Marquis komentáře u knih

Tak ja neviem, asi som bol nadšenejší z predošlých mini príbehov viac, než sa patrí, pretože toto proste nefunguje... Dazzler je ako parťáčka otrasná, humor o ničom a Pool s disco afrom na hlave, to tu už raz bolo a síce v retro príbehu predchádzajúcich zošitov (tímovka s Lukeom Cageom a Iron Fistom, ktorých z duše nenávidím...), takže nič nové. Prekvapivo jediné plus prináša ďalšie retro,
ultravážna (až na kanadskú homo-úderku) tímovka (?) so Sabretoothom. A s tým jedno temné Wadeovo tajomstvo...

2 17.05.2020

Svadba, ktorú oddáva Nightcrawler, a na ktorej sa ukáže cez 200 marvelovských postáv...? No prečo nie. Hoci logicky som pomýšľal na ďalšiu exhibíciu bez príbehu, príjemné ma prekvapila forma DýPího spomienok na staré lásky. Obzvlášť story s hovoriacim vlkom bola kruto-temná a kresbou, "stopážou" aj premyslenou pointou ju radím k tomu najlepšiemu z tohto zošitu, hneď po boku retro príbehu s Hitlerom a Cableom (no že sa konečne unúval objaviť sa....). Žiadnu veľkú slávu ako v prípade prvých častí ale nečakajte, je to "len" bezbrehá zábava a to je tak všetko, čo od Deadpoola očakávam...

2 15.05.2020

(SPOILER) Kto by čakal nejaké extra dôvody na potykanie si s drogovou závislosťou, zrejme by bol mimo viac, než hlavní hrdinovia v rauši. Dôvody boli vždy prudko ordinérne a banálne - zvedavosť, nuda, slabosť. A to robí Herákov (a iné knihy z prostredia drog) tak uveriteľnými. Cestujeme so starou dobrou partičkou naspäť do minulosti, kde by sa ich pokusy prestať ešte chvíľami javili ako hodnoverné... keby sme dobre nevedeli, ako to s nimi raz dopadne. Potešili historické okienka, Rentov zápisníček z detoxu, drobnulinké pomrkávanie postáv z Lepidla a najmä svätá trojica Sick Boy - Swanney - Begbie. Ale čo táram, všetci sú "koží"! Ako súkromné plus hodnotím to, že si vždy nejakým zázrakom vyberiem knihu, ktorá čímsi súvisí s mojim aktuálnym duševným rozpoložením - prišiel som o blízku osobu, ktorú som už oplakal; skončil som jednu éru môjho života, ktorá nikam neviedla... Krásny paradox je, keď si čitateľ uvedomí, že nakoniec je z tejto trilógie (?) najslabší práve ten Trainspotting. Za mňa plný počet a už teraz sa teším na Umelca na ostrí noža.

3 15.05.2020

Miestami až kafkovsky bezútešná a bezcieľna Cesta predstavuje čitateľovi šedý svet zániku ľudstva, v ktorom každá, aj tá najmenšia strata ostražitosti môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. McCarthy nato ide opäť svojim vlastným štýlom, ponurými opismi, vecnými dialógmi a hrôzostrašným defilé sveta, kde prežijú len tí silnejší a šikovnejší. A hoci sa v tomto strohom slohu môže zdať, že sa vzťah medzi otcom a synom vytráca, nič by nebolo vzdialenejšie pravde. Aj keď sa ich konverzácia zredukovala na životu potrebné minimum, McCarthy tieto praktické nedostatky vyvažuje v otcových vlastných vnútorných monológoch, ktoré objasňujú a kryštalizujú skutočný vzťah medzi hlavnými postavami aj bez slov. Záver knihy bol síce nevyhnutný, no predsa zabolel. Po Dieťati božom ďalšie skvelé autorovo dielo. Teším sa na ďalšie.

13 07.05.2020

Kniha, ktorá ma vytočila. Bombastický začiatok, kde autor spomína prepojenie černošských spirituálov, tanca a rituálov na neskorší blues a legendu o Robertovi Johnsonovi ma navnadil na niečo mimoriadne, potom však autor začal s LSD experimentmi, o ktorých som si myslel, že sú len nevyhnutným mostíkom pre ďalšie rozprávanie... Ale nie. Bohužiaľ, posadnutosť halucinogénmi si autor udržuje až do konca, chvíľkami až na úkor okultizmu spomínaného už v názve knihy. Neskôr ma už chvály na Burroughsovu tvorbu, prechválenie syntetizátora a dadaistické pokusy vyslovene znechucovali... Vrchol rozčarovania prišiel s takmer jednoodsekovými zmienkami o gothic rocku a punku (Killing Joke nepočítam) a najmä tvrdením, že death (!) metalisti v Švédsku (!!!) 90. rokov pálili kostoly! Vďaka za Zeppelin, Beatles, Stounov, Sabbath, Bowieho (o Queene ani zmienka...) a i., inak strata času. Hviezdičku navyše si môže pridať ten, kto si k výkladu vypočuje zmienené skladby. Ilustrácie až bolestne chýbali...

1 01.05.2020

Sedím vo vlaku do Álp, vraj mi to prospeje, a z náprsenky vytiahnem Antidepresívum. Ideálny formát, plus polovicu prečítam medzi halucinogénnymi mikrospánkami a tú druhú s kvalitným červeným po ruke. Čítam akoby sám seba, svoje vlastné, doposiaľ nezverejnené myšlienky, častokrát brilantne zakončené absurditou. Ako život. Priepasť sa pozrela do mňa a ja dumám, prečo som Ťa vtedy opustil... Pre to, pre čo som sa opäť ozval - kvôli vlastnej slabosti. A neľutujem, len zatratenci sa dokážu pochopiť, Ale... Ostaňme radšej prosím, pri varení čaju...

4 26.12.2019

Ďakujem... Svojej matke, zato, že ma nikdy úplne nezavrhla... Lívii, že mi doporučila práve túto knihu... Autorke, že mi pomohla pochopiť...

7 10.07.2019

Cesta do pekla je dláždena Dobrými úmyslami... A hoci náš (anti)hrdina už jedno peklo prežil (a boli to vskutku Ťažké časy),
väzenské peklo, ak už nič iné, aspoň malo svoje pravidlá... Scénár opäť výborný, nechýba ani šokujúca pointa, no a prepracovanejšia kresba už len dotvára celkový estetický dojem. Niet čo dodať, plný počet. A už sa vrhám na ďalšiu časť!

4 25.02.2019

Rorschach presne vedel, čo hovorí: "Nezabudnite na to, že VY ste tu zavretí so mnou, nie ja s vami!" Skutočné peklo nastáva vtedy, keď zistíme, že obeť je vlastne katom, pred ktorým nás neochránia ani hrubé väzenské múry... Ako prvé (literárne) stretnutie s Johnom Constantineom sú Těžké časy hlavne vďaka skvelému scenáru a Johnovej osobnosti samotnej naozaj "nadupané", čím vlastne rád odpustím aj amatérsku kresbu, na ktorú ma obálka bohužiaľ nepripravila... Vyslovene sa teším na čítanie ďalšej časti!

5 24.02.2019

Po Batmanovom "dovádění" s Jokerom príjemne oddychové čítanie. Harley je správne trhlá, občas šokuje, ale to sa dá čakať. Kresba naprieč celým comicbookom výborná, akurát príbehy nejde brať úplne vážne. Ruské finále sa podarilo. Ako hovorím, výborná oddychovka so sexy kočkou. Bernie na hrad!

5 28.09.2018

V podstate úplne zbytočný diel medzi dvomi dokonalými príbehmi. K četbe ma dohnal akýsi nýmand, ktorý sa v anotácii zmienil o Jokerovi, avšak VOPRED VARUJEM: Hřbitovní směna Smrt rodiny nikam neposúva a ani poviedky, ktoré obsahuje, nie sú zďaleka ucelené a každú chvíľu nás odkazujú na iný diel New 52.

Svetlé včerajšky. Zase Red Hood a príbeh pokračuje v Roku nula. Smola...

Zajtrajšok. Zoznámenie sa s Batmanovou "rodinou". Milé, ale nič, čo by som už nepoznal...

Odhodlanie. No áno, Batman bez hraníc ma kupodivu naozaj bavil. Prvé zapamätaniahodné dobrodružstvo.

Muž bez tváre. Pobavilo. Clayface je síce nechutný, ale mihne sa Reaper a príbeh ako taký je celkom sľubný a premyslený.

Bludičky. Top zošitu! Trýznivá atmosféra, bezmocný Superman a dokonalá kresba. Čo viac si priať!

Staroba. Kresba slabšia, ale príbeh výborný. Plus keď Vám dôjde, čo sa ešte z Erica Bordera vyklube...!

Pokorný. Batman vs. serial killer, to je naozaj dôstojný koniec komiksu a satisfakcia k počiatočnej nevôli. Potešilo!

A je to tu - všetky masky odhodené, všetky očakávania splnené. Len hrôzostrašný a neskutočne surový tanec smrti dvoch nezmieriteľných protivníkov.

Na úvod odrovnáme prihriatu Justice League a potom - dvere sú otvorené dokorán k tým najhorším možným scenárom - a Klaun si dnes rozhodne nebude brať žiadne servítky! Poteší náznak mystična a taktiež (pre mňa) navodenie k predchádzajúcim udalostiam (Sovie začiatky musím dohnať!). Hoci záver je už úmyselne hnaný do teatrálnosti, v rámci toho, čo všetko sa v tak krátkom rozsahu odohrá, a nakoľko nespútaný Joker v tomto comicbooku je, dá sa to ľahko odpustiť, ba čo viac, ešte to podporí už aj tak fatálnu atmosféru.

Takže... Kto sa bude smiať naposledy...?

4 28.09.2018

Dokonale mrazivé, scenáristicky rafinované a novým lookom zlosyna obohatené maximálne vydarené dielo. Tak premyslené činy mi na okamih dovolili zabudnúť, že sa jedná "len" o komiksovú postavu, a že sa stále nachádzam v bezpečí svojho domova a nie som vystavený neustálemu teroru geniálneho šialenca. Už tak dokonalé, ale keď si predstavím akú to všetko malo ešte dohru... Uff, nebudem predbiehať. Hlavne vynechať Hřbitovní směnu a rovno sa pustiť do Konca hry!

3 28.09.2018

Začiatok výborný a až po prvé súboje s Dollmakerovou sebrankou celkom uspokojujúce - a to napriek tomu, že Joker sa z príbehu vytratí už na nejakej tridsiatej (!) strane. Zvyšok, hlavne techtle-mechtle pána Waynea, takpovediac o ničom...

Ruská ruleta pobavila, ale opäť - nedotiahnutý príbeh, zas nejaké vytrhnutie z kontextu, na ktoré nemám trpezlivosť (komiks som zakúpil predovšetkým kvôli Jokerovi).

Ďalšia línia, tentokrát so Snakeskinom a Penguinom, nepriniesla nič nové, ani senzačné... Takže hodnotím vysoko len vďaka podarenej kresbe a prvému príbehu.

Budem jedným z mála, ktorým sa kresba proste nepáčila. Áno, nakoniec som si na ňu zvykol, hodila sa totiž k pekne špinavému príbehu, moje hodnotenie však značne ovplyvnila. Na niektorých miestach, zvlášť, čo sa hlavného antagonistu týka, ma totiž vyslovene znechutila.

Príbeh ma zhruba do troch štvrtín celkom bavil, no neskôr mi prišiel monotónny a pred koncom až chaotický. Našťastie, hlavná myšlienka mi zabránila dať ešte o stupienok nižšie hodnotenie. Psychologicky premyslené, na druhej strane tak nejak... zbytočné.

3 28.09.2018

Začiatky známej dvojice úsmevné a pre mňa, ako sa patrí, guilty pleasure. Sľubný prierez tým najlepším, čo sa Jokerovi udialo a formovalo jeho osobnosť do podoby, v akej ho poznáme dnes.

Inými slovami, cez nešikovného šaška, naprieč kráľom zločinu (vrahom i lupičom) až k neprekonateľnému sadistovi, šialencovi a géniovi zároveň. Antalógia, ktorá ma znovu-nakopla na vlnu grafických románov. HAHAHAHA HAHAHAHAHAHA HAHAHA HAHAHAHA!

3 28.09.2018

Muž, ktorý sa smial je dnes už len takým štandardným výňatkom zo spoločnej histórie Netopiera a Klauna, čím však nechcem povedať, že by ma nepotešil. Veď kresba je každopádne nadčasová a prvé vyškerené obete nezabudnuteľné. No tak, či onak, v rámci comicbooku sa jedná "len" o predohru.

Kameňák, či oveľa výstižnejší originál "Killing Joke". Pri mene scenáristu Alana Moorea, s ktorým som mal už tú česť pri autorských dielach V ako Vendetta, či Strážci, som nemal pochybnosti, že to, čo s ním zažijem, sa mi bude páčiť. Avšak! kresba ma úplne odrovnala, je takým zlatým stredom medzi príjemným retrom a bombastickou "podívanou", čo ešte viac umocňuje čitateľský zážitok. Ďalej som sa nechal unášať skvelými flashbackmi (a nemenej skvelým prepojením s realitou - viz drobné detaily na konci každého spomínania), a hoci Jokera ako postavu neskutočne obdivujem, chvíľami som si želal, aby sa z toho mládenca jeho slávnejšie alter ego nikdy nestalo. Aj keď som vedel, že je to nevyhnutné...

Alan Moore sa s nami všetkými pekelne zahral a zabrnkal na všetky struny pochybností. Pretože ani tento origin (podľa Jokerových "vlastných" slov) nemusí byť kanonický a navrch ten božský vtip a nejednoznačný koniec (?)...! Pre fanúšikov povinnosť, pre laikov záležitosť, ktorá nesklame. Dodnes môj najobľúbenejší príbeh z DC univerza.

Dobrý človek ešte žije, to je chutná jednohubka, pri ktorej ešte aj mne antipatická postava Netopiera nachvíľu prostredníctvom rozprávača, navodila príjemné zimomriavky. Celková spokojnosť.

1 28.09.2018

Prvé slovo, ktoré pokryl sneh, znelo "... nikdy...". Druhé slovo - čo pod ním zmizlo, znelo "... vždy...".

Sám by som sa k tejto úžasnej mnohovrstevnatej knihe pravdepodobne nikdy nedostal, preto ju radím k najcennejším darom, ktoré som prijal. Nejde len o to, že sa neskutočne ľahko číta, jej pôvab je hlavne v množstve nádherných exteriérov, dokonale premyslených dialógov a dobre zvolenej hudbe, vďaka čomu má človek pocit, akoby si prišli na svoje všetky zmysly.

Občas zamrazí, s akými charaktermi sa hrdina zapletie (Hansi, Samička), inokedy príjemne pohladí na duši (Šéf, slečna Hildenbrandová). Naozaj dielo, ktoré ocení predovšetkým človek s dobrou imagináciou a vcítením sa do neho. Nehovoriac o ostrej kritike nacistického Nemecka a jej predstaviteľov, ktorí skutočne ešte dlho po vojne pôsobili vo vrcholovej politike.

Ak by som mal byť objektívny, možno jednu hviezdičku uberiem za nedotiahnutie niektorých tém, či naopak za prílišné opisy dej nikam neposúvajúcich situácii. Na(ne)šťastie som však túto knihu doslova PREŽIL a preto nemôžem inak, než dať plný počet. Posledných desať strán mi utkveje v srdci do konca života...

15. 6. 2018 A + L (nikdy, vždy)

15 28.09.2018

Tak neviem, mne sa aj tá adaptácia Muziky od pána Nvotu celkom páčila... Inak sa budem opakovať aj za ostatných - vydarená zbierka poriadne odlišných poviedok / noviel, proste Pišťankov svet, kde ma neprekvapí ani tuzemská variácia na Hills Have Eyes, nadržaný šporlivý inšpicient (žeby predobraz Fredyho Špáršvajna? :)), či nabušený výherca literárnej súťaže s bohatou kriminálnou minulosťou. Muzika už je nutne prevarená (čo však nie je žiadna hana!), ale poviedka Čas (z ktorej vzišiel výborný Rukojemník) ma chytila za srdiečko a už nepustila. Príde mi, že Pišťanek bol so svojim jazykom a s tou chuťou tú našu slovenčinu tak krásne ohýbať a umne skladať slovo za slovom, jedným z našich posledných dobrých autorov. Neskoršie Sekerou a nožom sa na tento majstrštyk ani nechytá!

4 10.07.2018

Quis custodiet ipsos custodes?

Fascinujúce... Ako prvú som videl filmovú adaptáciu, preto som milo prekvapený jej vernosťou predlohe a tak trochu začínam Alana Moorea podozrievať z hnidopišstva. Hoci komiksový záver a záver filmu sa v detailoch odlišujú (komiksový je lepší, no filmový premyslenejší, hm), inak nemám žiadne veľké výhrady. Kresba je na môj vkus možno miestami moc oldschoolová, všetko však vyvažuje geniálny Mooreov scenár so všetkými skrytými detailami.

Najlepšou postavou pre mňa ostáva naďalej Eddie Blake (Comedian), ktorý je naproti niektorým viac-menej nalinkovanými postavami (Rorschach, Manhattan, Dreiberg) báječne nejednoznačný a pôsobí z nich najuveriteľnejšie. Hoci mi tu trochu chýbala scéna, kde zastrelí JFK... :)

"Můj houpavý svět z prken, plný smradu a soli, je peklo,
ale ten váš lepší není,
kde lump bohatne a čest jde o žebrácké holi
a kněží prodávají rozhřešení."

Samozrejme, nejde nespomenúť neskutočne temné Príbehy Čiernej lode, ktoré výborne doplnili už tak bezútešnú atmosféru, v ktorej sa komiks odohráva. Kam na to ten Moore chodí...? Gibbonsova kresba sa v tomto prípade náramne podarila.

A pokiaľ nič iné čitateľa zaujať nedokáže (sic!), tak sa stačí pozrieť na jeho nadčasovosť - veď druhá Studená vojna už je za dverami a na chybách sa stále neučíme. Dnešný svet však svojich Strážcov bohužiaľ nemá...

"Život je tak křehký, úspěšný virus ulpívající na kousku bláta obíhajícího nekonečnou nicotou..."

7 02.04.2018