Komnenos
přečtené 285
Rozhovory mŕtvych
2000,
Jorge Luis Borges
Borgesove poviedky sú predchnuté mystifikáciou a autor sa v nich značne pohráva s čitateľom. Dáva mu priestor na vlastné interpretácie, čo je síce zaujímavé, no nie vždy si vie čitateľ vysvetliť danú symboliku. Podľa mňa je však u niektorých poviedok lepšie a príjemnejšie len tak sa unášať tou tajomnou atmosférou príbehov a príliš neriešiť aký je vlastne ich zmysel. Borges sa vo svojich poviedkach najviac zaoberá témami ako pamäť, čas, priestor, poznanie, sen, náhoda. Významné miesto uňho zaujímajú bludiská a súboje. Častým motívom uňho sú tiež cyklické opakovanie a komentáre k fiktívnym dielam. Borgesovo dielo sa dá stručne charakterizovať ako dômyselný konštrukt tých najnepravdepodobnejších fantázií. Určite nie je pre každého a nečíta sa ľahko, mňa však celkom nadchol. Na druhej strane táto ochutnávka jeho tvorby mi celkom stačila a po ďalších jeho dielach už asi nesiahnem. Aspoň nie tak skoro. Pretože ak by mal človek zhltnúť naraz celú jeho tvorbu, to je akoby na posedenie zjedol celú veľkú bonboniéru.... celý text
Démon súhlasu
1963,
Dominik Tatarka
Žasnem nad tým, že takúto knihu, ktorá, aj keď v podobenstve, útočí priamo na komunizmus, komunisti mohli vôbec pustiť medzi ľudí. Rok 1963, kedy kniha vyšla sa ešte dá trochu pochopiť. Ale to, že Démon súhlasu vyšiel už v roku 1956 na stránkach Kultúrneho života, to je už mimo moje chápanie. A najsmutnejšie na tom je, že väčšina vecí z knihy platí aj dnes. Našu spoločnosť stále ovláda démon súhlasu.... celý text
Odpusť, Natašo!
2006,
Sergej K. Dakov (p)
To čo stihol prežiť Sergej Kurdakov resp. Dakov za svoj dvadsaťdvaročný život je ohromujúce. Ohromujúce je aj to, že človek, ktorý napáchal toľko zla a bolo tak veľmi ovládaný komunistickou ideológiou sa obrátil na vieru. Táto kniha mi hmatateľne ukázala, že žiadny, ani ten najbrutálnejší človek, nie je nikdy definitívne stratený. Vďaka knihe som sa tiež dozvedel, že nielen v terajšom Rusku, ale aj v Sovietskom zväze prekvital organizovaný zločin. Doteraz som si myslel, že kvôli totalitnému režimu také niečo nebolo možné. Bolo. Mnohí sme už toľkokrát počuli o zverstvách komunizmu a často už tomu ani nevenujeme pozornosť. Keď sú však plasticky vykreslené ako v tejto knihe, človek sa znovu zamyslí nad tým, že komunizmus bol neospravedlniteľným zlom bez žiadneho ...ale. A čudujem sa, že o Kurdakovi ešte nikto nenatočil film. Tento príbeh si to priamo pýta.... celý text
Atlas zabúdania
2013,
Peter Krištúfek
Atlas zabúdania je nevídaným počinom na slovenskej literárnej scéne, ktorý však pravdepodobne veľmi nezaujme bežného konzumného čitateľa, fajnšmekri, ktorí sa snažia vidieť veci v súvislostiach si však, ako sa vraví, pošmáknu. Dalo by sa povedať, že kniha je vlastne zbierkou čriepok slovenských dejín 20. storočia. Na začiatku som bol skeptický, keď som však rok po roku začal prechádzať dobrodružným predchádzajúcim storočím, rýchlo ma ovládlo nadšenie. Som síce historik, mnoho vecí však bolo aj pre mňa novinkou. Chvíľu som sa usmieval, na ďalšej strane som sa zasa zamyslel nad nespravodlivosťou života. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o chaotický guláš rôznych kuriozít bez ladu a skladu, na druhý, či tretí pohľad je však jasné, že autor namiešal všetkého úplne akurát a v primeranom pomere a výsledkom je veľmi milá záležitosť, ktorá je príjemným netradičným spestrením popri čítaní klasických literárnych útvarov.... celý text
Dom hluchého
2012,
Peter Krištúfek
Táto kniha ma skutočne dostala. Pri mnohých románoch človeku vadí mudrovanie autora vsunuté do deja. V tejto knihe som si však autorove postrehy naopak vychutnával. Až tak, že som si niektoré pasáže dokonca podčiarkoval, čo je bežné u odbornej literatúry avšak u beletrie vonkoncom nie. Najzaujímavejšia na mojom vzťahu k tejto knihe je skutočnosť, že niekedy začiatkom roka 2012 som rozmýšľal nad tým, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí prekľučkovali s gráciou a všetkými režimami s minimálnou ujmou (najprv gardista, potom komunista a napokon kapitalista) a prial som si, aby bola o takýchto ľuďoch kniha. Na moje prekvapenie o niekoľko mesiacov vyšiel Dom hluchého, ktorý spĺňal skoro všetky moje predošlé požiadavky. Preto mám k tejto knihe špeciálny vzťah vďaka ktorému som ochotný prehliadnuť aj zopár nedostatkov ako trochu vatičky, či občasná mierna plochosť postáv. Napriek tomu sa oplatí prečítať si príbeh pána doktora Trnovského, ktorý mal toho na rováši viac než dosť - svojho židovského švagra, nelegálnu eutanáziu vlastnej matky, nelegálny potrat, ktorý skončil mŕtvou ženou i dieťaťom, aktivity v rámci ŠtB, neveru, bol členom HSĽS i KSČ a všetky výčitky svedomia zadúšal návykovým všemocným liekom s názvom Luminal.... celý text
Svatý Martin – rytíř milosrdenství
2000,
Wilhelm Hünermann
Knihu o svojom patrónovi sv. Martinovi som dostal od svojej priateľky príznačne k meninám. Veľmi som sa takému daru potešil a so zájmom si prečítal o človeku, ktorého meno nosím. Wilhelm Hünermann, odborník na životopisy svätých, veľmi pútavo priblížil jeho životný príbeh v adekvátnom rozsahu. Kniha nebola ani príliš dlhá, ani krátka, tak akurát. A veľmi inšpiratívna. Kiež by sa mi podarilo dosiahnuť aspoň zlomok toho čo svätému Martinovi. Dobrý dojem z knihy akurát trochu narúšal dosť odfláknutý preklad a pomerne veľa preklepov.... celý text
Jan Palach 69
2009,
Petr Blažek
Objemná publikácia Jan Palach 69 vydaná pri príležitosti 40 výročia smrti ponúka úplne všetko čo sa týka osoby Jana Palacha. Popri historických pasážach, esejách a reflexii jeho činu v umení je mimoriadne prínosná aj rozsiahla edícia dokumentov týkajúca sa jeho osoby. Jan Palach je určite osobnosťou ktorá si takéto komplexné spracovanie zaslúži a jedinou výčitkou preto zostáva akurát konštatovanie, prečo takéto dielo nevyšlo už skôr.... celý text
Cizinci ve vlastní zemi
2012,
René Petráš
Kniha je výrazným vkladom do poznanie menšinovej otázky v Európe, najmä jej strednej časti. Je písaná veľmi pútavo, takže ju ocení nielen odborná, ale aj laická verejnosť. Jedinou chybičkou krásy je občasné preceňovanie, alebo naopak podceňovanie určitých javov.... celý text
Dcera sněhu
2012,
Eowyn Ivey
Túto knihu som prečítal za 6 dní. To sa mi už dávno nestalo. Je písaná neuveriteľne ľahko a človek prevracia stránky rýchlosťou dopadu snehovej vločky. Keď som ju dočítal, spomenul som si na knihu Strakatý pes na brehu mora od Čingiza Ajtmatova. Odohráva sa taktiež na ďalekom severe, nie však na Aljaške, ale na najkrajnejšej Sibíri. Aj v Ajtmanovej knihe sa snúbilo skutočné s neskutočným. Obe knihy sú magickým realizmom drsného, ale neľútostného severu. Je však badať isté rozdiely, napríklad aj vďaka tomu, že Strakatého psa napísal muž a Dcéru snehu žena. Naplno som si to uvedomil pri čisto ženských pocitoch a ženskom žiali, ktoré by takto verne nevedel opísať žiadny muž. Preto je asi pre mňa hlavným leitmotívom knihy kontrast krehkej ženy zasadenej do drsnej aljašskej prírody. Nemenej dôležitým motívom je však aj téma utrpenia z nemožnosti mať deti. Je to jednoducho krásna kniha, ktorú vrelo odporúčam aj mužom. A samozrejme v krátkom čase očakávam filmové spracovanie.... celý text
