Domca1
přečtené 719
Krysař
1972,
Viktor Dyk
Krysař je v prvom rade novela, ktorá je napísaná neskutočne krásnym, poetickým, vycibreným a precíteným jazykom. Je zvláštne melancholická, clivá, bôľna, je vábivá a podmanivá ako zvuk píšťaly jej titulného hrdinu. Je umelecky vybrúsená až do tej miery, že aj keď čítate doslova o genocíde jedného mesta, máte pocit, že Krysař ich nezabil, ale že Hammelčania sa akosi poeticky preplachtili do onej bájnej zemi sedmihradskej... Krysař je ako literárny vodopád šumiaci nostalgiou a smútkom, je básnicky drsný, kvíli, zažiera sa do kostí, obnažuje a usvedčuje...Temný a jasný zároveň. Napokon, prečítajte si ho a uvidíte sami. „Nebudeš šťasten; ostatně, co je na tom? Štěstí není vrchol. Snad jsi zrozen pro něco lepšího, nejsi-li zrozen pro štěstí.“... celý text
Nezapomenutelná cesta
2015,
Nicholas Sparks
Ako mnohí čitatelia, aj ja som sa najprv stretla s filmovou verziou, ktorá si ma veľmi získala. Z môjho pohľadu je knižná predloha odlišná predovšetkým v dynamike kompozície, postáv a deja. Keďže film bol určený primárne pre teenagerov, Landon je v ňom oproti knižnému originálu ešte väčší rebel, Jamie tiež občas ujde ironická poznámka, pribudne zopár akčných scén a dramatických minizápletok. Zato kniha je o niečo pokojnejšia, nevinnejšia, s tou pravou „family friendly“ atmosférou, Jamie je temer anjel v ľudskej koži a namiesto námetov, akými boli vo filme tetovanie či nevydarený fotošop, sa dôraz kladie skôr na Jamieine návštevy sirotinca. Osobne sa však neviem rozhodnúť, ktorá verzia príbehu sa mi páči viac . Záleží skôr podľa nálady, či mám práve chuť na niečo dobručké, milé a nevinné alebo potrebujem čosi temperamentnejšie. V každom prípade však ide o veľmi silný príbeh, ktorý nie náročný na percepciu a pritom vo Vás aj pri opakovanom čítaní zanechá stále rovnako silnú emóciu...a azda aj inšpiráciu do vlastného života.... celý text
Spoznávame umenie
2004,
Rosie Dickins
Vcelku príjemný exkurz do dejín umenia, ktorý stručne predstavuje známe i menej známe diela. Kniha je pekne ilustrovaná, ľahko sa číta a odporučila by som ju skôr laickým a v umení menej sa orientujúcim čitateľom (medzi ktorých sa radím aj ja sama). Odkazy na internet uvedené v texte už síce nie sú aktuálne, ale kto chce, bude googliť aj z vlastnej iniciatívy, pretože podnetov poskytuje kniha habadej.... celý text
Nočný let
2004,
Antoine de Saint-Exupéry
Po prečítaní Nočného letu vo mne veľmi silno rezonuje pocit, že som do seba vstrebala čosi ako "vizuálny román" (existuje voľačo také?). Tak ako Vám Rusi psychologicky rozorvú dušu na kúsky, tak vám do nej Francúzi vryjú obrazy, na ktoré nezabudnete. Citujem Petra a Luciu: "Fialové lesy tvorili polkruh na zelenom nebi, posypanom svetlým zlatým popraškom." Koniec citátu. Citujem Nočný let: "... všetko tu svietilo, jeho ruky, šaty, krídla lietadla... Oblaky pred ním vracali všetok sneh, ktorý dostávali od mesiaca... Prúdilo tu svetelné mlieko, v ktorom sa lietadlo kúpalo." Koniec citátu. Už mnohými mnohokrát spomínaná scéna Fabianového finálneho vzostupu ku hviezdam je jednoducho vizuálne geniálna, či už príkrym kontrastom voči temnej noci a hroziacej smrti, alebo spôsobom, akým Vás skrz-naskrz presvetlí, ožiari, osvieti, ..ako symbolicky žiarou oslávi a vyzdvihne Fabianov heroizmus. Nočný let však nie je len o tejto jednej ikonickej scéne. Je to román nasiaknutý filozofiou, trúchlivou melanchóliou, náznakovosťou a symbolickosťou. Je to román temný ako noc, no zároveň vzletný ako let.. Nemusíte byť pritom vôbec stotožnení s jeho hlavnou ideou, ktorú zosobňuje šéf letectva Riviere. Riviére, ktorý "cítil vyššiu povinnosť, než milovať. Ide o to, urobiť ich nesmrteľnými...Za čím idete, umiera s Vami." Priznám sa, že aj ja s tým bojujem - má sa jednotlivec vždy sebaobetovať v prospech "vyššieho ideálu"? Ako hovorí Čapkova Matka: "Vám připadá hrozně čestné za něco umřít: ale na to, že umřete někomu, na to už nemyslíte."A stále musím myslieť na Fabianovu ženu. Na zamyslenie prikladám ešte myšlienku, ktorou knihu charakterizoval v úvode André Gide: " Šťastie človeka nie je v slobode, ale v prijatí povinnosti."... celý text
Plukovníkovi nemá kto napísať
2007,
Gabriel García Márquez
Mám v živej pamäti, ako som nadšene hltala Sto rokov samoty so všetkými Aureliánmi a José Arcadiovcami , so zlatými rybičkami a s jeho sugestívnou cyklickou fatalitou. Neviem, možno som mala priveľké očakávania, možno je chyba vo mne, ale Plukovník ma trochu sklamal. A možno bol pre mňa problém skôr vo forme a štýle (teda v prevedení) tejto novely, než v jej hlavnej idei. Neodvážim sa tvrdiť, že by bol príbeh plochý či tuctový, to nie. Aj postavy boli vydarené, aj symbolika majstrovsky ukotvená... A predsa mi to prišlo nemastné-neslané. Asi mi chýbal ten kúsok magična, čosi v jazyku, povestná iskra alebo tak... A možno sa týmto zaradím medzi absolútnu menšinu, ale.... nepáčil sa mi ten záver. Vážne, podľa mňa to bolo hrozné. A celkovo, nie som zástanca čierneho humoru, čo zrejme pri tomto príbehu nie je práve komfortná pozícia. Takže za mňa som sa s výberom sekla, ale stále uznávam široký interpretačný záber diela.... celý text
Matka
1943,
Július Barč-Ivan
Nadčasová, emotívna a sugestívna expresionistická dráma plná archetypov, psychologických ponorov a interpersonálnych i intrapersonálnych konfliktov. Brilantné zobrazenie večnej roly matky (Matky)-trpiteľky a panchrónneho - všečasového - protikladu obetavej ústupčivosti a agresívnej vôle presadiť sa na úkor iného človeka. Barčova-Ivanova Matka je v zobrazení titulnej postavy bezmocne prizerajúcej sa utrpeniu jej synov mimoriadne vydareným a v ničom nezaostávajúcim pendantom Čapkovej Matky. Podobností medzi týmito dvoma dramatickými skvostami je však viacero: prítomnosť transcendentna, vízie, vnútorná ( a v momente vrcholného napätia aj vonkajšia) vzbura bezhranične milujúcej matky, otázka mužského a ženského (otcovského a materského) princípu. Napokon predsa len (a napriek tragickému koncu) vyhráva kresťanská idea vykupiteľskej nádeje a klasická antická vnútorná katarzia. Úžasné dielo, azda príliš málo známy klenot slovenského expresionizmu.... celý text
Slovenčina na každý deň
2020,
Sibyla Mislovičová
Ideálny darček pre každého slovenčinára a praktický sprievodca pre každého používateľa slovenčiny. Kolektív autoriek z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV na čele s ikonickou popularizátorkou slovenčiny Sibylou Mislovičovou vytvoril jasnú, prehľadnú a zrozumiteľnú príručku, v ktorej sa dámy zamerali nielen na bežné jazykové pochybenia a lapsusy, ale aj na lingvistické lahôdky pre fajnšmekrov. Aký je rozdiel medzi disfunkciou a dysfunkciou? Expirácia či exspirácia? Čomu sa nadáva partitívny genitív? Žijeme na Liptove alebo v Liptove? Odpovede nielen na tieto úskočné otázky sa dozviete po prečítaní Slovenčiny na každý deň.... celý text
Tajomstvo božieho královstva
1992,
Mika Waltari
Pomalý, filozoficko-reflexívny, hĺbavý román, ktorý veľmi málo pracuje s dejom a do epicentra pozornosti kladie dialógy, úvahy, hľadanie pravdy, rozporuplnosť prežívania a konania postáv, mystiku a filozofovanie. Primárnym inšpiračným východiskom je biblický prototext, z ktorého Waltari hojne čerpá citáty, parafrázuje ho, preberá biblické myšlienky, pracuje s biblickými postavami a popritom sa usiluje o vlastný autorský štýl, o unikátne poňatie Evanjeliového príbehu. Atmosféra starobylej Svätej Zeme so všetkými jej nuansami, vrstvami, osobnosťami a celkový kolorit židovsko-rímskeho prostredia začiatku letopočtu sú vystihnuté bravúrne. Autorský rukopis a štýl textu je z formálnej a estetickej stránky na vysokej úrovni. Ale som presvedčená, že na túto knihu jednoducho musíte mať buď náladu alebo povahu. Keďže obsahovo prináša viacmenej "len" spracovanie Evanjeliových udalostí vo forme dlhých reflexií bez podstatnej dejovej línie, číta sa pomaly a zdĺhavo. Osobne oveľa radšej siahnem po samotnej Biblii, ktorá je autentickým a životodarným Božím Slovom a nie len umelecky spracovaným výťažkom z neho. Pritom klasické "dejové" romány z tohto obdobia (Ben Hur, trilógia od Riversovej) sa mi veľmi páčili. Takže áno, za prečítanie to stálo, atmosféra bola vystihnutá výborne, ale Bibliu to nepredstihne, ani sa jej nevyrovná. Preto uprednostňujem viac beletristické a menej filozofujúce románové spracovania Biblie.... celý text
