Marquis
přečtené 531
Hannibal
1999,
Thomas Harris
Bezmála po troch rokoch od prečítania dosť obligátnej detektívky Červený drak, a snáď desať od doby, kedy som túto sériu začal kultovým Mlčaním jahniat, sa mi vďaka Čitateľskej výzve konečne podarilo dôjsť až na koniec tejto ságy. Hannibal je strašne nevyvážená kniha. Thomas Harris začína neskutočne nudne, prelúskať sa cez prvých päťdesiat strán bolo utrpenie a otrasný preklad tomu tiež práve nepomáha... Následne sa však na scéne objaví zvrhlá rodinka Vergerovcov (najmä skvelá Margot, ktorú - bohvieprečo - vo filmovej adaptácii úplne opomenuli) a o príjemné zimomriavky je postarané. Linka z Florencie je taktiež priam dokonalá, žiaľ, trestuhodne krátka... A potom príde najväčší rozpor... Samozrejme, je to moja chyba, že som najprv videl film a až o dvanásť (!) rokov neskôr sa dostal k čítaniu knižnej predlohy, no napriek tomu, musím porovnávať. Harrisovo psychedelické finále, hoci dotiahnuté, sa mi oproti romantickej soft verzií Ridleyho Scotta vôbec nepáči. Áno, je fajn, že sa protagonistka a antagonista konečne vyrovnajú so svojimi démonmi. Harris však ide až nadoraz a vsuvka o úplnom naplnení ich vzťahu je proste nevkusná a kazí mi celkom slušný zážitok z knihy. Naviac, filmový záver mi príde uveriteľnejší. Aj napriek tomu túto knihu rád doporučím, ale skôr ako kuriozitu a zaujímavý protiklad k (svojho času kontroverznej a v tej dobe nedocenej) filmovej adaptácii.... celý text
