FoboSVK
přečtené 143
Norské dřevo
2005,
Haruki Murakami
"Knihy nám ukazujú, že nikdy nie sme sami" (FoboSVK -Filipko) Táto myšlienka ma sprevádzala počas celej knihy. Paradoxne knihy ktorá je samotou preplnená. A vôbec skoro pri všetkých Murakamiho knihách som mal pocit, že tam niekde je niekto kto je na tom presne tak ako ja. Človek v reálnom svete niečo prežíva a myslí, že nikto nerieši také veci ako on. Niekedy nepodstatné, niekedy smiešne a niekedy bizarne ktoré ho však trápia rovnako ako veci "podstatné". A príde Murakami (a príde mnoho iných autorov a mnoho iných kníh) a povie nám, že to čo zažívame sami v sebe a máme pocit, že sme jediní, zažívajú aj iní. Každý sám v sebe samom, každý na inom mieste. Povie nám, že veci nepodstatné sú rovnako podstatné nie len pre nás, ale aj pre iných. Knihu nikomu neodporúčam, každý by si k nej mal nájsť vlastnú cestu a čas kedy ju prečítať, nie je to niečo čo si dám do zoznamu prečítať a odškrtnúť.... celý text
