kubo819
přečtené 24
Odpadková pohroma na planetě Zemi
2019,
Liane Moriarty
Dostala ma už úvodná scéna s neurotickou a neustále kričiacou pani učiteľkou Cuketovou na istej austrálskej základke, ktorá neznášala deti, horúce počasie a trpela alergiou na kriedu. Hlavná hrdinka jej v zaslanom anonýmnom dopise doporučila alternatívne zamestnania, v ktorých by bola šťastnejšia: dozorkyňa vo vezení (s klimatizáciou), cvičiteľka psov (veľkých a zlých, na ktorých treba kričať) alebo akákoľvek iná práca, kde je zima a sneh a nie sú tam žiadne deti a krieda. S úctou Váš nanajvýš znepokojený žiak:) Následne som túto časť prečítal svojej 7-ročnej dcére a tá sa, ako čerstvá druháčka, už nechcela od knihy odrthnúť a celú sa ju presmiala. Jednotlivé scény a dialógy sú veľmi plastické a dynamické a vám sa celý dej vykresľuje živo pred očami. A vtipné. Nechcem vás príliš navnadiť, pretože vysoké očakávanie je najväčší zabiják zážitku, ale táto kniha je skvelá. Navyše v sebe nesie niekoľko nádherných nenásilne prezentovaných myšlienok o ekológii či priateľstve, ktoré je liekom na všetky neduhy. V rámci detskej literatúry 5 hviezdičiek a jedna ubraná za viacero chýb v českom texte, ktoré zťažujú plynulosť čítania nahlas. Vo svojej kategórii je to však pecka.... celý text
Historie včel
2017,
Maja Lunde
Kniha vo mne akosi leží, hoci som ju čítal dávnejšie a jednotlivé obrazy z nej mi z času na čas vytanú neodbytne na myseľ. Desivé je asi hlavne narušenie optimistickej predstavy, že súčasnú klimatickú krízu nakoniec nejako zvládneme. Autorka veľmi farbisto vykresľuje situáciu, kedy ľudstvo, tvárou v tvár neodvratnej katastrofe sprevádzanej dramatickým úbytkom včiel vedúci k neúrode, sa snaží urýchliť fosílnu neutralitu a obmedziť využívanie hnojív a chemických postrekov, ktoré ale bohužiaľ neprinášajú ovocie (doslova) okamžite a náhle zmeny v technológiach vedú k ďalšiemu poklesu produktivity a zhoršujúcim sa možnostiam uživiť obrovské množstvo ľudí. Globálna kríza znemožní vynakladať potrebné nemalé prostriedky na výskum obnoviteľných technológií a v ďalších rokoch je ľudstvo nútené vrátiť sa k pôvodným nešetrným a neudržateľným poľnohospodárskym postupom a ešte väčšiemu využívaniu fosílnych zdrojov, aby udržalo aspoň ako-tak stávajúcu úrodu. Tá však, síce pomalšie, ale aj tak neustále klesá. Navyše tento návrat ďalej urýchľuje krízu a zhoršuje už aj tak bezútešnú situáciu. A elektrické autá či efektívne solárne panely, ktoré mali byť budúcnosťou uhlíkovo neutrálneho a technologicky vyspelého sveta? Obe zostávajú príliš drahé, nedostupné a málo efektívne a, s ohľadom na nedostatok potravín a boj o prežitie, sa stávajú smutným a opusteným artefaktom. A ľudstvo sa ďalej prepadá do priepasti. To nie je až tak nereálna situácia. Jednoducho potrebné nové šetrné technológie použiteľné v každodennom živote, vzhľadom k akcelerácii krízy a zhoršujúcim sa podmienkam, nemusíme stihnúť vyvinúť a implementovať. Desivé.... celý text
Terror
2007,
Dan Simmons
Približne 130 mužov na dvoch, v tom čase technologicky najvyspelejších, plavidlách nenávratne do jedného zmiznú na jednej z najambicióznejších súdobých výprav do polárnych oblastí Arktídy. Skvelá kniha. Žánrové zaradenie do hororu je úplne mimo. Prelínanie inuitskej mytológie s realitou nie je triviálnym mixom, ale organickým spojením veľmi dobre vystihujícim konflikt dvoch úplne odlišných kultúrnych svetov - toho "vyspelého", západného a "primitívneho" inuitského - siahajúcich od odlišných kultúrnych technológií prežitia v extrémnom prostredí až po predstavy o svete. Hádajte, ktorá kultúra je úspešnejšia v prežití a nad ktorou visí hrozba zániku, oproti ktorej je arktická príšera útočiaca na výpravu len drobnou tragickou epizódou? Áno, je to tá "primitívna". Schopnosť nielen prežiť, ale i trvalo obývať extrémne prostredie je spojená i so schopnosťou vyrovnať sa s drsnými podmienkami v predstavách a príbehoch, ktoré ľudia žijú a rozprávajú si medzi sebou. Sú rovnako dôležitou stratégiou prežitia ako napríklad lov tuleňov či stavba vhodného príbytku. A tak súčasťou tohto drsného sveta je i "hororová" arktická príšera, snívanie spoločných snov v noci, magické rituály a mýty, ktoré človek v tomto prostredí musí žiť a prijať. Kapitán Crozier o tom vie svoje a vedel by o tom rozprávať, i keď len za pomoci "provázků":). Arktická príšera tak decimuje posádku úplne rovnako ako neefektívne technológie "technologicky vyspelého" sveta (pokazené konzervy, ktoré vyhrali výberko, lebo boli najlacnejšie - niektoré veci sa jednoducho nemenia:), ťažké sane naložené zbytočnosťami neprispôsobené na konkrétne podmienky). Ak sa tak niekomu zdá, že je v knihe a hlavne v závere príliš veľa "nadprirodzena". Nuž, pre niektoré kultúry je to realita. A že vám to hlava neberie? Nuž, nie sme Inuiti. Aj toto ale považujem za Simmonsovo majstrovstvo. Práve to množstvo informácií a motívov, ktoré dokázal spojiť, aby tým vytvoril zdanlivo historický román, ktorý ale ide omnoho hlbšie než len k drsnej dokumentárnej správe o jednej neúspešnej výprave. Nejde o to vysvetliť, čo je tá príšera a ako to teda vlastne v skutočnosti bolo. Je to umenie, beletria. Prežívanie a zážitok. Skvelá kniha, ktorá vám ide úplne pod kožu a zostáva vo vás ležať, prepracovaná psychológia postáv a vzťahov v len zdanlivo minimalistickom arktickom prostredí. Hlboké dilemy a otázky ľudskej existencie, ktoré čitateľa oslovia a zasiahnu i keď ide o neúspešnú arktickú výpravu z polovice 19. storočia.... celý text
