Marquis komentáře u knih
Aspoň jeden z kvázi životopisov od vydavateľstva Motýľ (bežne vydávajú také cocotiny?!), ktorý sa dal ako-tak čítať. Robo je úprimný, nerobí zo seba debila ako na obrazovke, ani hrdinu, ako to ľudia v knihách o sebe zvyknú. Celkom pohodička, mladý chalan a jeho "normálna" cesta životom.
Jedna z najzásadnejších kníh aké som mal možnosť čítať. Prvotná myšlienka Klubu bitkárov má síce oslovila, ale zato teroristický Projekt Chaos / Devastace, to už je iná. Palahniuk, nech sa od tohto diela dištancuje akokoľvek chce a tvári sa ako neviniatko, vytvoril doslova bibliu anarchizmu, anti-konzumenstva a boja za rovnosť. Obzvlášť sa mi páčila predstava "človeka v oblečení z kože, ktoré mu vydrží večne, poľujúceho na jeleňa v rozvalinách Rockeffelerovho centra". Popri Orwellovom 1984 určite jeden z najvýznamejších literárnych počinov 20. storočia, a to by sa úplne obišlo bez schizofrenickej zápletky. Jeden výtlačok od Volvox Globator som už posunul ďalej, ďalší, od Ikaru, som si zaobstaral výlučne pre "osobnú potrebu". Dokonalosť sama a kniha, ku ktorej sa vždy rád vraciam.
Pútavé čítanie, ktoré sa dá doporučiť aj slabším povahám. Autor k téme pristupuje citlivo, nerobí z toho zbytočný krvák, skôr si dáva na malom rozsahu knihy záležať aby dobre vykreslil charakter vraha a jeho pohnútky. Kniha je napísaná ako román, preto sa neuchyľuje k zbytočným nudným faktom, len sa ich poctivo pridŕža. Mne sa tento temný príbeh páčil a určite sa k nemu ešte vrátim.
Nič poburujúce na tomto diele nevidím. LaVey sám povedal, že názov Satanská biblia uviedol len kvôli provokácii a Satana používa výlučne ako proticirkevný symbol (i keď na niektorých stránkach to so svojou protikresťanskou stratégiou skutočne trochu ženie do krajnosti). Základom jeho filozofie je ľudská prirodzenosť, egocentrizmus, zvieracia dravosť. Kniha hovorí: každý, kto sa chce mať dobre a prahne po úspechu, je vlastne moderný satanista. Mám sa hanbiť za svoje prirodzené "ja"? Nemyslím si. Dokonca aj v sexuálnych otázkach podkladá zaujímavé riešenie - rob čo chceš, pokiaľ tým neubližuješ druhým. Najlepšie filozofie sú skutočne tie, ktoré nám hovoria to, čo už vlastne dávno vieme, práve preto je Satanská biblia jednou z kníh, ktoré ma v živote najviac ovplyvnili, nedám na ňu dopustiť a vždy po nej rád siahnem.
Zatiaľ najhoršie, čo som od Kinga čítal. Dej sa neuveriteľne vlečie (rozbehne sa až okolo 400-tej strany!), zápletka je čudná, takže to nezachránia ani sympatické postavy. Pán King by už mal spisovateľské remeslo radšej zavesiť na klinec, toto mu nevyšlo... Aspoň že knihou Pod kupolou si napravil reputáciu.
To je to, čo mi chýbalo v naivnom filme DonT Stop - surovosť, výpovedná hodnota, šialená doba a šialená hudba. Zábavné i neveselé historky (vytrhávanie náušníc a zicheriek na VB + strihanie čír), no predovšetkým boj proti režimu, ktorý sa vytrvalo hral na demokratický. Niektoré kapely by som síce z prehliadky toho najlepšieho z československého punku vylúčil (údajní eŠTeBáci Plexis), niektoré, naopak, by som ešte trochu vyzdvihol (neviem, či Vzor 60 boli vôbec spomenutí). Tak či onak, poctivá prácička.
Mám rád punkovú subkultúru a menované podniky v knihe dobre poznám, preto som čítal s malou dušičkou, že čo to vlastne bude zač. Vidno, že autorka sa o punkáčov len obtrela, ale to by až tak nevadilo. Čo mi vadí je tá hlúposť a naivita hlavnej hrdinky, ale dobre, vzhľadom na jej pravdepodobný vek som prehltol aj to. Inak moc nie je čo vyčítať, nie je to síce kniha, ku ktorej by som sa rád vracal, no rozhodne ju nezavrhnem. Taký slušný priemer. Chcelo by to viac "dirty".
Literatúra faktu (ak sa to tak dá nazvať) nebola nikdy zábavnejšia. Moore s cynickým humorom popisuje obdobie Bushovej samovlády a robí to tak očarujúcim spôsobom, že sa mi táto inak nezaujímavá téma vryla hlboko pod kožu. Už len úvodník s fiktívnym varovaním FBI je kapitolkou samou o sebe, nieto ešte polemizovanie o Bin Ládinovi a jeho behaní po jaskyniach s dialyzačným prístrojom, či vízie budúcnosti bez ropy a jej produktov. Najlepšie investované jedno euro.
Masoví a sérioví vrahovia, šialení vladári a ich šialenejšie pravé ruky, sú témou, v ktorej sa cítim ako doma, preto som po tejto útlej knižočke okamžite siahol. A v podstate som spokojný, dostalo sa mi známých tvárí (Vlad Tepeš, Nero) ale dozvedel som sa aj niečo nové (Berija). Celkovo by tomu prospel väčší rozsah a nejaká iskra, takto je to predsa len trochu suché, čo pri rozprávaní o čvachtajúcej krvi rozhodne nie je dobré ;)
Pre mňa ešte zásadnejší a kvalitnejší počin, než Puzov Krstný otec. Asi tomu dosť napomohla doba, keď som Ctihodného muža čítal (mohol som mať sotva dvanásť rokov) a ten tajomný nápis "Anonym" namiesto mena autora, no predsa, nostalgia zvíťazila. Kdežto v Krstnom otcovi už sledujeme všetko tak ako je, tu je dej zobrazený z pohľadu obyčajnej malej ryby a práve preto sa mi javí atraktívnejšou, než z pohľadu donovho syna, donovho consiglioriho, dona samotného, atď... Určite musím oprášiť staré časy, nasadiť švihácky klobúk a vydať sa naprieč časom späť k tradičným mafióssom. Mrazivo dokonalá kniha.
Príjemné oddychové čítanie, trochu zamrzí, že som sa nedostal skôr k "jedničke", ale i tak zaujímavý zážitok. Divím sa, že to ešte nikto nesfilmoval, bolo by to nádherné sci-fi béčko. Asimov nesklamal.
Toto naozaj nadchne iba fanatikov, ktorí sú presvedčení, že zvráteným myšlienkam chorého jedinca porozumeli. Sto myšlienok na jednu stranu, preskakovanie z témy na tému, spisovateľ Hitler zlyháva na celej čiare. Z literárneho hľadiska absolútny odpad, nepovažujem propagandu za hodnotnú literatúru.
Vtipné, smutné, absurdné a geniálne. Hlava XXII. je určite jeden z najlepších vojnových románov, ktoré som kedy mal možnosť čítať. Z takého panoptika postáv a osudov si na sto percent každý vyberie svojho obľúbenca. Mojím je Hladný Joe :)
Budem sa opakovať aj za distribútora, aj za ostatných, keď poviem, že je to skutočne nádherná kniha. Plná krutých každodenných parodoxov, nenaplnenej lásky, hľadania niekoho aj seba samého. Najťažšie je písať o realite, pretože tu sa vždy kladú nejaké medze. Jeden z najsilnejších literárnych zážitkov, aké som mal možnosť prežiť. Matkin už asi nič lepšie nenapíše, pretože Mexickou vlnou nastavil latku naozaj vysoko nielen pre ostatných autorov, ale hlavne sebe.
Nielen pre fanúšikov, ale aj pre bežného čitateľa je určená táto úsmevná, i keď miestami trochu tragikomická knižka. Fanánek píše pútavo, nič príliš neprifarbuje, nič nezamlčuje (príde aj slávna nehoda), proste "hovorí" všetko tak ako to bolo. Muzikantské začiatky, opijáše, starosti so ženskými a kamarátmi (R.I.P. Franta Sahula). Aj keby som bol úplný laik, nadchne ma to rovnako. Veľmi dobré čítanie.
Snáď ešte lepšie než tak trochu preceňovaný Trainspotting. Má všetko, čo malo aj Welshovo veľdielo a ešte aj čosi naviac - melanchóliu nad osudom smoliara Gallyho, staré známe ksichty, viac úspechov na úkor narkomanskej mizérie. Kniha, ktorú by som chcel ešte niekedy dostať do rúk. A čítať až do omrzenia... Irvinov majstrštyk.
Zaujímavá a nesmierne pútavá kniha, ktorej by možno prospel väčší rozsah (208 strán je naozaj málo) a ešte trochu viac odvahy. Ku koncu možno narýchlo dopísaná, osud Angela Cajuana sa mi zdal príliš predvídateľný, no tak ako tak, Travič sa mi páčil a rád sa k nemu znovu vrátim. Magický realizmus tohto diela upúta aj čitateľov, ktorí mu moc neholdujú.