Marquis komentáře u knih

Neskutočne výživná nonstop akcia plná brutality a epických výjavov.

Ak som pri minulom dieli nariekal, že Gotrek dostal málo priestoru, tak Daemonslayer mi to vrchovate vynahradzuje - namiesto jedného bombastického trolobijcu tu máme hneď troch! A ťažko rozhodnúť, či je lepší jednoduchý Snorri Nosohryz alebo šialený konštruktér Malakai Makaisson.

Tretí diel sa už naplno vezie na vlne steampunku, pričom značne rozširuje svoje univerzum a neprestáva si raziť vlastnú originálnu cestu, ktorou sa vymedzuje v čoraz bohatšom svete súčasných i minulých fantasy.

King už je ako autor príjemne sebavedomý, číta sa to vlastne skoro samo a finálny fight, hoci pompézny, je už len takým drobným vyvrcholením nekončiacej jazdy.
Môžem len odporučiť!

"S tím na mě nechoď," zavrčel Gotrek. "Vím, že umíš počítat jenom do pěti."
"Do víc," mumlal Snorri. "Jedna. Dvě. Tři. Čtyři. Pět. Mmmm, sedum. Dvanáct."
Felix na ně vyjeveně zíral. Ti dva šílenci vypadali uprostřed tohoto výjevu neuvěřitelné zkázy skoro šťastně.

3 12.09.2023

Dvojka Warhammeru sa predstavuje ako čistokrvný horor, kde len čitateľ vie o skutočnej neschopnosti hlavných antagonistov, národa krysích ľudí žijúcich pod našim svetom - skavenov.

Klaustrofóbne obliehanie mesta Nuln nám predkladá hneď niekoľko plánov na dobytie rasou, ktorá sa považuje za nadradenú, no jej interné sváry im zakaždým znemožnia výraznejší postup.

Každý plán je svojský a odhaľuje nám inú frakciu skavenov, mne osobne najviac učarovali Moroví mnísi pod vedením Vilebrotha Nulla. Navyše, ako som už spomenul v predchádzajúcom komentári, dvojici hlavných hrdinov mestské prostredie pristane a zmena pracovného zaradenia z kanálnikov na vyhadzovačov v špinavej žoldnierskej hospôdke im len prospeje.

Celkovo je rozsah príjemný a King ako spisovateľ rastie, jeho Thanquol je intrigán ako sa patrí a atmosféra graduje až k nevyhnutnému boju o prežitie v uliciach Nulnu. Navyše, objavujú sa tu prvky skromného steampunku, na ktoré neskôr nadväzuje ďalší diel. Skvelá akčná a temná fantasy, ktorá sa našťastie neberie príliš vážne. A tak to mám rád. Jediné, čo zamrzí, je žalostne malý priestor pre Gotreka...

"Budeš bidlovat, dokud se tahle pramice nedostane k lodi krysáků, nebo ti utrhnu nohu a umlátím tě s ní k smrti. Vyjádřil jsem se dost jasně?"

1 09.09.2023

Skvelý úvod do univerza Warhammer. Dozvedáme sa ako prišiel Gotrek o oko a Felix k svojmu meču, čo zviedlo ich cesty dohromady, spoznávame prvé Temné božstvá a taktiež Felixovu femme fatale.

Už prvá poviedka, Geheimnisnacht, je správne desivá a čitateľ si rýchlo zamiluje Gotrekovu šialenú odvahu a brutalitu, ktorej v kontraste sekunduje Felixova váhavosť zviazaná s osudovou prísahou. V počiatkoch mi popravde dosť liezol na nervy.

Vlčí jazdci sú, naproti hack and slash prvotine s presahom, už klasickou žoldnierskou výpravou, v ktorej nechýba hrozivá kliatba jedného rodu a už spomínaná Kirsten, Felixova zásadná jazva na srdci. Orkovia na vlkoch sú skvelí, nehovoriac o ich šamanovi a samozrejme dôležitom Gotrekovom trademarku.

Temnota v podzemí pokračuje v nájomných výpravách, doplňuje buddy dvojku ústredných hrdinov o zaujímavé postavy rytiera Aldreda a mága Zauberlicha a predovšetkým získava ďalší neskôr ikonický prvok, tentokrát Felixov meč. Jedná sa tiež o prvú výpravu do jedného z mnoha zničených trpaslíčich miest. Poviedka, ktorá bavila od začiatku do konca.

V Znamení Slaanesha sa konečne naplno prejavuje výborný suchý humor, ktorý v ďalších častiach série eskaluje a ostáva významným perkom na Gotrekovej nepostrádateľnej sekere. Pritom nechýba podprahová mystika a desivosť korunovaná trolobijcovou dočasnou stratou pamäte. Naviac, dvojici to v meste náramne pristane.

Krv a temnota sú skutočne výstižným pomenovaním hororovej poviedky, v ktorej sa sily Chaosu predstavujú v svojej plnej zvrátenej kráse. Tentokrát desivá veliteľka armád zla Justine a jej tragický príbeh zatienili oboch hrdinov a čitateľ si praje, aby sa jej dostalo vlastnej plnohodnotnej časti. Za mňa vrchol zbierky.

Pán mutantov je čo sa týka rozsahu skôr taká jednohubka, záverečný plot twist je však báječný a postava čarodeja Krugera právom opovrhnutiahodná. Ukážkové vyváženie formy a obsahu.

Na záver spoznávame Ulrikove deti v ďalšom temnom záreze obľúbených hrdinov. Sledujeme bezútešné obliehanie pevnosti plné hmly, strachu z neznámeho a všadeprítomnej osudovosti kliatieb a prísah. Výborný záver knihy.

Nakoniec ma teda nerozhodný Felix obmäkčil a Gotreka si nešlo neobľúbiť a hoci sa ponúka zrovnávanie so Zaklínačom, Warhammer si rozhodne vyšľapáva vlastnú cestu a ja sa s chuťou púšťam do ďalších dobrodružstiev, hrami zatiaľ nedotknutý.

1 09.09.2023

Bezmála po troch rokoch od prečítania dosť obligátnej detektívky Červený drak, a snáď desať od doby, kedy som túto sériu začal kultovým Mlčaním jahniat, sa mi vďaka Čitateľskej výzve konečne podarilo dôjsť až na koniec tejto ságy.

Hannibal je strašne nevyvážená kniha. Thomas Harris začína neskutočne nudne, prelúskať sa cez prvých päťdesiat strán bolo utrpenie a otrasný preklad tomu tiež práve nepomáha...

Následne sa však na scéne objaví zvrhlá rodinka Vergerovcov (najmä skvelá Margot, ktorú - bohvieprečo - vo filmovej adaptácii úplne opomenuli) a o príjemné zimomriavky je postarané.

Linka z Florencie je taktiež priam dokonalá, žiaľ, trestuhodne krátka...

A potom príde najväčší rozpor...

Samozrejme, je to moja chyba, že som najprv videl film a až o dvanásť (!) rokov neskôr sa dostal k čítaniu knižnej predlohy, no napriek tomu, musím porovnávať.

Harrisovo psychedelické finále, hoci dotiahnuté, sa mi oproti romantickej soft verzií Ridleyho Scotta vôbec nepáči. Áno, je fajn, že sa protagonistka a antagonista konečne vyrovnajú so svojimi démonmi. Harris však ide až nadoraz a vsuvka o úplnom naplnení ich vzťahu je proste nevkusná a kazí mi celkom slušný zážitok z knihy. Naviac, filmový záver mi príde uveriteľnejší.

Aj napriek tomu túto knihu rád doporučím, ale skôr ako kuriozitu a zaujímavý protiklad k (svojho času kontroverznej a v tej dobe nedocenej) filmovej adaptácii.

4 16.07.2023

Úvodom tejto recenzie by asi bolo vhodné spomenúť, že hoci postavu Punishera na smrť milujem (zvlášť jeho stvárnenie Jonom Bernthalom v rovnomennom seriáli, no taktiež výborné béčko s Thomasom Janeom), je Četa ešte len druhým komiksom, ktorý sa mi dostal do rúk. Prvým bol paradoxne jeho zrod v Amazing Spider-Man #129 z roku 1974 (kde sa Frank objavil prvýkrát spolu s Jackalom a vytvorili značne nekonzistentnú kratučkú spoluprácu), ktorý som zakúpil v rámci cyklu Komiksový výběr Marvel: Spider-Man, konkrétne druhý zväzok s názvom Klonová sága. Nedá sa povedať, že by ma niečím ohromil, predsa len, zub času sa na týchto starších dielach už celkom slušne podpísal. To sa však nedá povedať o Čete, ktorá určite tak skoro nezapadne prachom.

Šialený severoírčan Garth Ennis prekvapivo napísal snáď najcitlivejší možný komiksový predslov na tému vojny, ktorý mi určite ešte veľmi dlho utkvie v pamäti. Po jeho boku akoby som sa na chvíľu ocitol na bojisku v Somme, nehovoriac o tom, že o celú stovku rokov neskôr, pri Lochnagarskom kráteri, ktorý vyhĺbila nemecká mína, ma už tento pán scenárista akoby držal pri pohľadu naň rovno za ruku. Počínanie „jeho“ ulsterskej 36. divízie ma naplnilo lokálpatriotizmom snáď aj za neho.

Ennis si už úvodom nastavil latku sakramentsky vysoko a ja som si náhle uvedomil, že hoci za morom, Garth Ennis je vlastne „len“ Európan, a či si spolu s chorvátskym kresličom Goranom Parlovom neukusli priveľké sústo. Ono vlastne nič nemôže byť vzdialenejšie pravde, keďže Ennis má určite ešte v čerstvej pamäti vyčíňanie IRA, nehovoriac o horúcej situácii 90. rokov na Balkáne, ktorú Parlov určite len tak ľahko z hlavy nedostane...

Vietnam je sama o sebe dosť pálčivá téma a často sa s ňou nemusia hodnoverne popasovať ani americkí rodáci. Zo všetkých skvelých kúskov však určite musím spomenúť Kubrickovu Olovenú vestu, výborného Lovca jeleňov, či dvojicu First Blood / Rambo II., kde prvá časť dokonale reflektuje vietnamskú traumu (neskôr tiež Scorseseho Taxikár, či ultimátny Narodený 4. júla v réžii Olivera Stonea), zatiaľ čo druhá, hoci s nutným nadhľadom nás vracia priamo do pekla džungle. V tomto ohľade sa Ennis nečakane sympaticky drží pri zemi.

Punisher MAX: Četa začína spomienkami preživších z čaty Kilo Four, ktorej velil novopečený poručík Frank Castle. Muž, ktorý otvorene priznáva, že jeho bojové skúsenosti sú nulové, no jeho veliteľský um sa preukázal v dôstojníckej škole. Tento muž sa nebojí oprieť o neznámych ľudí, ktorí už majú prvé nasadenie za sebou. A to takým štýlom, že nikto nemôže pochybovať o tom, že mu záleží na každom „pridelenom“ živote. Komiks obsahuje dohromady šesť uzavretých príbehov.

Z poručíka Franka Castlea sa má raz v budúcnosti stať obávaný a neľútostný Punisher a úlohou akéhosi rozprávača, veteránov z jeho čaty, ako aj samotného čitateľa je zistiť, či a aký veľký dopad mala na jeho neskoršiu rolu jeho epizóda vo vietnamskej vojne. Sledujeme Franka, ktorý okamžite vytvorí fungujúcu buddy dvojku so seržantom Drydenom, ako neváha použiť peniaze daňových poplatníkov na nálet určený na vyčistenie zóny, do ktorej sa pechote kvôli obavám o svoj život nikdy moc nechcelo, takže radšej podsúvala veleniu neoverené informácie. Bok po boku kráčame čoraz temnejšou džungľou, kde si trpko uvedomujeme nedostatky pridelenej výzbroje, ktorej výmenu musí poručík Castle zariadiť nie práve predpisovým jednaním. A celý čas nás z diaľky pozoruje nebezpečný nepriateľ, ktorý má s americkými jednotkami nevybavené až príliš osobné účty.

Rozprávanie veteránov v bare spojené s retrospektívnymi scénami prvého Punisherovho nasadenia pozoruhodne doplňujú spomienky z druhej strany spektra, a síce pohľad na tie isté udalosti očami severovietnamského plukovníka Giapa. Mnohé z jeho názorov a postojov sa čitateľovi môžu javiť ako nehodnoverné, v jednom s ním však musím súhlasiť - kým Američania prišli do Vietnamu s cieľom víťaziť a čo najrýchlejšie si odkrútiť turnus, komunistická časť ázijskej zeme to brala vážnejšie, ako boj za svoju krv, svoje hodnoty, svoju vlasť. Možno aj pre toto osobnejšie poslanie nakoniec Vietnamská vojna dopadla tak, ako dopadla. Ale to už odbočujem.

Rozprávač, respektíve muž, ktorý kladie našim veteránom tie správne otázky, v jednej chvíli načrtne, čo mohla s mysľou Franka Castlea urobiť jeho prvá vražda. Smer, ktorým sa jeho otázky uberali bol určite dobrý, len tá číslovka pred aktom nebola akosi potrebná. Nie je totiž dôležité poradie, ale miera zainteresovanosti.

Toto sú práve dve nosné témy komornej, príjemne krátkej črty z obdobia minulosti poručíka Castlea - vzťah k jeho jednotke a to, čo z neho mohlo a nemuselo urobiť Punishera. Na obvyklé expresívne a excentrické Ennisove výčiny inak v Čete nejak nezostal priestor. Do rúk sa vám dostane dospelácky vážny zrod jednej legendy, ku ktorému by z môjho pohľadu nebolo na škodu si prečítať predchádzajúci príbeh Valley Forge, Valley Forge, no aj bez neho, ako úplný laik, dostane pozorný čitateľ vrchovatú mieru psychológie postáv z oboch strán barikád (medzi vedľajšími postavami hviezdi najmä kapitán Cuong) a skromnejšiu, no o to zásadnejšiu úroveň akcie v nasadení. Drobný stret so zelenými baretmi sa taktiež právom radí k najväčším kladom tohto komiksu.

K tomu si pripočítajte slušnú Parlovovu kresbu, ktorá zbytočne neťahá oči a je dokonale primeraná vážnemu scenáru a nechajte si doznieť posledné tóny War Pigs od Black Sabbath, či iných peciek, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu (Creedance Clearwater Revival, Jefferson Airplane, etc.) a o atmosférický zážitok ako vyšitý máte zaručene postarané. Ja som si túto pekelne horúcu novinku od BBart naozaj veľmi užil a v budúcnosti si určite ešte nejaké dobrodružstvo zo série Punisher MAX rád vychutnám. Len škoda, že sa tak rýchlo vypredáva...

2 11.12.2022

Halucinogénna záchranná misia a pocta filmu First Blood v jednom. Po topornom a nesympatickom Dwightovi prichádza na scénu opäť postava so srdcom, tentokrát bývalý mariňák a umelec v jednej osobe, Wallace.

Miller odklonil pozornosť od väčšiny svojich dobre známych ksichtov Mesta hriechu (snáď s výnimkou Agamemnona, ktorého cameo sa vyskytuje v každej časti série) a predstavuje nám skôr novšie postavy z predošlých poviedok (Modroočka Delia), či objasňuje niektoré pôvody príjmov tajomného Herr Wallenquista.

Prekvapivo absentujú motívy svastík, naopak sa pridáva na farebnosti a opäť v odkazoch na Hellboya. V podstate najvýraznejšie Sin City, čo sa týka vizuálu a príbehu, hoci ten napriek prepracovanosti zďaleka medzi najlepšie nepatrí.

Všetko však vyvažuje sympatickosť hlavného hrdinu a najmä brilantný a vo svojej podstate nutný záver.

Galéria ma tentokrát nechala chladným.

5 23.10.2021

Prostě takovej normální sobotní večer
Návrat Marva je vždy stávka na istotu, v prípade jeho patálii bez medikácie ide o jasný bullseye.

Tlusťoch a Prcek
Páni Schlubb a Klump sú dlho prehliadaná dvojka druhotriednych gangstrov, v tomto kratučkom príbehu si ma ich kvetnatý slovník ale konečne získal.

Náš zákazník, náš pán
Túto minipoviedku s nájomným vrahom som si vychutnal už dávnejšie cez magazín Crew, nostalgia vôbec nebola nutná, stále je to veľmi podarená jednohubková záležitosť.

Tichá noc
Nádherné zábery na celú stranu a minimalizmus, ktorý opäť stavia postavu dobráckeho obra na zaslúžený piedestál.

A králem honu se stává...
S dievčatami zo Starého mesta je neradno si zahrávať, no sledovať ich záležitosti z luxusu, aký poskytuje čitateľské bezpečie, je vždy zábava.

Modroočka
Kostrbaté a samoúčelné ako použitie modrej do tohto príbehu. Pointa mi prišla vykonštruovaná a nevierohodná. Za mňa nie.

Krysy
Temný fragment, ktorý stavia obyvateľov Sin City do ešte kus zlovestnejšieho tieňa, než na aký sme normálne zvyknutí. Náckovia Millera očividne fascinujú.

Tatínkova holčička
Presný opak Modroočky, pointa vybrúsená a nulové očakávania ešte umocnili konečný výsledok. Zvrhlé a uspokojivé zároveň.

Hloupě zahnout
Počiatočnú nudu nakoniec vystrieda nečakaný objav v kufri, beztak však ide len o slabý nadpriemer.

Špatná cesta
Vtipná pointa a sympatický rozsah. Fragment, ktorý pobavil.

Kráska v červeném
Prekvapivý goodfeeling, vzhľadom na postavu Dwighta, nehovoriac o zaujímavom rozuzlení. Pohodovka na záver.

A galéria tiež fajn.

3 22.10.2021

Pôvodne som chcel napísať niečo v zmysle toho, že sa jedná o ľahký nadpriemer, našťastie som však rýchlo vytriezvel a tak musím s poľutovaním skonštatovať, že je to po štyroch báječne odlišných comicbookoch prvé veľké sklamanie.

Zápletka je ordinérna a vydala by na menšiu epizódku väčšieho a komplexnejšieho príbehu, ako samotná pôsobí tak trochu ako facka fanúšikovi, ktorý sa našiel v prvých štyroch zošitoch. A vyvrcholenie je proste nevierohodné, lacné, akoby narýchlo dopísané.

Naviac, Dwight fakt nie je sympaťák, tobôž niekto, kto by to utiahol celé sám (Miho nepočítajúc). Škoda.

3 22.10.2021

Antická tragédia vo farbách čiernej, bielej a žltej. Čosi mi hovorí, že silnejší príbeh už Mesto hriechu nezažije...

John Hartigan, posledný spravodlivý policajt v Basin City (pretože ako vieme, Mort sa nechal opantať Avou) sa akosi nevie vzdať myšlienky na pokľudný dôchodok, a tak sa so zápalom vrhá do boja proti veterným mlynom tohto mesta, proti rodine Roarkov. A ako už vieme, tieto mlyny nemilosrdne zomelú všetkych, ktorí sú natoľko šialení, aby sa im dokázali postaviť...

Starý muž umiera, mladé dievča žije. To je fér obchod.

Naviac, tak, ako u predošlého dielu potešili v galérii práce Millerových kolegov, tak tu milo prekvapí kolorizovanie Frankových skíc. Spolu s Drsným zbohom pre mňa vrchol série.

7 22.10.2021

Staré Mesto sa nám konečne odhalí vo svojej plnej kráse a to, čo vo filmovej adaptácii vyznelo ako päsť na oko, funguje na čiernobielych stránkach nasiaknutých cigaretovým dymom a páchnucím po láske za peniaze, absolútne dokonale.

Poteší paralela s Bitkou pri Thermopylách a taktiež (ako pri Ženskej, pre ktorú by som vraždil "návrat" Marva) pokračovanie osudov čierneho arcizabijaka Manuteho.

Proste ženské lex talionis v praxi a ako bonus, Millerova nezdravá posadnutosť svastikami. Big Fat Kill môže začať.

3 22.10.2021

Každý máme tú svoju osudovú sviňu, ehm, ženu, ktorá nám tisíckrát ublížila, využila, podkopla nohy a my, slabé mužské plemä, sme jej napriek tomu vždy znovu podľahli a nechali sa omotať okolo jej zvodného prstu, ktorý neustále drží na spúšti revolveru namiereného na našu hlavu...

Pre tých z nás, ktorí nemajú odvahu pozrieť sa do jej šialených očí a povedať DOSŤ, je tu satisfakcia v podobe druhého dielu Sin City, ktorý je psychologickejší, noirovejší a tak trochu zamotanejší, než jeho nemenej rázny starší brat.

A predovšetkým, pri ponorení do jeho temných zákutí plných vášne, slovko DOSŤ nebudete chcieť nikdy vysloviť...

3 22.10.2021

Žena s minulosťou a chlap bez budúcnosti. Mohutný dobráčisko Marv možno nie je práve chytrý, svet a najmä doba mu neprajú (parafrázujúc Dwighta), napriek tomu vie, čo sa sluší a patrí, keď zabijú ženskú, ktorú nedokázal ochrániť. Na scénu prichádza tretia femme fatale, tá najsladšia - pomsta. A čo na tom, že nitky, za ktoré sa ťahá sú setsakramentsky vysoko? Keď už sa rozlúčiť, tak nech je toto zbohom naozaj drsné...

Prvý príbeh z Mesta hriechu ponúka nadupanú priamočiaru cestu s jediným cieľom - pobaviť čitateľa hláškami jak šmirgelpapier, originálnymi mordami, či sympatickými žmurknutiami na prácu kolegov (Rosomák). A samozrejme pomstou ako z hororu. Miller predstavil číre psychopatické Zlo, ku ktorému sa nedajú cítiť žiadne sympatie a ktorého posledné vydýchnutie neprinesie žiadnu úľavu. Pretože život nie je fér, a to v špinavých uličkách Sin City platí dvojnásobne...

3 22.10.2021

Skaza, ktorá postihla Gotham. Chaotické, neprehľadné, na jednej strane akoby neznesiteľne natiahnuté, na strane druhej ostáva nejaký pocit neúplnosti. Po viac než 150-tich stranách to naozaj nie je to, čo chceš... Navyše, pocta HPL je ako od puberťáka (Herbert West, vážne??) a pocta Batmanovi ako takému je ako eintopf - tu trochu Harveyho, tam letmý pohľad na Cobblepota a dokoreniť Ra's al Ghulom. Proste blivajs.

Gotham vo svetle plynových lámp. V úvode podpísaný spolu s Jackom Robert Bloch? Báječné! Mignolova kresba je nepopierateľne lepšia, než u prvého príbehu a hoci identitu londýnskeho mäsiara som odhalil hneď, jeho motivácia bola až do samého konca zahalená rúškom tajomstva. Vrchol comicbooku.

Plynáreň. Sympaticky cynická jednohubka, ktorá mnohým pripomenie svojou halucinogénnou atmosférou legendárny počin Arkham. Kresbou sa mu síce nevyrovná, ale uvážený rozsah každopádne poteší.

Svätyňa. Guilty pleasure ako sa patrí. Mignola "len" kreslí, pointa sa nekoná, všetko tak vyvažuje tajomno a zvláštne chvenie, ktoré čitateľ zažíva spolu s Netopierom. Za mňa spokojnosť.

Záverom je Batman Mikea Mignoly síce značne nekonzistentným výberom, no neľutujem, že som mal možnosť dostať ho do ruky. Minimálne kvôli druhému príbehu naň budem spomínať v dobrom.

4 06.08.2021

Welsh sa s Francom v Trainspottingu príliš nemaznal. Veď čo s tupým (bez)charakterom bažiacim po chľaste a násilí? V Porne ho už vonkoncom nešetril a jeho eskapády s pánskymi časopismi v kriminále sú tak ešte úsmevnejšie a čitateľ cíti škodoradostnú satisfakciu z toho, ako sa Betlovi za tie všetky násilnosti povodilo. A potom prišiel Umelec na ostrí noža...

Tú najnevďačnejšiu a najtvrdohlavejšiu vedľajšiu figúru autor vyťahuje zo starého železa, pohladí ju, dopraje jej nový život nad všetky očakávania, slovom - zľutuje sa nad starým Begbiem... Aby nad ním vzápätí opäť zlomil palicu. A znovu mu odpustil. A tak ďalej, a tak ďalej... Welsh rozvíja svoj spisovateľský talent na hranicu znesiteľnosti a ukazuje, že svoje postavy skutočne otcovsky miluje, a že nakoniec najviac psychológie sa ujde tomu najväčšiemu gaunerovi spomedzi starej partie. Nezaostáva ani v opisoch - tam, kde iný autor vyloží čitateľovi miestnosť vzletnými, no prázdnymi slovami, tam nás Irvine pozve ďalej, upozorní, kam si nemáme sadnúť, kde sa nachádza popolník, a ktorý "zmrd" práve odkväcol v tej, či onej vyšednutej pohovke. A v kontraste so slnečnou Kaliforniou vytvorí skutočné zdanie, že nám dobre známy Edinburgh je predsa-len obrovský nádor na tvári matky Zeme. Plus Spud. Plus Limo Terry. Plus čo sa stalo Seekerovi z Herákov.
Clockwork Orange. Navrch dychberúce finále, ktoré sa rozplieta ako klbko ostnatého drôtu z kvalitnej ocele, až k spiatočnému letu s jedným skutočne delikátnym pasažierom, nad ktorým sa schuti nahlas zasmejem.

Welsh neprestáva prekvapovať a dozrieva ako dvadsaťdvaročná sladová whisky zo zásob pána Tyrona Powera...

P.S.: Chinese Democracy prekvapivo vôbec nie je zlé album. A opäť ďalší Welshov počin, ktorý ma zastihol vo fatálnej epizóde môjho bytia...

4 27.05.2021

Proste skvelé.
Hneď v predslove sa poteším informáciou, ktorú nemusím googliť a síce, že scenár naozaj napísal TEN Kevčo Smith, a keď už obraciam list, do očí mi udrie kresba priamo úmerná vynikajúcemu obsahu. Ale dobre, ešte stále som obozretný...

Moje obavy z ďalšej možnej komiksovej soap opery sú však obratom vyvrátené, vzťah Pavúka a Kočičky nie je žiaden presladený brak, no zároveň je úžasné uveriteľný (tak, ako ho môže poňať jedine autor Hľadám Amy).

Potešia tiež inak otravný Daredevil a najmä istý neposedný mutant, preto zamrzí, že ide len o cameá.

Smith sa nevyhýba temným tajomstvám, atmosféra ako lusk sa rysuje lepšie, než zbožie Mr. Brownstonea, preto vôbec nevadí, že je toto dielo ukecané typickým autorovým rukopisom, ktorý umiernená akcia "len" dokonale dotvára.

Poctivá práca formy a obsahu, ktorá absolútne vystihuje slovné spojenie "grafická novela".

3 30.07.2020

Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú - to som si pomyslel, keď sa mi po nablýskanej jedničke dostalo do rúk... Toto...

Stará éra Spideyho ma bavila možno v predpubertálnom období zošitov, ktoré vychádzali aj u nás, na Slovensku, no už vtedy sa mi väčšina jeho protivníkov zdala až neúmerne hlúpa a nezaujímavá. Tento comicbook je toho dôkazom...

Zlodejíčci Scorpion a Cyclone, záporáci na jedno použitie. Jackal, hlavný zlosyn v komickom kostýme, síce s osobnou motiváciou, zato však neskutočne nudný. Paradoxne ma najviac oslovil jeho krátkodobý spojenec Tarantula, no aj jeho som si viac užil v staršom príbehu zo stránok slovartových zošitov...

Navyše, klony ma v komiksoch (a ani inde) nikdy nebavili...

Slovom, keby sa hlavná línia príbehu s Jackalom rozsahom vymenila s ľahko nadpriemerným posledným príbehom, šiel by som možno aj na opatrné štyri *.

Potešilo cameo Punishera, dialógy ale radšej nekomentujem...

2 30.07.2020

Úvodné Masky boli vynikajúce a pripomenuli mi jednu z Netopierových a Supermanových jednoaktoviek, kde taktiež obaja stáli zoči-voči šialenému Zlu. McFarlaneova kresba je dokonalá a divoké farby ešte viac podtrhujú atmosféru. A Ghost Rider sa sem tak dokonale nehodí, až je to ako vystrihnuté z Pavúkovej najhoršej nočnej mory...

Uhol pohľadu je napriek názvu báječne jednoznačný. Wolvieho snaha o záchranu Wendiga je síce patetická, nie však nepochopiteľná, Spidey je možno tak trochu bokom, ale rysujúca sa tímovka plynule smeruje k nepredvídateľnému finále...

Za mňa maximálna spokojnosť a už beriem do rúk ďalší zošit Komiksového výberu.

2 29.07.2020

Pred čítaním som mal zmiešané pocity a tak trochu obavy, aby moje očakávania neboli privysoké. Ale zjavne boli ešte celkom pri zemi, pretože Parťácka romanca predčila aj moje najdivokejšie predstavy! Kadencia hlášok je neuveriteľná (aj Spidey nakoniec dôstojne kontruje), akcia prehľadná a v súlade so schopnosťami oboch hrdinov, kresba jednoducho báječná, a divsesvěte, ono to má aj nejaký scenár! Za mňa maximálna spokojnosť a už sa trasiem na ďalšiu časť.

3 19.05.2020

V podstate obligátna drsná detektívka zo starej školy, nebyť zaujímavej zápletky a myšlienkových pochodov hlavného (anti)hrdinu. Napriek tomu (či skôr vďaka tomu) sa mi Vernon Sullivan pozdáva ako autor viac, než "klasický" Vian. Tak ako onak to však zrejme nikdy nebude môj šálok kávy, Boris pre mňa vždy ostane predovšetkým talentovaným trumpetistom a spevákom.

1 18.05.2020

Stepfordské manželky sú už taký autorov evergreen a zlatý stred. V dobe vydania to musel byť šok, dnes však pôsobia nutne zastaralo a pár rokov od prvého prečítania už ani neviem, o čom vlastne boli a prečo sú také dobré.

Zato Chlapci z Brazílie, to je iné kafe. Ono je to vlastne totálna blbosť, ale tak dobre a čtivo napísaná, že sa tomu nedá nič vytknúť. Špionážne dobrodružstvo, zaujímavé lokality, skvelo vystavané charaktery, nehovoriac o postupne odkryvaných plánoch samotného Todesengela. V závere to trochu zaškrípe, vzhľadom ku gradujúcej atmosfére je vlastne výsledok v ostrom kontraste s predošlými udalosťami, ale skutočne posledné scény Liebermannovho rozhodnutia sa a NAJMÄ mrazivá scéna ambiciózneho chlapca niekde na opačnom konci sveta, vracajú všetko diskutabilné na predošlú úroveň. Určite jedna z najlepších historických fikcii, ktoré som kedy čítal.

2 17.05.2020