Marquis
komentáře u knih
Elrik z Melniboné
Michael Moorcock
Popravde som v rozpakoch.
Úvod s cynickým panovníkom bol vynikajúci, takisto aj príbeh o získaní Nositele bouří. Naopak, putovanie na čarovnej lodi mi prišlo jalové, až detinské a v nie práve najlepšom mi pripomenulo svet Narnie.
V Pevnosti Perly sa síce prejavuje autorova bohatá predstavivosť, no dej sa neskutočne vliekol a často som sa musel k prečítanému vracať. A nie, nie je to dobou, v ktorej Elrik vyšiel - veď taký Conan je podstatne starší a baví ma dodnes. Možno je to vinou prekladu, ale nemám s čím porovnať a tak si len vravím - toto má byť ten "dekadentný Biely vlk", ktorý ovplyvnil toľko fantasy svetov?
Iste, vplyv na Warhammer, Zaklínača, či spodobenie Martinovho targaryenského rodu je zjavný, no našťastie si autori vzali z Elrika len to potrebné.
Koniec bol opäť v rámci celku lepší, takže nad melnibonským vládcom ešte nelámem palicu a dám mu šancu.
Čítané ako e-book v rámci ČV (Kniha o prekonávaní prekážok).
Ať vejde ten pravý
John Ajvide Lindqvist
Čítané v rámci ČV ako "Kniha, u níž jste viděli nejprve filmové zpracování".
A vzápätí mi došlo, ako veľmi bol americký remake oproti predlohe vykastrovaný. No hoci si film odo mňa vyniesol len priemerné hodnotenie, témou ma zaujal a som rád, že sa mi ho podarilo vpratať to svojho čoraz nabitejšieho "must-read" zoznamu.
Téma detstva je spracovaná na výbornú, či už sa jedná o alkoholom rozvrátené manželstvo rodičov, alebo temné predstavy šikanovaného dospievajúceho. Potiaľto by sa to azda dalo pokladať len za znepokojivejšiu rozprávku.
Nasledujú však závažnejšie črty - pedofília, osamelosť starej bytosti a jej identita, láska medzi outsidermi na dva spôsoby. A práve vďaka tomuto zdanlivo nekonzistentnému spojeniu si ma kniha okamžite získala.
Nehovoriac o vydarených opisoch a slovných obrazoch, ako aj načrtnutou čiernočiernou atmosférou Švédska osemdesiatych rokov. A som vážne zvedavý na pôvodnú adaptáciu.
Dlouho tak tiše leželi. Pak se ozvala slova: „Lacke. Miluju tě.“
Lacke neodpověděl. Nechal ta slova viset ve vzduchu. Zapouzdřit se a růst, až z nich byla velká červená deka, která vlála po pokoji, klesla na něj a celou noc ho hřála.
Proměna
Franz Kafka
Tak som si k tomu Kafkovi konečne našiel cestu. Či skôr on ku mne.
Možno je to tým, že som v minulosti nemal toľko trpezlivosti, koľko mám dnes, či azda v tom, že Zámok nebol dokončený a nikdy sme sa nedočkali vyvrcholenia. Možno.
Premena ma však bavila od začiatku do konca a dá sa povedať, že som ju zhltol na jeden záťah. Baví ma na nej najmä to prepojenie fantastična a každodennej rutiny, či praktickosti ako takej.
Plus tie postupne sa meniace vzťahy rodiny ku Gregorovi - tie som si užil vrchovato. Niečo mi síce k dokonalosti chýba, ale vyzerá to tak, že by som sa k Premene ešte v budúcnosti mohol vrátiť.
Možno.
Kapitula: Duna
Frank Herbert
Také to čakanie na búrku, ktorá vlastne ani nepríde (žeby to znovu na Meteorologickom pokazili...?).
Prvá tretina ešte ubieha celkom svižne, potom však príde tak ťaživá stagnácia, že v závere knihy mi je už úplne ukradnuté, ako to celé dopadne.
Chápem, že Herbert pravdepodobne ešte plánoval pokračovať a dôstojne túto ságu uzavrieť (Kapitula bola vydaná v roku 1985, rok nato nás autor opustil), no pravdou je, že táto kniha samostatne neobstojí a je len o šigafilové vlákno lepšie, než nezáživný Spasiteľ Duny.
Tak trochu sklamanie a na dojnú kravu z dielne Herbertovho syna v spolupráci s autorom prevažne fanfikcie momentálne nie som veľmi zvedavý...
Anansiho chlapci
Neil Gaiman
Gaimanova tvorba pre mňa vždy predstavuje istý nadštandard, ale tu sa to prejavilo len veľmi jemne. Možno by tomu prospelo nebyť v príbuzenskom vzťahu s výbornými Americkými bohmi, možno len pridať na fantasy prvkoch na úkor absurdity.
Autor vie v iných dielach majstrovsky vybalansovať humor s dospelým fantasy na tú najvyššiu možnú mieru, preto toľko zamrzí, že tu tieto ingrediencie postrádajú konzistentnosť.
Nečítalo sa mi to dobre, nezaujímalo ma, ako postavy dopadnú a aj samotný Slovart tentokrát svoj výtlačok odflákol (v porovnaní s Americkými bohmi), no aspoň sa poučil z preklepov. Obálka super, na ďalšie čítanie to už ale asi nevidím a knihu si ponechám len do zbierky. Škoda.
Kacíři Duny
Frank Herbert
Neveril som, že by benegesseritské Sesterstvo mohlo byť dôstojným hrdinom ďalšej časti Duny a voilà, pán Herbert dosiahol nemožné!
Z nových postáv vyčnievajú najmä ďalšia inkarnácia Duncana Idaha (ktorá bola sympatická už v predchádzajúcom diele, no tento je ešte o kusisko lepší), Odradová a samozrejme bašár Teg.
Záver ma šokoval a domnelý doslov by bohato stačil na ukončenie série, avšak, pre naše šťastie tomu tak nebolo.
Pokračovanie je to síce o niečo slabšie, no bezpochyby si plný počet zaslúži a už teraz sa teším na plnú nálož Ctených matre v Kapitule!
Americkí bohovia
Neil Gaiman
Neskutočná kniha.
Keď sa nad tým zamyslím, pasáže zo života cudzincov a prvousadlíkov sú ešte o triedu vyššie, než vydarený príbeh.
Kladne hodnotím tiež nádherný vizuál vydania od Slovartu (hrubé stránky, stužková záložka), preto zamrazí veľké množstvo preklepov, čo našťastie neovplyvnilo moje hodnotenie.
Teším sa na seriál, hoci viem, že si ho zrejme neužijem obdobne.
A čo Vy? Prišli ste nakoniec nato, koho mal predstavovať hlavný protagonista Tieň...?
Božský imperátor Duny
Frank Herbert
Strhujúci výňatok zo života najmocnejšieho (ne)tvora vo Vesmíre.
Chvíľami som mal pocit, že čítam skôr existenciálny horor, hneď nato ľúbostnú tragédiu, uvoľnenejšie skazky zo života šľachty na panovníckom dvore, či úprimnú kritiku všetkého ľudského, predovšetkým náboženstva, vojenského aparátu a spôsobov vládnutia ako takých.
V zásade najhĺbavejší fragment z prostredia Duny. Po udalostiach Detí je identita onoho titulného imperátora vopred jasná, skok o tritisíc (!) rokov dopredu je však fascinujúci a popravde som prvýkrát musel siahnuť k rozborom tohto eposu, aby som úplne pochopil význam a rozsah Zlatej stezky.
Dosiaľ najťažšie čítanie, ktoré Vám nedá nič zadarmo.
Děti Duny
Frank Herbert
Definícia epického sci-fi. A pritom tak minimalisticky poňatá - človek si až ku koncu uvedomí, že vlastne vôbec nešlo o nejaké masové scény, či hviezdne prestrelky à la úvody Star Wars. A pritom je to vlastne najakčnejšia časť série.
Postavy sú mimoriadne sympatické a ich osudy zaujímavé a tak je naozaj ťažké vybrať len jeden najlepší - a v podstate aj zbytočné, pretože sa v závere musia nevyhnutne preťať.
Páči sa mi aj rozšírenie univerza o lazánskych tigrov, či mystifikovanie ohľadom identity vzdorovitého Kazateľa. Smutný, no vopred jasný záver Aliinho krátkeho života bol ďalším plusom, pričom potešilo drobné cameo jedného starého nepriateľa.
Posledných zhruba sto strán, keď Leto urobí vy-viete-čo, je dychberúci a Deti Duny tak v mojich očiach robí porovnateľne skvelú s nezabudnuteľným originálom (prvou časťou).
Vskutku majstrovské dielo!
Dexter je mrtvý
Jeff Lindsay (p)
Trošku zamrzí, že pobyt Dextera za mrežami nebol dlhší, prípadne, že nedošlo k úplnému prevaleniu všetkých hriechov minulosti a následnému procesu. Aj tak však ide (v rámci série) o veľmi kvalitný počin.
Pomohla zmena prostredia a vzťahov, potešilo zapletenie sa s kartelmi. Celkovo asi najakčnejší diel a aj tá akcia pôsobí najprirodzenejšie.
Záver na luxusnej jachte je brilantný, ako aj takmer poetická rozlúčka s hlavným (anti)hrdinom. A hoci som relatívne spokojný a sľúbil som, že nebudem porovnávať, mám pocit, že seriál sa s koncom vysporiadal o kúsok lepšie; mám samozrejme na mysli New Blood, nie to čudo, ktoré mu predchádzalo.
Zbohom Dex, bolo mi s tebou fajn...
Černá luna
František Kotleta (p)
Úvod vo väznici je černejší, než čierny a tak to mám rád. A nejde len o bájne beštie, či tajomné znaky, ktorými je posiate telo korpulentnej chovankyne. Konkrétne vykreslenie brutality niektorých bacharov a malá exkurzia do ich (bez)charakterov boli to, čo ma uchvátilo už v začiatku.
Samozrejme, Kotleta vie, ako udržať pozornosť a zmena lokalít pokračovaniu skvelej Smečky prospela. Miestami mi dokonca pripomína rodisko Pazuzu z inak slabého sequelu filmového Exorcistu. V dobrom.
Mytológia je vystavaná umne a príbeh dostatočne nosný, hoci záver necháva niektoré otázky otvorené a nabáda k pokračovaniu (prosím!).
Zostáva len dodať, že hranice inšpirácie Kotletu Kulhánkom a mňa Kotletom sa čoraz viac stierajú a je príjemné vidieť, že dokážeme ísť vlastnou cestou a vlastným štýlom.
O štvrť hviezdičky sa mi ale napriek všetkým plusom páčila viac Smečka.
Prahu mám proste rád.
Preacher/Kazatel omnibus, svazek první
Garth Ennis
Ak by Vám náhodou meno Garth Ennis nič nehovorilo, majte sa na pozore! Toto je totiž jeho opus magnum a tento štýl nie je pre každého!
Teraz vážne: bez obáv. Hoci sa ocitnete v šialenom svete bez pravidiel, vždy sa môžete spoľahnúť na niekoho s nabitým kvérom, nabrúsenými tesákmi, či Hlasom, ktorý Vášmu protivníkovi prikáže, aby sa pokefoval. A on to vykoná bez reptania a DOSLOVNE...
Je to už pár rôčkov, čo som mal možnosť zhliadnuť výborný seriál, ktorý z mojej TOP10 len tak niečo nevytlačí. Po jeho skončení som sa sklamane obzeral najprv po e-shopoch, neskôr po bazároch. Márne. Tých pár kompletných zbierok špekulanti ponúkali za astronomické čiastky a ja už som predsa-len kus inde, než keď som na aukre dražil cenné kúsky a prihadzoval ako blázon.
A keď som už prestal veriť, prišiel Amazon s ďalšou peckou v podobe The Boys a ja som opäť zatúžil vlastniť. A tento rok mi to Crew konečne vyplnila.
Macatý omnibus som brával opatrne do rúk a suchými prstami listoval úžasnou kresbou a vychutnával ešte suchšie hlášky. Štyri dni a mal som to sfúknuté!
Všetky slová by boli zbytočné - Preacher patrí právom medzi špičku svetového komiksu a ja sa už teraz chvejem nadšením, keďže už mám doma konečne aj druhý zväzok!
No ale každopádne - kto si chce užiť zvrhlú road movie medzi Nebom a Peklom s medzizastávkami v močaristej Louisiane a popri tom si trochu zapolemizovať o Dobre a Zle, nenašiel by k tomu lepší podklad.
A základná edícia sa podľa môjho skromného názoru vydarila ešte viac, než limitka!
Toľko k môjmu nadšeniu a v ďalšom komentári snáď vypotím aj niečo zmysluplné. See ya in hell, guyz!
Dexterův poslední záběr
Jeff Lindsay (p)
Tak neviem. Na jednej strane ma Dexter svojím konaním voči Rite sklamal, ale na strane druhej - netvrdil predsa vždy, že je rodina pre neho len prijateľné krytie?
Príbeh samotný je celkom nosný; opäť sa potvrdzuje, že zmena prostredia Dexovi pristane. Nové postavy sú zaujímavé, vedia správne liezť na nervy tým, ako sú napísané.
Veľmi prekvapil záverečný obrat a s ním spojená náhla zmena nálady. A po dlhej dobe mi chýbal kyborg Doakes, hehe.
Čítané ako e-book.
Řetězová reakce
František Kotleta (p)
Na "kulervoucí" trilógiu s plukovníkom Michálkom sa to nechytá, ale Alicu som si úprimne obľúbil a návrat do tohto sveta tak či tak potešil.
Žiadne veľké výčitky ale voči FK nemám, akurát je to taká oddychovka, či "datadisk"; hoci pasáže z ubikácii sú celkom hardkórové.
Slúžili ste dobre.
Kdyby tak na mě někdo někde čekal
Anna Gavalda
Skutočne podarené sú len poviedky Junior a najmä Hlavní zpráva dne; zvyšok za veľa nestojí a jedná sa skôr o poviedky priemerné až podpriemerné, pričom jedna ma zdravo vytočila.
Čítané v rámci ČV ako e-book.
Když mrtví mládnou
Philip K. Dick
Opäť výborný námet, no kostrbaté prevedenie. A nemyslím si, že by bol na vine preklad.
Na PKD síce nedám dopustiť, ale je fakt, že občas k tej svojej geniálnej pointe prešiel pár výmoľami. Aj tak si však myslím, že nik by to nenapísal lepšie.
Napínavé, odvážne a v svojej podstate výborné dielko. A Anarchistu mohlo byť za mňa kľudne viac.
Čítané ako e-book.
Obsluhoval jsem anglického krále
Bohumil Hrabal
"Našťastie" som ako prvý videl film, takže som o ňom nemal až takú katastrofickú mienku, ako mnohí znalci Hrabalovho diela.
A kniha sa vydarila taktiež, hoci mi trocha prekáža úprava (nekonečné vety na celú stránku; rozprávanie akoby z pohľadu osoby trpiacej ADHD).
Najlepšie sú určite pasáže, ktoré sa vo filme neobjavili, napríklad úžasne zmätočná naháňačka s kufríkmi, ktoré obsahovali originál a falzifikát. Na zmätenie potencionálnych zlodejov, samozrejme.
Ďalší Hrabal má u mňa otvorené dvere a už sa ho viac nebojím.
Čítané ako e-book.
Dolores Claiborneová
Stephen King
Po jednom horúcom lete, ktoré som strávil praxou v domove dôchodcov, môžem s určitosťou povedať, že to Kingovi žeriem aj s navijakom.
Potešil zemitý slovník a uzavretá malomestská atmosféra izolovaného ostrova, ako aj drobné žmurknutie na čitateľov, ktorí sa prelúskali Geraldovou hrou.
Avšak koniec mohol byť aj menej idealistický, za čo by som neváhal vysoliť Dolores Claiborne plný počet.
Prekvapivo nezaostáva ani filmové spracovanie, v ktorom som si (neprekvapivo) vysníval ako hlavnú hrdinku fenomenálnu Kathy Bates (inak tiež Annie Wilkes z adaptácie Misery).
Čítané ako e-book.
Planéta opíc
Pierre Boulle
Opäť jedna klasika žánru, na ktorej sa zub času ešte tak skoro nepodpíše.
Hanbím sa, no k Planéte opíc som sa dostal až vďaka novej filmovej sérii. Na knižku od kamaráta sadal prach a popravde som moc neveril, že ju niekedy otvorím. Čo by bola poriadna chyba.
Ťažko povedať, ktorá pasáž ma bavila najviac. Či naivná poetika prvého kontaktu s "divokými", horko-sladký vzťah hlavného hrdinu s dvomi odlišnými samicami, či báječné skúmanie rozdielov a spoločných čŕt dvoch odlišných svetov. A či azda ten báječný koniec s brutálnou dvojitou mystifikáciou.
Ťažko povedať.
Ale po počiatočnej neospravedlniteľnej nedôvere sa môžem hrdo prehlásiť za fanúšika Planéty opíc, a to ako knižnej, tak (pôvodnej) filmovej. A samozrejme sa k tejto útlej knihe určite zas znovu vrátim.
Černá smečka
František Kotleta (p)
Nádherne perverzný (neveril som, že tieto dva adjektíva použijem niekedy za sebou) brak (hoci je to ešte brak, keď to tak kvalitne šľape?), ktorý čitateľovi nedáva chvíľu na vydýchnutie.
A to všetko v uliciach mojej milovanej Prahy. Poteší Albert, šukačka v MHD-čke, či prostý panteón väčších či menších déčiek. A rozkošné ábéčka k tomu.
Bude pokračovanie? Bude! Fando, máš u mňa Kofolu!