiaľ dostať nestihnú, nakoľko Béďa upadá do akéhosi alkoholového sna. Na škodu knižky, jeho zmätené predstavy zahalené alkoholovým oparom už neboli až tak zaujímavé.... celý text

Teď vás asi zastřelíme aneb Mladá dáma na cestách 2002, Sue Williams

Túto knižku som mal rád. Aj keď doba a okolnosti, za ktorých autorka cestovala Afrikou sú už dávno preč, jej zaujímavé zážitky a pútavý štýl písania robia túto knižku zaujímavou aj pre dnešného čitateľa cestopisov. Aj veľmi dramatické udalosti vie podať vtipnou formou. Ľahká knižka, ktorá nenudí. Klobúk dole pred autorkou, že sa vrhla (odvážne, alebo hlúpo?) bez akýchkoľvek predchádzajúcich cestovateľských skúseností rovno na Afriku.... celý text

1984 2020, George Orwell (p)

Táto kultová Orwellova kniha sa hodnotí veľmi obtiažne. Takto bravúrne spracovaná kritika totality, vlajková loď antiutopickej literatúry, zanechala aj vo mne hlbokú stopu. Sugestívny popis Winstonovho života spolu s jeho myšlienkovými pochodmi, v ktorých začína klíčiť semienko volania po slobode u mňa končil ľahkou paranojou, keď som sa istý čas po prvom prečítaní tejto knižky často obzeral za seba. Vlastne ma priviedla k antiutópií. A hoci som časom našiel niekoľko minimálne porovnateľných diel s podobnou tematikou, patrí pánovi Orwellovi moja veľká vďaka.... celý text

Útěk do divočiny 2007, Jon Krakauer

Príbeh poznám v poradí kniha-film. Film ukázal to, čo mňa na knihe najviac zaujalo - silný, tragický no romantický príbeh mladého muža, idúceho za svojim snom. Čo sa týka knižky, dosť mi vadila retrospektívna kompozícia, časté odbočky či príbehy iných podobných dobrodruhov a najmä publicistický štýl. Hutný príbeh to pre mňa značne rozriedilo. Plusom boli úryvky z McCandlessovho denníka, malá sonda do jeho myslenia. Hoci rozumiem tým, ktorí ostali po prečítaní unesení, Chris si získal aj moje sympatie, ale nijak zásadne ma tento príbeh neinšpiroval a knižka mi v konečnom mixe prišla vcelku priemerná.... celý text

My děti ze stanice ZOO 2005, Christiane Vera Felscherinow

Veľmi sugestívny príbeh. Život na betónových sídliskách uzavretého Západného Berlína, cesta veľmi mladého dievčaťa od nudy a hľadania sa po pád do drogového bahna. Špina, smrť, peklo. Osobne trochu pochybujem o preventívnom efekte tohto diela. Človek, ktorý si knihu s hnusom prečíta a vezme to tak, že sa drog nikdy nedotkne, je bežným rozumným človekom, ktorý by sa k drogám s vysokou pravdepodobnosťou nedostal ani bez toho, aby mu táto knižka prišla do rúk. No tu sú veľmi dobre popísané aj pozitíva, ktoré drogy prinášajú stratenému človeku (pocit niekam patriť, eufória po užití drog, partia, dokonca láska atď.) a človek, ktorý už kĺza po šikmej ploche nadol, môže podľa mňa reflektovať skôr na tieto pasáže. Jasné, vôbec netvrdím, že táto kniha môže priviesť čitateľa na drogovú dráhu, iba som sa chcel pozastaviť nad v komentároch často spomínanom čítaní tejto knižky ako protidrogovej prevencie.... celý text

Věk bohyně Kálí 2002, William Dalrymple

Dalrymple strávil v Indií desať rokov. Za takýto dlhý čas už je možné preniknúť aj do kultúry tak odlišnej od našej a spoznať v krajine mnoho zaujímavých ľudí. Autorovi sa navyše o tomto všetko podarilo napísať úžasnú knihu. Strhujúce svedectvo o Indii konca 20.teho storočia. Nejde o klasický cestopis, knižka je zbierkou rôznorodých príbehov, ktoré krásne vykresľujú súdobú Indiu. O miznúcich koloniálnych tradíciách, o stále živých, tisíce rokov starých náboženských obradoch. O rúcajúcom sa kastovom systéme či strete modernej civilizácie s konzervatívnym subkontinentom. O zmenách a ničení, ktoré sú predzvesťou príchodu temného veku krvavej bohyne Kálí.... celý text

Jak jsem se stal hlupákem 2006, Martin Page

Veľmi milé, tak francúzsky. Po prečítaní mi hneď zišla na um paralela s Améliou z Montmártru. Hlavný hrdina tejto útlej knižky je mužskou obdobou Amélie, správa sa nekonformne, robí a vymýšľa divné veci. Chýbali mi trochu popisy prostredia Paríža, takto knižka pôsobí trošku sterilne, ale rozhodne vôbec nie je zlá. Odporúčam čítať vo veselo-melancholickej nálade.... celý text

Moskoviáda 2013, Jurij Andruchovyč

"Tak takýto je život v tejto prekliatej diere, literárnom internáte, ktorý si systém vymyslel pre vlastné ospravedlnenie a sebauspokojenie, v tomto sedemposchodovom labyrinte uprostred hrôzostrašnej metropoly v zahnívajúcom srdci polomŕtvej ríše." Otto von F. píše sám sebe o svojom poslednom dni, prežitom v Moskve, kde študuje za básnika. Občas si pri tom zacituje aj nejakého Andruchovyča... V jedno bežné ráno, situované do obdobia rozpadu Sojuzu, sa Otto z fiktívneho literárneho internátu vydáva s priateľmi na lov alkoholu do prohibíciou sužovanej Moskvy. S každou ďalšou "úrovňou" vypitého chľastu sa príbeh stáva zamotanejším, od vtipných popisov každodenných udalostí sa dostane až k antiutopicko - postapokalyptickému masakru. Na pozadí vtipných a fantastických udalostí Andruchovyč vynikajúcim pisateľským štýlom popisuje a paroduje život v upadajúcom Sovietskom zväze či vzťahy Ukrajincov k Rusom. Tematicky bohatý, tiež pestrý v štýloch, je tento literárny počin skutočne originálnym "pľuvancom na rozpadajúcu sa sovietsku ríšu".... celý text

Salazar - tichý diktátor 2005, Jan Klíma

Literatúru faktu delím na dve skupiny - knihy nabité faktami a knihy, ktoré sa dajú čítať. Táto biografia je vynikajúcim príkladom z druhej kategórie. Životopis portugalského "diktátora" z pera Jana Klímu sa číta veľmi príjemne, priam až beletristicky. Dlhý život A. O. Salazara pokrýva prakticky celé 20te storočie, takže knižka je aj akousi modernou históriou Portugalska. Autor sa stavia k spornej postave Salazara veľmi pragmaticky, zvýrazňuje kladné rysy jeho vlády, možno trochu menej intenzívne sú popísané jej tienisté stránky. Okrem dôležitých (osobných aj pracovných) životných momentov portugalského vládcu je do knižky zahrnutých mnoho súvislostí k portugalským reáliám a ponúka tak veľmi komplexný pohľad nie len na samotného Salazara ale aj na krajinu, ktorú štyri desaťročia spravoval. Takto si predstavujem náučnú literatúru.... celý text

Noční vlak do Lisabonu 2011, Pascal Mercier (p)

Občas sa stane, že človek narazí na knižku, ktorá je akoby o ňom. Ktorá sa presne trafí do jeho pocitov a myšlienok. Presne toto zažil hlavný hrdina Raimund Gregorius a po sérií neobvyklých udalostí a ešte čudnejších rozhodnutí sa vydal po stopách človeka, ktorý mu svojou knižkou hovoril z duše. Pátranie hlavného hrdinu dopĺňa autor filozofickými pasážami z diela Amadea Pradu. Gregorius postupne odkrýva tajomstvá minulosti a dozvedá sa pri tom mnoho o sebe samom. Niektoré myšlienky mi sadli (prirovnanie osudu k vlaku z ktorého nemožno vystúpiť a nevieme kam ide - to je super), niektoré menej. Začiatok knihy veľmi pekne vtiahol do deja, no neskôr už len udalosti do seba postupne zapadali, bez nejakej výraznejšej zápletky a gradácie. Podľa mňa to bolo trocha na škodu, bolo čoraz ťažie udržať pozornosť, napriek tomu, že knižka je písaná vcelku pútavo a má dobrú atmosféru. Niekoľko pre mňa dôležitých momentov zostalo nevyšetrených a odišli do stratena. Ako Gregoriovi Pradova kniha sadla, mne Mercierove filozofické úvahy až tak úplne nie. Prínosnejšie pre mňa boli sugestívne popisy Lisabonu. Na knižku si treba asi vyčleniť viac času a trpezlivosti, ako som mal pri čítaní ja.... celý text

Ostrov Sukkwan 2011, David Vann

Z tejto knižky mám veľmi rozpačité pocity. Námet, život v aljašskej divočine a komplikovaný vzťah otca a syna, znel skvele. Po prečítaní autorovho životopisu mi bolo jasné, že nejaké prekvapenia asi môžem čakať. Autor píše zaujímavým štýlom, nepoužíva priame reči, opisy perfektné. Ale mňa to nechytilo. Príbeh napínavý s silný, ale mňa vôbec nestrhol. Ťažkosti a tragédie v živote hlavných postáv ma nechávali chladným. Proste sa mi nepodarilo do tohto diela ponoriť. Myslím, že to bol literárny štýl autora, ktorý vo mne postavil nejakú bariéru, ktorou mi nedovolil preniknúť a knižku si naplno užiť. Nie, vôbec nie je zle napísaná, akurát nie na mňa. Môžno keby vonku zúrila zimná búrka, pôsobila by na mňa knižka inak...... celý text

Žítkovské bohyně 2012, Kateřina Tučková

V prvom rade by som chcel pochváliť úžasný námet. Nápad skĺbiť tak rozdielne motívy, na prvý pohľad vôbec nesúvisiace, do jedného príbehu je super. Forma textu, vložené archívne správy atď., čítanie príjemne spestruje. Dejová línia, kde ústredná postava odkrýva minulosť bola pre mňa tou zaujímavejšou časťou. Dejová línia, ktorá šla dopredu, akoby súčasnosť mi pripadala trochu menej dynamická, očakával by som že práve táto časť bude posúvať príbeh dopredu, no trochu mi tam chýbala ostrejšia gradácia. Vcelku ale knižku hodnotím vysoko pozitívne, jednoznačne stojí za prečítanie.... celý text

Čtyřicet dnů 1988, Franz Werfel

Štyridsať dní na Damlajiku s obyvateľmi siedmych arménskych dedín bolo krušných. Ide o dielo z čias, keď ľudia ešte nemali televízory a po večeroch čítali. Preto si autor mohol dovoliť na mnohých miestach byť rozvláčnejší, než by sa mi niekedy páčilo. Niekoľko ráz som unavený knihu zavrel, niekoľko ráz som sa musel nútiť, aby som sa medzi hrdinských obrancov Mojžišovej hory vrátil. Nechcel som ten príbeh prestať čítať, chcel som si len občas na chvíľu vydýchnuť, prečítať niečo ľahšie, možno veselšie. Ale svoj boj som dobojoval statočne. Knižka mala niekoľko pre mňa veľmi zaujímavých momentov. Autor zdokumentoval celý mechanizmus vyháňania a vyvražďovania Arménov, ako to presne prebiehalo, čo si ľudia asi mysleli. Je to história, ale nie ten suchý dejepis - roky a udalosti. Mnoho pasaží je zrejme popísaných podľa skutočných udalostí (Zeitun a.i.), ktorým Werfel pridáva nádych ľudskosti. Z arménskych utečencov sa stávajú konkrétne osoby, s ktorými čitateľ môže prejsť to, čo si prešli oni sami. Nedelí šablónovito na zlých Turkov a dobrých Arménov, v oboch táboroch sú ľudia takí aj takí. Nejako takto citlivo by sa podľa mňa dejiny mali vykladať. Ďalšou vecou, ktorá ma upútala bola akási premena charakterov viacerých postáv v knihe, alebo lepšie povedané zmena môjho postoja k nim. Autor na začiatku vykreslí celkom pozitívnu postavu a neskôr ju nechá robiť také veci, že ju proste prestanem mať rád. V takejto miere, ako v tejto knižke, som sa s týmto javom ešte nestretol. Niektoré časti diela mi hodne pripomínali Merleho Malevil - katastrofa a následný pokus o nové usporiadanie, o nový život. Akurát, že toto nepôsobilo tak celkom ako fikcia. Aj keď s takmer storočným časovým odstupom, popisované udalosti mi zrazu pripadali úplne živé. Že z tohto ešte žiaden režisér nenatočil parádny veľkofilm?!? Čo by som odporučil pre potenciálneho čitateľa? Zbežne pozrieť na skutočné dejinné okolnosti a pár fotografií z tej doby. Mne veľmi pomohli pri čítaní predstaviť si, ako asi vyzerali popisované arménske dediny, oblečenie a výzor ľudí tej doby a oblasti atď. Silne neodporúčam otáčať stránky dopredu, názvy kapitol čo to prezradia a vedieť vopred čo sa stane, je v práve v tomto príbehu obzvlášť škoda. A vyhradiť si na čítanie dostatok času. Až knižku ešte trochu strávim, vezmem sviečku a odnesiem ju zapáliť ku arménskemu chačkaru na nábreží Dunaja, ktorý nám tu dnes pripomína pohnuté udalosti, ktoré Franz Werfel tak majstrovsky sprístupnil vo svojom diele.... celý text

Taksim 2010, Andrzej Stasiuk

Pawel a Wladek žijú v spomienkach. Prežívajú zo dňa na deň, bez cieľa, život na kolesách, ktorý kotí ďalšie a ďalšie príhody z ktorých sa časom stávajú ďalšie a ďalšie spomienky. Je to príbeh rozprávača Pawla, no on sám je vo svojom príbehu iba dvojkou. V strede všetkého diania je Wladek, rodený kšeftár, "okresný prorok", ktorý brázdil východnú Európu s tovarom už za socíku. Rozprávanie skáče z prítomnosti do minulosti, často som sa strácal, nevedel som či práve čítam niektorú zo starých spomienok, alebo sa dej práve odohráva. Miestami som mal pocit, že knižke chýba akási nadčasovosť, že je písaná len pre stredo-východoeurópanov dneška. Že človek v inej dobe, alebo z iného kúta zeme ju ťažko pochopí. Ale možno som len príliš hrdý a úzkostlivý na tú moju stredo-východnú Európu, ktorú Stasiuk tak pekne opisuje. Šlo to ako v lieviku. Na začiatku dej rozprávaný hodne zoširoka, pomaly okolo, ale hodne veľké kruhy, potom sa tempo stupňovalo, dej sa zrýchľoval až som si uvedomil, že je to vlastne peckové road movie (či road book?). O cestách po našom ďalekom severovýchode, poľskom juhovýchode, Maďarsku, Rumunsku. A Srbskom ďalej na juhovýchod, cestou, ktorú som pri čítaní jasne videl pred sebou, sám som ju niekoľkokrát prešiel. Subotica, Novi Sad, Belehrad, Niš. Víza ako poštová známka. Na pravo od bazáru električková trať, pri veľkej mešite vľavo, stanica, prístavisko a most na druhú stranu zátoky. Akoby som ja sám a sedel celých dvestopäťdesiat strán veďľa šoférujúceho Pawla za volantom jeho starého Fiatu Ducato.... celý text

Pan Klarinet 2009, Nick Stone

Detektívka zo zaujímavého prostredia chudobného Haiti. Max Mingus je trocha klišéovitý detektív, inak sympaťák. Dej je vcelku zamotaný, ťažko hádať vopred, čo sa udeje a záver tiež nečakaný. Má to všetko čo by to malo mať, ale žiaľ nič extra navyše.... celý text

Hedvábná stezka 2007, David Gladiš

V štýle Březinovej Cesty na východ. Nie je to klasický cestopis, skôr cestový sprievodca. Najhodnotnejšou časťou je detailný popis prechodu prostrednej cesty cez Afganistan. Škoda (pre nás, turistov), že informácie v tejto knižke rýchlo strácajú na aktuálnosti a to, čo platilo v roku vydania knižky je už dnes často úplne inak... Na päťhviezdičkový bedekeru chýba Hodvábnej stezke kvalitnejšie spracovanie máp.... celý text

Hedvábnou stezkou po stopách dávných karavan 2008, Lukáš Synek

Klasický cestopis, zápisky z putovania po klasickej ceste. Príjemné čítanie, doplnené veľmi peknými fotografiami. Plno zaujímavých informácií o krajinách, cez ktoré autor prechádzal, žiaľ ako pri každom cestopise, práve tieto najhodnotnejšie informácie veľmi rýchlo starnú.... celý text

Papuánské (polo)pravdy 2010, Vojtěch Novotný

Doktorand biológie z prestížnej austrálskej univerzity si vezme dovolenku a ponáhľa sa domov, kde navlečie pestrofarebnú čelenku z vtáčích pier, vezme oštep a ide bojovať za svoju dedinu do kmeňovej vojny. Jeden z najoriginálnejších cestopisov, aké som kedy čítal, priam si nie som istý, či je ešte túto knižku možno radiť k cestopisom. Skvelá výpoveď o jednej z najbizarnejších krajín sveta. Veselé príbehy o špecifikách práce na tomto zabudnutom kúsku zeme, prekladané citlivými vysvetleniami čriepkov zo života kultúr, ktoré je skutočne ťažké pochopiť. Zo sveta, kde sa doba kamenná stretáva s dobou postindustiálnou. O Papui som čítal už aj pred tým dosť, no pán Novotný prichádza s plastickým obrazom krajiny, ktorý pomôže utvoriť skutočne reálny názor na to, čim skutočne dnešná Papua je.... celý text

V břiše draka: Skutečný příběh o lásce, drogách a vězení v současné Číně 2010, Robert H. Davies

Autorove nevšedné cestovateľské zážitky by si asi chcel prežiť málokto. Prvá časť knižky ponúka pohľad do života v okrajovej čínskej provincií Ujgursko. V skratke ukazuje aj život s spôsob cestovania nezávislých cestovateľov, ktorí sa v tejto oblasti pred štvrťstoročím potĺkali. Druhá časť, keď sa autor dostane do "brucha draka" je zas z iného súdka. Podmienky v čínskych väzniciach sú strašné, hoci cudzinci to majú na základe autorovho svedectva o čosi znesiteľnejšie. Na záver príde aj akési krátke zrovnanie Číny s autorovou rodnou Britániou. Knižka je písaná vcelku napínavo, dobre sa to číta.... celý text