FoboSVK
přečtené 143
Anna zo Zeleného domu
1985,
Lucy Maud Montgomery
Na Annu som narazil náhodou, vedel som že existuje a nestránil som sa jej ani kvôli tomu že to je dievčenský román, len mi proste na ňu nepadla ruka až raz... Kniha je písaná naozaj veľmi pekne a ľahko, číta sa priam sama. Opis prírody je fakt bohatý a o nič menej nie je chudobný ani dej plný tragických nehôd ktoré vyčaria úsmev na tvári. Je pravda že som si niekedy uvedomil alebo lepšie povedané sa mi do mysle vkrádala myšlienka či autorka tú Annu nevykreslila až priveľmi "dokonalo". V tom momente som hneď potlačil svoje racionálne myslenie a nechal sa unášať dejom. Odporúčam túto knihu nečítať len tak vo všedný deň, ale nechávať si (Áno je to ťažké neprečítať ju jedným dychom) ju na také chvíle keď ste psychicky zmorený trebárs po ťažkom týždni či už v práci alebo v škole a potrebujete v krátkom čase nabrať pozitívnu energiu... Je to niečo ako knižné sedatívum (alebo čokoláda :) ) a bola by veľká škoda minúť ho naraz. P.S. Tento produkt môže vyvolať vedľajšie účinky ako je dobrá nálada, pozitivizmus, skok v časopriestore (až do detstva), pred prečítaním sa poradte so svojím knihovníkom. :)... celý text
Zločin a trest
2004,
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Každý si už musel položiť otázku „čo by sa stalo ak ...?“ alebo „dokázal by som ...?“ A Dostojevskij sa nebál (už v tej dobe) za tie tri bodky dosadiť čin (a činy vedľajších postáv ku ktorým sa vyjadruje) o ktorom sa hanbíme premýšľať, uvažovať (aj keď verím, že mnohí z nás si takú otázku položili – len tak aby si to zanalyzovali – nič viac) a aj sami pred sebou (a nie to svoje úvahy zdieľať s verejnosťou) sa takej myšlienke bránime a hovoríme si „nad čím to vlastne uvažujem, veď to nie je normálne.“ A Dostojevskij to všetko opísal vierohodne, až podozrivo... Pomocou hlavnej postavy síce rieši extrémnu situáciu ale tá psychická analýza je fakt reálne uveriteľná. Po prečítaní knihy nemôžem povedať či to Dostojevskij vystihol ani dúfam že nikto z nás. Ale skúste zmeniť subjekt a jeho extrému situáciu... Napríklad dieťa a jeho extrémnu situáciu –rozbitie trebárs vázy a následnom mlčaní/popieraní činu. Toto už mohlo zažiť viacero z nás a keď si spätne zaspomínam na podobné situácie veľa vecí sa zhoduje s Dostojevského analýzou (síce v menšej miere samozrejme ako v knihe). Nakoniec by som asi povedal, že je to naozaj ťažká kniha ktorá rieši ťažké otázky ako je vražda a preto si treba rozmyslieť či ju začať čítať alebo ju odložiť na neskôr.... celý text
Ako ďaleko je do Šanghaja
1996,
Tomáš Tomašových
Táto knižka v sebe ukrýva niečo čo v mnohých knihách (a ešte k tomu od slovenského autora) nenájdete. Podáva skutočný obraz človeka závislého na alkohole a drogách. Iba dvadsať ročný Tomáš neopisuje situáciu na základe teoretických poznatkov alebo sledovania druhých závislých ľudí. On opisuje seba. Seba ako človeka závislého, hľadajúceho cestu späť k normálnemu životu. Mnoho jeho myšlienok som si vryl do pamäte (hlavne z druhej polovice knihy) a fakt ma zamrzelo že to nezvládol. Myslím, že práve táto kniha by sa mala v dnešnej dobe zaradiť do povinného diela slovenských autorov pre stredné školy namiesto tých starých diel ako sú Ťapákovci alebo Drak sa vracia ktoré sú možno klenotmi slovenskej literatúry, ale čo dajú dnešnej mládeži? Jedna polovica si to ani neprečíta lebo im to nič nehovorí (staré obyčaje a mravy, vymyslené príbehy o čestnosti a o ideálnych hrdinoch "spätých s prírodou") a druhá to prezrie z donútenia (maturita). Toto dielo by naopak bolo veľmi aktuálne a ukázalo by im ako alkohol a drogy (ktoré sú problémom súčastnosti) dokážu zničiť život.... celý text
Malý princ
2005,
Antoine de Saint-Exupéry
Malého princa nemá zmysel čítať očami. Vtedy uvidíte iba pekný príbeh o malom chlapci ktorý bol plný dobroty, a nech ho budete čítať viackrát stále to bude ten istý príbeh o malom chlapcovi... Malého princa treba čítať srdcom, svojím vnútrom. Vtedy uvidíte nespočetne veľa príbehov nie o malom princovi ale o človeku samotnom...... celý text
Kniha bez názvu
2010,
neznámý - neuveden
Dostal som sa k názorom rôznych čitateľov, ktorý túto knihu odsudzujú. Vraj je neestetická, štylisticky zle napísaná so slabým dejom a že je jasné prečo autor neuviedol svoje meno... Nehovorím nie je to žiadny Lehanenov Prekliaty ostrov, ale dej nebol vôbec zlý. Dokonca mňa niektoré vyústenia prekvapili a nečakal som ich. Páčilo sa mi aj že autor sa nebál pracovať s vulgarizmami (často) čo tiež malo negatívny ohlas, ale prečo si klamať? Veď v bežnom živote to je tak isto (je to síce nepekné, neestetické a "neliterárne" ale je to tak) vulgarizmus z jednej strany a vulgarizmus z druhej strany tak o čo je to horšie keď to zachytíme v knihe? Nuž utrpí tým mravná stránka knihy, ale tak nie všetky musia byť poučné a mravné. Verím že autor "anonym" by mohol ešte zopár príbehov spracovať a myslím že by som si ich aj prečítal ak by to bolo od "anonyma". Nebolo to tak zlé.... celý text
Gaspipe
2012,
Philip Carlo
Zo začiatku to bolo vcelku zaujímavé, potom som to už čítal len nasilu. Niežeby bol štýl písania nudný to nie ale celkovo príbeh (?život?) sa točil iba o tom ako vraždil a ako mal dobré chvíle a zlé. Ako urobil to a tamto a ako to ľutoval a ako to urobil znovu. Možno ako životopis vraha je to fajn ale po čase opadne chuť do čítania.... celý text
Hrozno hnevu
2014,
John Steinbeck
Je to moja prvá kniha od Steinbecka a je to naozaj kniha ktorá si zaslúži byť zaradená do kategórie "Svetová literatúra". Kniha je napísaná naozaj reálne, veril som každému slovu a sám som priam cítil atmosféru opisovanej situácie (pocity a správanie ľudí, pohľad na vysnívanú Kaliforniu, zber bavlny, výber auta, jazda ale aj večerná zabíjačka...). Téma ktorú autor opisuje je silná, jeho úvahy a názory ma prinútili k rozmýšľaniu a zamysleniu sa či niečo také nemôže znova nastať alebo pomaly nenastáva (nepýtal som sa prečo, lebo na to Steinbeck už prišiel) a zavše keď som knihu odložil som mal nutkanie ju znovu chytiť a čítať ďalej. Čakal som kedy príde ten zlom... Veľmi ma zaujali aj kapitoly kde autor lyricky opisuje situáciu, čím ešte viac umocnil a dotvoril atmosféru. Určite sa k tejto knihe časom vrátim bo myslím, že postupom času bude pre mňa zrelšia tak ako hrozno...... celý text
Leonardo da Vinci 1
1967,
Dmitrij Sergejevič Merežkovskij
Neviem či všetko čo Dmitrij napísal je pravdivé a historicky dokázané ale určite sa nejakej pravdy už len pridŕžal a keď by aj niečo pridal a vykreslil nevadilo by mi to bo kniha sa mi čítala naozaj dobre. Nie je to žiadne akčné čítanie plné zvratov (predsa da Vinci bol maliar nie žiadny Jason Bourne) ale ani suché vyratúvanie rokov, životných míľnikov a faktov...da Vinci je v tejto knihe tak trochu čudák ale aj veľký sympaťák a pasáže sním sa dobre čítajú...... celý text
