Marquis
komentáře u knih
Řetězová reakce
František Kotleta (p)
Na "kulervoucí" trilógiu s plukovníkom Michálkom sa to nechytá, ale Alicu som si úprimne obľúbil a návrat do tohto sveta tak či tak potešil.
Žiadne veľké výčitky ale voči FK nemám, akurát je to taká oddychovka, či "datadisk"; hoci pasáže z ubikácii sú celkom hardkórové.
Slúžili ste dobre.
Kdyby tak na mě někdo někde čekal
Anna Gavalda
Skutočne podarené sú len poviedky Junior a najmä Hlavní zpráva dne; zvyšok za veľa nestojí a jedná sa skôr o poviedky priemerné až podpriemerné, pričom jedna ma zdravo vytočila.
Čítané v rámci ČV ako e-book.
Když mrtví mládnou
Philip K. Dick
Opäť výborný námet, no kostrbaté prevedenie. A nemyslím si, že by bol na vine preklad.
Na PKD síce nedám dopustiť, ale je fakt, že občas k tej svojej geniálnej pointe prešiel pár výmoľami. Aj tak si však myslím, že nik by to nenapísal lepšie.
Napínavé, odvážne a v svojej podstate výborné dielko. A Anarchistu mohlo byť za mňa kľudne viac.
Čítané ako e-book.
Obsluhoval jsem anglického krále
Bohumil Hrabal
"Našťastie" som ako prvý videl film, takže som o ňom nemal až takú katastrofickú mienku, ako mnohí znalci Hrabalovho diela.
A kniha sa vydarila taktiež, hoci mi trocha prekáža úprava (nekonečné vety na celú stránku; rozprávanie akoby z pohľadu osoby trpiacej ADHD).
Najlepšie sú určite pasáže, ktoré sa vo filme neobjavili, napríklad úžasne zmätočná naháňačka s kufríkmi, ktoré obsahovali originál a falzifikát. Na zmätenie potencionálnych zlodejov, samozrejme.
Ďalší Hrabal má u mňa otvorené dvere a už sa ho viac nebojím.
Čítané ako e-book.
Dolores Claiborneová
Stephen King
Po jednom horúcom lete, ktoré som strávil praxou v domove dôchodcov, môžem s určitosťou povedať, že to Kingovi žeriem aj s navijakom.
Potešil zemitý slovník a uzavretá malomestská atmosféra izolovaného ostrova, ako aj drobné žmurknutie na čitateľov, ktorí sa prelúskali Geraldovou hrou.
Avšak koniec mohol byť aj menej idealistický, za čo by som neváhal vysoliť Dolores Claiborne plný počet.
Prekvapivo nezaostáva ani filmové spracovanie, v ktorom som si (neprekvapilo) vysníval ako hlavnú hrdinku fenomenálnu Kathy Bates (inak tiež Annie Wilkes z adaptácie Misery).
Čítané ako e-book.
Planéta opíc
Pierre Boulle
Opäť jedna klasika žánru, na ktorej sa zub času ešte tak skoro nepodpíše.
Hanbím sa, no k Planéte opíc som sa dostal až vďaka novej filmovej sérii. Na knižku od kamaráta sadal prach a popravde som moc neveril, že ju niekedy otvorím. Čo by bola poriadna chyba.
Ťažko povedať, ktorá pasáž ma bavila najviac. Či naivná poetika prvého kontaktu s "divokými", horko-sladký vzťah hlavného hrdinu s dvomi odlišnými samicami, či báječné skúmanie rozdielov a spoločných čŕt dvoch odlišných svetov. A či azda ten báječný koniec s brutálnou dvojitou mystifikáciou.
Ťažko povedať.
Ale po počiatočnej neospravedlniteľnej nedôvere sa môžem hrdo prehlásiť za fanúšika Planéty opíc, a to ako knižnej, tak (pôvodnej) filmovej. A samozrejme sa k tejto útlej knihe určite zas znovu vrátim.
Černá smečka
František Kotleta (p)
Nádherne perverzný (neveril som, že tieto dva adjektíva použijem niekedy za sebou) brak (hoci je to ešte brak, keď to tak kvalitne šľape?), ktorý čitateľovi nedáva chvíľu na vydýchnutie.
A to všetko v uliciach mojej milovanej Prahy. Poteší Albert, šukačka v MHD-čke, či prostý panteón väčších či menších déčiek. A rozkošné ábéčka k tomu.
Bude pokračovanie? Bude! Fando, máš u mňa Kofolu!
Lehké fantastično
Terry Pratchett
Nakoniec som vlastne rád, že som Zeměploše nedal po prvej knihe vale - prišiel by som totiž o kopu srandy.
Z väčšej časti všetko stojí na skvelom barbarovi Cohenovi, avšak príbeh ako taký sa tiež podaril a už to celé pôsobí menej gulášoidne.
Za istým turistom mi bude aj kúštik ľúto, no už teraz sa teším na ďalšiu oddychovou z tohto sveta. Čosi mi hovorí, že to bude mať stúpajúcu tendenciu.
Viac Smrťa!
Hvězdný prach
Neil Gaiman
V svojej podstate typický Gaiman, no tentokrát mi tu niečo chýbalo.
Azda je to príliš priamočiare, či ľahko predvídateľné, možno nie som cieľovka. Netuším...
Každopádne je to príjemné čítanie a filmová adaptácia sa na knihu (ostatne ako väčšinou) vôbec nechytá. Čítané ako e-book.
Bouřková sezóna
Andrzej Sapkowski
Ako by to bolo včera - čerstvo dočítané poviedky sú za mnou, Sága ešte doznieva a hry som ešte neobjavil...
A potom prišiel milý šok, keď som sa dozvedel tú skvelú správu, že Andrzej nám toho (ním) nenávideného Geralta ešte raz vráti do hry!
V úvode si síce mohol odpustiť poprdkávanie strážnych - mužatiek, no inak ide ako poctivo naolejovaný meč.
Pri druhom čítaní Sorel Degerlund síce trochu stráca na svojej desivosti (dnes nechápem, ako som ho vôbec mohol porovnávať s Vilgefortzom!), zato linka s priateľom vlkolakom sa mi pozdáva o to viac.
A to ani nehovorím o absolútnom vrchole - mrazivom príbehu plavby s prenasledovateľom horším a neúnavnejším, než samotné peklo. Áno, myslím aguaru... A nie som zrejme sám, kto by si želal väčší rozsah tejto temnej epizódy.
Záverom poteší žmurknutím na pozorného čitateľa: na Soddenskom pahorku kedysi zahynula mocná čarodejnica, ktorej pamiatku si autor v tomto samostatnom románe o zaklínačovi takto pekne uctil.
A ako by to bolo včera... Opäť čakám na nový román o Geraltovi z Rivie. A pevne verím, že Sapkowski opäť nesklame.
Pane B., zmizte
Clive Barker
Barker nepíše milé charaktery. Nestotožníte sa s nimi, neobľúbite si ich. Občas s nimi môžte na drobnú chvíľu súcitiť, ale vzápätí Vás presvedčia, že si Vašu náklonnosť vonkoncom nezaslúžia. Jakabok Botch je toho jasným dôkazom.
Hra s jeho pohnútkami a sympatiami, či antipatiami voči jeho osobe je vskutku zábavná, no nakoniec nad ním, tak ako celý svet, zlomíte palicu. Je to ostatne v prvom rade úskočný démon.
V príbehu poteší previazanie s Gutenbergovým báječným vynálezom, čím nám autor ukazuje svoje vlastné bibliofilstvo a tým nás ešte väčšmi zväzuje a zaväzuje k pozitívnym asociáciám k jeho osobe, no záver naopak tak trochu vyšumí komínom.
Vlastne si po pár mesiacoch nie som ani úplne istý, ako to celé skončilo a pamäťový lov tak končí neúspechom. Každopádne som si ďalšieho Barkera užil aj napriek menším nedostatkom. Nebude to ale kniha, ku ktorej by som sa rád vrátil. Čítané ako e-book.
Spasitel Duny
Frank Herbert
To bol teda boj...
Dávno sa mi nejaká kniha nečítala tak ťažko, ako práve pokračovanie dokonalej Duny. A nemyslím si, že by to bolo vinou prekladu - Spasiteľ Duny má síce opäť zaujímavý príbeh, no podaný neskutočne nezáživnou formou.
Paulov mýtus je tu obrátený naruby, čo dáva zmysel, vzhľadom k jeho víziám, ale ghola Duncan a Paulova podivuhodná sestra nedokážu primerane udržať moju pozornosť a tak ma toto pokračovanie odradilo od všetkého, čo so svetom Duny súvisí na viac než tridsať kníh (!), snáď len s výnimkou vynikajúcej filmovej adaptácie, čítajúcej dve časti.
Áno, v kontexte s nedávno dočítanými Deťmi Duny rozumiem dôležitosti tohto dielu skladačky, avšak pochybujem o tom, že si pri neskoršom re-readingu Spasiteľa vychutnám obdobne.
Koniec prekvapil, no nepotešil. A ani já vás nepotěším. Čítané ako e-book.
Dvojí Dexter
Jeff Lindsay (p)
Veľmi príjemná, hoci nie stopercentná zmena.
Dexova nemesis má trestuhodne málo priestoru a skrátiť to tak o sto strán by nebolo na škodu... Ale konečne je tu využitý Doakes, k tomu výborné scény v skautskom oddiele a temná atmosféra takmer neviditeľného protivníka.
Opäť by to objektívne bolo skôr za štyri a pol hviezdičky, ale tento návrat ku koreňom ma tak potešil, že nemôžem inak.
S Lindsaym je to proste ako jazda na horskej dráhe s mozgom odloženým na sedadle spolujazdca - hádže to s tebou zo strany na stranu, hore a dole, ale predsa-len je to dobrá zábava.
Šarlatová evangelia
Clive Barker
Clive Barker sa vrátil z Pekla, aby nám o ňom priniesol svedectvo.
Od začiatku do konca som ani nedýchal, prikovaný hákni istého Pekelného kňaza, ktorého najznámejšie meno sa zdráham vysloviť, aby som neurazil jeho majestát. Prezývka Azeelov "Uvnitř černý" ho každopádne vystihuje viac než dôkladne.
Pri čítaní si nejde nespomenúť na Kingov opus magnum The Stand, akurát súboj, ktorý sa tu odohráva má ďaleko k zápasu Dobra a Zla. Skôr je to boj medzi vedomím a spiacim Zlom.
Harcovníci sú skvelí a Barkerove perverzné odbočky neprestávajú baviť ani po dvoch dekádach, ktoré som v jeho spoločnosti stihol stráviť.
Snáď len odporučím zapnúť si do slúchadiel vhodný ambient; mne sa osvedčilo rinčanie reťazí a zmučené výkriky zatratených duší.
Veľmi potešili aj drobné zmienky o Coldheart Canyon.
A teraz sa s chuťou vrátim k pôvodnej novele a k poviedke Poslední iluze!
Delikátní Dexter
Jeff Lindsay (p)
Znovu skôr hodnotenie na pomedzí, tentokrát by som dal radšej tri a pol, než plnohodnotné štyri.
Deb je posledné dva diely iba ukričaná sekírujúca krava; rovnako Ritin charakter sa scvrkol na akúsi zmätenú nánu, ktorá vlastne ani nevie, čo má doma, resp. ako by si nič nevšímala, a to ma rozčuľuje - je to predsa matka!
Naopak milo prekvapila Dexova rozpoltenosť, hlavne čo sa týka uveriteľnosti príbehu. Viem z vlastnej skúsenosti, o čom hovorím a ako sa vie zdanlivo vnútorne prázdny človek zmeniť s tou krásnou novinou, že bude rodič.
Plus strýko Brian.
A tu pozitíva končia. Finále je naťahované, gothici / upíri / kanibaly ma nechytili, Chutsky a Doakes mohli palubu opustiť už v skvelej dvojke a počiatočné nadšenie sa mi pomaly mení na úľavu z toho, že mám pred sebou už len tri časti.
Dexter v hlavní roli
Jeff Lindsay (p)
Výrazne lepšie a chytrejšie, než mdlá trojka.
Lindsay sa síce nijak zvlášť nevyznamenal, no príbeh je od skvelého úvodu v Paríži (vrátane šokujúcej umeleckej performancie) až po výborný záver dostatočne silný a životaschopný.
Dexter samotný síce trochu blbečkovatie a začína robiť chyby, no to je skrz udalosti predchádzajúceho dielu nakoniec celkom pochopiteľné.
Z mojej strany veľmi silné štyri (a pol) hviezdičky.
Dexter v temnotách
Jeff Lindsay (p)
Čo si to ten Lindsay vlastne dovoľuje?
Vystavia si vlastnú mytológiu, nie nepodobnú "It" od Stephena Kinga, pridá báječne znejúci kult Molocha...
... aby to celé nakoniec nechal vyšumieť do prázdna, a už klasicky sa tomu nevenoval v ďalších dvoch pokračovaniach.
Neviem, či je autor fascinovaný amputáciami, a či len necháva rád svoje postavy trpieť, ale Doakes je tu užitočný ako 3D okuliare pre slepca.
Takže nie, túto hru s autorom nehrám a dokonca mám závažné pochybnosti o jeho remesle - či už z hľadiska naivity, alebo otravného preskakovania z tretej na prvú osobu pri Dexových úvodoch.
Čítané ako e-book; objektívne nezaujalo.
Probuzená
Jack Ketchum (p)
Tak trochu iný Ketchum, než na akého sme boli dosiaľ zvyknutí.
V prvom rade tempo - to bolo v iných knihách vražedné, strhujúce, často až neudržateľné. Pripravte sa nato, že s Probuzenou dal autor nohu z plynu. To však vôbec nie je na škodu, pretože:
Za druhé, atmosféra je budovaná nesmierne starostlivo. Či už ide o charaktery postáv, opisy miest alebo pocity a myšlienkové pochody. Proste pomalšie tempo tomu napomáha a v zásade sa vlastne atmosféra nijak nelíši od predchádzajúcich diel - len je viac prehĺbená.
Treťou prednosťou je mytológia. Tým nemyslím tú antickú, o ktorú sa autor opiera len minimálne. Myslím to, aký prepracovaný svet stvoril svojej antagonistke. A to je to, čo mnohým, často dlhším literárnym útvarom často chýba. A zas veľmi úzko súvisí s hĺbkou.
Záverom by bolo azda fér spomenúť, že rozumiem tomu, že nie každému sa tento počin bude páčiť a že nie každý bude akceptovať "inú" tvár Jacka Ketchuma. V tomto prípade doporučujem použiť inú optiku a možno menej lpieť na doteraz zaužívaných postupoch, ktoré fungovali predtým.
Ja som si Probuzenou užil; bol to svieži závan z Egejského mora. Ale... Žeby sa schyľovalo k búrke?
Severská mytológia
Neil Gaiman
Veľmi oceňujem formu, ktorou Gaiman prerozprával častokrát zbytočnú vatu okolo jednotlivých legiend. Je to prehľadné, vtipné a nič to netratí na hlavnej myšlienke jednotlivých príbehov.
Áno, zostalo veľa nevypovedaného, ale v zásade nemám čo vytknúť; tie najdôležitejšie okamihy tam totiž sú.
Až teraz mi došlo, koľko skvelých narážok mi v God of War z roku 2018 ušlo - jednoznačne si to musím zahrať znovu!
Jedinú väčšiu výčitku smerujem k inak výbornej úprave knižiek od Slovartu: nerozumiem, prečo použili na dosky ten istý lacný materiál, pre ktorý nekupujem knihy od Ikaru a ktorý spodok knihy aj pri opatrnom čítaní zaručene odrie do biela.
Inak spokojnosť, a glosár na konci knihy je pre mňa vítaná pomôcka pri rýchlom zalistovaní. Teším sa, až budem túto knihu čítať svojim deťom.
Drasticky dojemný Dexter
Jeff Lindsay (p)
Áno, ešte stále mám chuť túto nelogickú hru na lovca a loveného obhajovať. Asi preto, že knižný Dexter je iný; respektíve preto, že seriál si šiel ďalej svojou vlastnou, azda konvenčnejšou a vzťahovejšou cestou.
No proste je to opäť o tom, či to Lindsaymu zhltnete aj s navijákom. Napríklad, že okázalo ignoruje záverečný twist prvého dielu. Alebo že vraždiaca Nemesis nášho dokonale dramatického Dextera vlastne nevraždí v tom doslovnom zmysle slova.
Ak na toto prístupite a na tých pár stoviek stránok necháte mozog niekde hlboko v nočnom stolíku, až niekde za ponožkami bez páru, autor vás dokáže kráľovsky pobaviť.
A to až tak, že ľahko zabudnete na inak výborný prvý diel. A ja na Lindsayho hru rád pristúpim znovu.
Čítané ako e-book za sparných nocí nie nepodobných miamským horúčavám - samozrejme za cieľom vyvolania príjemných zimomriavok. Tie najpríjemnejšie pochádzajú práve z rozlúštenia motívu obálky.
