Domca1
přečtené 719
Svätá guľka
1978,
Jerzy Putrament
Zabudnutá zbierka ôsmich poviedok z Knižnice víťazstva. Pokúsim sa o krátke zhrnutie: 1. Na dvoch stranách mosta: Radový vojak poľskej armády sa tesne po vpáde Nemecka v septembri 1939 nečakane dostane do velenia. Pridelia mu úlohu vyhodiť do povetria most cez rieku Bug, aby zastavil postup nepriateľa. Ukáže sa však, že nie všetko bolo tak, ako sa to na začiatku zdalo... Úvodná poviedka zdĺhavá a oproti ostatným sa mi videla značne slabšia. 2. Svätá guľka: Psychologická poviedka sledujúca osud politického väzňa Bukackeho - od vzdoru a pocitu neohrozenosti až ku úplnému zrúteniu sa tvárou v tvár smrti. Považujem ju za vrcholný moment knihy, existencionalizmus dotiahnutý do obludnej krajnosti. 3. Veľká noc: Poručík Jaźwiński sa po troch rokoch služby stretáva počas veľkonočnej dovolenky so svojou ženou. Vytúžené momenty znovuzídenia sú však poznačené všadeprítomnou vojnou, smrťou a nešťastím a vzácny čas s manželkou sa nevyvíja podľa poručíkových predstáv. Veľmi prenikavá atmosféra - poľská, rustikálna, vojnová, trudnomyseľná, zachytávajúca nedosiahnuteľnosť kýženého šťastia vo všadeprítomnej mizérii. Rieši závažné otázky postoja k cudziemu nešťastiu a vonkajšieho konvečného smútenia v kontraste s pravým súcitom. Presahuje problematiku vojny. 4. Začiatok eposu: Prerod jednoduchého človeka Józefiaka, ktorý si počas nemeckej okupácie prejde cestu od vydávania agitačných letáčikov cez vyšetrovanie, útek a schovávanie sa až po sformovanie vlastnej partizánskej jednotky a rozsiahlu sabotážnu činnosť. Viacvrstvová poviedka, ktorú azda najlepšie vystihuje záverečná idea: „Za hrdinstvo sa platí pokojom duše. Obyčajný človek sa môže stať hrdinom. Ale neviem, či sa každý hrdina môže stať opäť obyčajným človekom." 5. Nehoda v Krasnostave: Štyria vojaci sa po dlhom vojnovom odlúčení vracajú ku svojim ženským polovičkám. V dôsledku nešťastnej nehody napokon v ceste pokračuje len jeden z nich, ktorý sa stáva sprostredkovateľom a poslom horkých správ pre svojich súputníkov. Veľmi silné čítanie, opätovne s neskutočne verne zachytenou atmosférou. Vy vlastne viete, k čomu to všetko smeruje, no ľudské osudy sú ľudské osudy a v tejto poviedke sú uchované milióny z nich, hoc v štyroch symbolických minipríbehoch. Záver bol korunou textu. 6. Prázdne oči: Pohľad do Hitlerovho elitného štábu tesne pred porážkou pri Stalingrade – Himmler, Goebbels, Goring, Jodl, štábni generáli, cestou sa zastavíme aj u Franka v Generálnom gouvernemente. Autor použil aj vlastné Hitlerove slová zaznamenané stenograficky. Miestami máte pocit, že čítate karikatúru a je vám do smiechu, no potom si uvedomíte, že je to na plač. „ Som presvedčený, že keby som zostal fajčiarom, nevedel by som prekonať toľké trampoty, čo na mňa v živote doľahli. Možno práve tejto maličkosti vďačí nemecký národ za svoju spásu.“ – „ To je neuveriteľné,“ povedal zasneným hlasom Himmler, „ako taká zdanlivo drobná skutočnosť môže mať v živote priam historické dôsledky!“ 7. Boldynove začiatky: Partizánsky veliteľ Boldyn spomína pri fľaši(ach) na svoje partizánske začiatky a vyhlásenie sa za partizánskeho veliteľa. Pre mňa zďaleka najslabšia poviedka. Boldyn mi bol krajne nesympatický, jazyk textu ma znervózňoval, Boldynov príbeh ma neupútal. Po prečítaní vo mne ostal zvláštny pocit, akoby to celé bolo o pijatike a škaredých slovách bez akejkoľvek hlbšej myšlienky. 8. Ultima Thule: Povojnové Poľsko, život štyroch žien, ktoré sa delia o spoločné ubytovanie a každá znáša svoju ťarchu vojny. Bližšie sa poviedka zameriava na Barbaru, ktorá patrila do radov Armije Krajowej a teraz dostáva ponuku pokračovať v odboji proti novému okupantovi novým, drsnejším spôsobom... Posledná z ôsmich poviedok na mňa zapôsobila o čosi menej výrazným dojmom. Problémom pritom bola skôr forma (popisnosť, zdĺhavosť) ako obsah. Nastolené otázky sú dobrým podnetom na uvažovanie. Bojovať s tyranom a obetovať svoje plány alebo žiť „normálny život?“ A môže byť vôbec normálny? Ak bojovať, ako? Mať nejaké hranice?... Suma summarum, našli sa poviedky skvostné, našli sa priemerné, našli sa vyslovene slabé. Vyzdvihujem psychologickú črtu, otázky existencionálnej povahy a predovšetkým mimoriadne vernú atmosféru vojnového a povojnového Poľska. Pripomenula som si časy, kedy som čítavala podobne ladeného Vasiľa Bykova, ktorého, inak, tiež odporúčam.... celý text
Turecká studnička - povesti z osmanských čias
2019,
Ondrej Sliacky
Nádherné slovenské povesti z čias protitureckých bojov, ktoré zanechajú nielen estetický zážitok štylisticky a lexikálne brilantne vycibreného textu, ale obohatia vás o neskutočné množstvo informácií zo slovenskej histórie. Vzadu je priložený prehľadný slovník, a každá povesť obsahuje aj faktografickú vsuvku, ktorá pútavým štýlom objasňuje historické reálie (navyše autor prikladá aj vlastné zážitky a spomienky súvisiace s príbehmi, ich miestami a okolnosťami). Môžem čestne vyhlásiť, že Turecká studnička ma prinútila sedieť nad svojimi povesťami ešte pár dobrých hodiniek po prečítaní a googliť si vozokanského leva, trúbaci kameň v Sucháni, zázrak vo Vysokej či masaker vo Fabian doline. Ak hľadáte poctivo a kvalitne spracované slovenské povesti pre oddych i poučenie, ste na tej najlepšej adrese :-).... celý text
Sněhová sestřička
2019,
Maja Lunde
Ak by som z akéhokoľvek dôvodu mohla na tejto knihe pochváliť len jedinú vec, bez rozmýšľania by som začala ospevovať prenádherné ilustrácie Lisy Aisato. Bez preháňania vyhlasujem, že Snehová sestra je pravdepodobne najkrajšie ilustrovaná kniha, do akej som sa vo svojom čitateľskom živote mohla ponoriť. Obrázky sú doslova ako živé, magické, úchvatné, čarovné, hrejivé, vianočné, plné emócií, ... ak vás už nezaujme samotný príbeh (čo je málo pravdepodobné), ilustrácie vás istotne prinútia prelistovať si knihu až do konca. Čo sa týka príbehu Juliána a Hedvigy, ani ten svojou čarovnosťou a nevšednosťou nezaostáva za vizuálom. Mám rada originálne rozprávania, ktoré vedia nevtieravo a citlivo prepojiť aj zdanlivo vzdialené a nesúvisiace témy, Vianoce a depresiu, životaplnosť a smrť, samotu a priateľstvo. Snehová sestra určite nie je sladká gyčová vianočná rozprávka, no motívy duševného temna predsa okorenila horúcou čokoládou so šľahačkou, žiarivými vianočnými pohľadnicami a opravdivým zvonivým smiechom. Na druhej strane priznávam, že detičkám by som možno tento príbeh na Vianoce predsa len neprečítala vzhľadom na citlivé témy smrti a depresie. No pre staršie deti a dospelých každého veku je to čítanie ako lusk.... celý text
Biela ruža, Čierny les
2020,
Eoin Dempsey
V porovnaní s inými románmi tematicky načierajúcimi do obdobia 2. svetovej vojny mi kniha Biela ruža, Čierny les prišla mierne nevýrazná. Dej sa posúval pomaly, mnohé pasáže a motívy boli predvídateľné, postavy šablónovité, medzi hlavnou dvojicou mi chýbala povestná iskra. Ako píše lenik284, Franka pôsobila ako ženská verzia supermana, ktorá vyriešila všetky podstatné problémy a úlohy a havarovaný letec bol oproti nej pasívny a v úzadí. Diskutovať by sa podľa mňa dalo aj o morálnom rozmere niektorých činov a postojov hlavných postáv, ktoré boli len narýchlo "odbité" niekoľkými vetami. Konkrétne podľa môjho názoru obe hlavné postavy (najmä letec) až zarážajúco ľahko akceptovali dôsledky svojej misie, čo ma, popravde, znepokojilo. Viem, že ide o beletriu, ale predsa by som očakávala trochu viac hĺbky. Kniha ako taká nebola zlá, čítala sa príjemne, no na základe hodnotení čitateľskej verejnosti som od nej očakávala viac. Viac údernosti, emócie a originálnosti. Každý však má iný vkus, a preto románu určite dajte šancu.... celý text
Chlapec, krtko, líška a kôň
2020,
Charlie Mackesy
Dielo Chlapec, krtko, líška a kôň by som opísala ako zbierku motivačných citátov viac-menej plynulo prepojených do pokusu o filozofický minipríbeh. Žiaľ, miestami je oná plynulosť naozaj kostrbatá. Ako celok na mňa potom kniha pôsobí dojmom silenej snahy autora vykonštruovať z rôznorodých citátov celistvý príbeh, v ktorom ale absentuje dej či nejaká logická súvislosť. Jednotlivé myšlienky sú navyše pomerne ošúchané, neprichádzajú s niečím mimoriadne originálnym, skôr by som povedala, že sa v tomto druhu motivačno-úvahovej literatúry stratia. Samozrejme, že sa nájdu aj zaujímavé pasáže, reflexie, ktoré vás prinútia zamyslieť sa, ale suma sumárum nič prevratné neočakávajte. Na klasickej téme priateľstva sa v podstate nedá nič pokaziť a podarený vizuál Vás estetický určite obohatí, ale ak očakávate čosi hlbšie, siahnite skôr po v tejto súvislosti často spomínanom Exupéryho Malom princovi. Chlapca, krtka a spol. som zhltla za pár minút, pokochala som sa ilustráciami, no obávam sa, že o mesiac si z neho veľa pamätať nebudem. Ak ale bolo napísanie tejto knihy autorovým snom, som rada, že sa mu splnil. A aby som nebola len negatívna, zakončím povzbudivým citátom (pre mňa asi najlepším z celej knihy): "Ak požiadaš o pomoc, neznamená to, že sa vzdávaš... Znamená to, že sa odmietaš vzdať." P. S.: Nemyslím si, že som necitlivý človek, ktorého sa nedotkli vznešené myšlienky o priateľstve, láskavosti, jednoduchosti, dobrote atď. Práve naopak, vo všeobecnosti mám rada knihy, ktoré hlásajú myšlienky vďačnosti za maličkosti, lásky, hľadania krásy v každodennosti... To, čo mi prekážalo, bola forma (prvoplánovosť, neoriginálnosť, povrchnosť), nie obsah.... celý text