Marquis komentáře u knih

Pamätám si, ako som sa okolo roku 2014 dostal prvýkrát k Zaklínačovi. Ikonické vydanie Leonarda s bielou obálkou; o poviedkach predchádzajúcim ságe som nemal poňatia. Ešte som netušil, že existuje aj nejaká hra, o krásne béčkovom poľskom seriáli nehovoriac. Po Tolkienovi a Rowlingovej to bol môj tretí vážnejší stret s fantasy a nadlho mi utkvel v pamäti.

Žiaľ, pamäť sa s nami zahráva a prvé jej bodnutie som pocítil, keď som sa díval na druhú sériu seriálu z produkcie Netflix. Skrátka a dobre, nepamätal som si detaily. Poviedky áno, tie som čítal totiž až na záver, ale zo ságy mi ostalo len to, že bola skvelá a originálna. A keďže som si konečne zadovážil Divoký hon, rozhodol som sa rozpomenúť.

Aká je teda "Krew elfów" po rokoch? Trpaslíčie múdra pohľadia po duši; prvé konflikty po Cintre a atmosféra studenej vojny s Nilfgaardom ešte nedávajú tušiť nadchádzajúce hrôzy a čitateľ si tak môže užiť načrtnutie vzťahov a charakterov, ktoré bude smerodajné pre ďalšie diely ságy. Proste dokonalé ticho pred búrkou, ako to už v úvodných častiach fantasy býva. A zlo, ktoré skutočne predstavuje snáď len tajomný Rience, je ešte v plienkach a ďaleko.

A nádherná nostalgia, s ktorou sa okamžite vynára celý ten alegorický svet ľudí, neľudí a príšer...


"Poněváč sa množíte jako králiky," zaskřípal zuby trpaslík. "Ludé by akorát trtkali, s kým sa dá a kde sa dá, imrvére dokola. A ludským robám stačí posadit sa na chlapské gatě a hnedka jim naroste břucho... Cos tak zčervenala, hotový vlčí mák? Chtělas tomu rozumět, jo nebo né? Taková je čistá pravda a históryja světa, kterému vládne ten, kdo šikovněji rozbije druhému lebku a rychleji zbúchne robu. A vám, luďom, je těžko konkurovat - v zabíjání aj v jebání."

10 03.12.2023

Ak budete Coralinu čítať pred Oceánom na konci uličky, kľudne si pridajte hviezdičku naviac.

Ja som bol pravdepodobne výnimočne naladený inak, než Gaiman-pozitív, pretože príbeh šiel úplne mimo mňa a tiež mi trvalo, kým som sa do neho začítal.

Filmová adaptácia je o pol hviezdičky lepšia. Určité diela proste lepšie znesú celuloid...

2 02.12.2023

Akože fakt? Na toto rozlúsknutie som sa mal tešiť od prvého dielu?

Niežeby bolo niečo nedovysvetlené (teda okrem Viggových skulptúr), ale chýba tomu potrebný počet strán, aby to malo aj nejakú hĺbku a my sme sa mohli skutočne stotožniť s tým, že áno, toto si pomstu skutočne zasluhuje.

Namiesto toho vlastne kľúčová postava dostáva priestor v koľkých? Štyroch, piatich kapitolách?

Naproti tomu, hlavná protagonistka sa defacto sama deatraktivizuje v čitateľových očiach a prostredníctvom jej autoterapie a úspešnej samoliečby nám autori napľujú do tváre a aj s jej záverečným "prepáč" nás odhadzujú ako nepotrebných blbcov, čo sa dočítali až sem, tak, ako Victoria odhadzuje svoj mobil.

Nerozvinuté, odfláknuté, neuspokojivé. Neskutočne ma tento koniec (či skôr niekoľko odbitých viet na záver) rozčarovalo a týmto uberám bod z hodnotenia aj druhej časti, pretože ako spojovník síce nezlyhala, ale sľúbila viac, než "trojka" splnila.

A to ani nehovorím o tom, že motív titulných Pýthiiných rád vyšumel niekam do prázdna...

3 20.11.2023

Autorské duo získalo po svojom debute isté sebavedomie, s ktorým na čitateľa chrlí akési pseudomúdra na začiatku takmer každej kapitoly a ktoré občas vyznievajú, ehm, smiešne.

To je prvá vec, ktorú som musel / chcel prehltnúť, ak som chcel ďalej poznávať Victoriu Bergmanovú.

Dvojka je totiž... Iná. V duchu typických klišé pokračovaní sa snaží byť lepšia, väčšia, bombastickejšia, pričom sa stáva (ne)chcene prekombinovaná a tak trochu opomína fakt, čím vlastne vo forme trilógie je - len pojítkom.

Ale záleží, či túto hru budete s autormi chcieť hrať. Ja nehovorím nie a tak som zvedavý, koľko otáznikov nám odkryje finále.

Odpuštění něčeho, co lze odpustit, vlastně žádné odpuštění není, pomyslí si. Skutečné odpuštění je, když odpustíme něco neodpustitelného. Schopnost, kterou má jen bůh.

P.S.: "Úzkost ji tvrdě zasáhne do solárního plexu..."
Vážne niekoho napadlo "preložiť" to takto? Pripadá to adjektívum ako do očí bijúce len mne...?

1 20.11.2023

Spočiatku sa mi do toho nedarilo preniknúť; prvých niekoľko strán je napísaných dosť kostrbato a hromada švédskych mien a názvov mi s koncentráciou taktiež moc nepomohla.

Potom prišiel zvláštny kontrast skutočne pútavých (hoci značne obscénnych) scén a kontroverzných tém s akousi vatou na doplnenie stránok k plnohodnotnému románu.

(Čosi ako keď prvýkrát čítate Hru o tróny a tešíte sa na ďalšie kapitoly s Daenerys.)

A v tej chvíli, práve keď si hovoríte, že je to celkom solídne krimi, ostatne nie zas tak iné od iných severských súrodencov, príde TO.

Takmer ku koncu knihy Vás toto poznanie rozseká a všetka tá zdanlivo nadbytočná výplň odrazu začne dávať zmysel a byť nepostrádateľná.

Následne už ani neviete ako a beriete do rúk druhý diel. Ako ja.

1 20.11.2023

Toto som potreboval!

Nápaditá a surová francúzska kriminálka, ktorá sa nehrá na buddy dvojky (Karim a Niémans spolupracujú celkom hladko) a slovko "optimizmus" je jej celkom neznáme.

Samozrejme, pred knihou som videl film, avšak autor je v opisoch tak zručný, že som si na jeho komisára zvykol takmer okamžite a aj keď Vincent Cassel ako Max Kerkerian bol na plátne tradične skvelý a charizmatický, predsa-len som si Karima Abdufa obľúbil kus viac; leví podiel na tom má najmä minulosť, ktorá určila charakter tejto postavy.

Vyšetrovanie je takisto o čosi lepšie, než vo filme - nevytvára skratky a lepšie narába s dôkazmi, pričom nezabúda nato, že kriminalistika je predovšetkým mravenčia práca.

V podstate nemám čo vytknúť; azda ten filmový záver vyznel pompéznejšie, no ten knižný je údernejší a vzhľadom k predchádzajúcim udalostiam aj hodnovernejší a temnejší. Proste inteligentné a brutálne krimi, ktoré vás nenechá vydýchnuť.

11 04.11.2023

Steampunkové šialenstvo plné chľastu, sexu a žranice je na počudovanie málo šialené; skôr mi to príde ako taká lepšia jazyková exhibícia.

Logika občas pokrivkáva a samotný Dračí rád, ako už spomenuli v recenziách iní, je tu skôr na okrasu a moc sa o ňom nedozvieme.

Ktosi tu spomína skutočné roky, medzi ktorými niektoré historické postavy žili. Ehm, ak ste knihu naozaj čítali, tak autor na konci prikladá register postáv s upravenými rokmi, takže si toho zjavne bol vedomý a jeho verzia udalostí je iná. A ak to nestačí... Čítate fantasy, nie faktické dejiny.

No a aby som len nehanil, aj keď je dej tak trochu banálny, knižka má spád a pravdepodobne sa raz dostanem aj k jej pokračovaniu. Len nie teraz.

„To, že ťa nevidela, ešte neznamená, že ťa nemôže prekuknúť. Vari vieš aj po francúzsky? A vieš variť?“
„Francúzština je predsa len taká skurvená latinčina, nie je tak? Zvládnem ju plynulo za pár dní. A variť ma učila moja mama, rozhodne najlepšia kuchárka na svete.“

04.11.2023

Ďalší originálny návrat do Narnie, tentokrát už bez ústrednej štvorice, zato príjemne ponurý a prekvapivo akčný.

Aslan konečne plní aj inú rolu, než "obyčajnú" záchranu na poslednú chvíľu, páči sa mi tiež, že deti nedávali pozor a Znamenia im často ušli - prišlo mi to presvedčivejšie.

Nová postava, kývoun Šklíblatík, mi presne brnká na ten druh humoru, aký mám rád a hoci udalosti v meste obrov sú trošku predvídateľné, stále sa jedná o veľmi vyváženú sériu. Napriek tomu si dám na chvíľu prestávku pri inom žánri; Kroniky Narnie sú pre mňa príliš detské.

2 04.11.2023

Či už je to loď Demeter (Dracula), Stevensonov Ostrov pokladov, Martinov Červený smäd (v češtine Sen Ockerwee) alebo "len" herný Assassin's Creed IV: Black Flag, prípadne stolovka Catan: Námorné objavy; plavby a objavovanie si fakt užívam.

Kaspian a myšiak Rípčíp (zabite ma - stále to čítam ako "Ričpič"...) sú tradične skvelí, prekvapila a nakoniec aj potešila postava Eustáca, no tak trochu zamrzí absencia Petra a Zuzany.

Aslan v tejto sérii už regulérne funguje ako deus ex machina, len zavše zašomre čosi hlboké, čo snáď bude mať význam v ďalších častiach.

Celkovo sa jedná o najvtipnejší diel, napríklad nad takými Ťulpíkmi sa usmievam aj teraz, keď píšem tieto slová. Narnia (a jej zámorské deržavy) sa mi páči čoraz viac.

3 24.10.2023

Po nádherne naivnom úvode do sveta Narnie sa hneď osviežujúco prenášame do doby, v ktorej sú štyria ľudskí králi a kráľovné už len legendou; tvár tejto zeme je poznamenaná krutosťou a bájne bytosti a hovoriace zvieratá takmer vymizli.

Príbeh zas o kúsok dospel a ja mám príbehy o sirotách kráľovskej krvi náramne rád, preto veľkoryso odpustím aj ten presladený záver, ktorý bol na hranici únosnosti (v rámci žánru).

Našťastie je Kaspian sympaťák, jazvec verný služobník a aj keď Aslana je tu poskromne,len čo sa zjaví, zas si ukradne všetku vašu pozornosť.

Podarené pokračovanie a už viem, čo budem deťom čítať, aby som ich pripravil na Tolkiena.

4 24.10.2023

Aj napriek tomu, že je to miestami až príliš jalové, musel som svoje pôvodné hodnotenie pozmeniť a pridať ešte jednu hviezdičku.

Zápletka je totiž vynikajúca, hlavní hrdinovia správne sympatickí a uveriteľní (Edmund!), Biela čarodejnica je dostatočne nosným antagonistom a Lev Aslan proste dokonalý.

Čo ma však okrem originality univerza prekvapilo najviac, je to, že hoci sa zjavne jedná o knižku určenú mladším čitateľom (či rovno deťom), obsahuje množstvo dospelých motívov, vďaka ktorým je nadčasová.

Každopádne si ale stojím za tým, že väčší rozsah by tu určite prospel.

7 24.10.2023

Moje detstvo malo v sebe odjakživa temnú poetickosť; či už to boli nebezpečné výpravy, na ktorých sme našli červami obžratú mrcinu vola, hranie sa na schovku po súmraku, prípadne nočné návštevy cintorína.

Môj strýc, toho času puberťák, dobre vedel, že ak sa chce vyplížiť so svojou partiou vonku sám, musí mi pred odchodom pustiť dvojkazetu Werewolf / Gotika od XIII. století. Pamätám si, ako som sa sotva šesťročný triasol strachom pod perinou a nikdy som ju sám neotočil.

K tomu všetkému neskôr nevyhnutne pribudla obdobná literatúra - v začiatkoch Alfred Hitchcock a Traja pátrači, neskôr Stokerov Dracula v skrátenej verzii vypožičaný z obecnej knižnice, Stephen King (ktorého Mŕtva zóna mi "sadla" až v dospelosti) a všetko to vyvrcholilo na Hviezdoslavovom Kubíne, kde som predniesol úryvok z Shellyovej Frankensteina. Samozrejme, na mestské (krajské?) kolo som sa nedostal.

Moje detstvo malo jedinú chybu - bolo príšerne krátke.

Odvtedy sa mu neúnavne snažím, ako narkoman bažiaci po opätovnom pocite z prvej dávky, zas a znovu priblížiť a prežiť a oprášiť tie nádherné spomienky.

Prvýkrát sa to výraznejšie podarilo ozrutnou bichlou Stephena Kinga s názvom To, ktorú vďaka novej filmovej adaptácii nemusím snáď nikomu predstavovať. A potom až celkom nedávno, vďaka Neilovi Gaimanovi.

Útla novela, či krátky román, zahŕňa všetko, čo som si mohol priať - susedov s tajomstvom (a novú kamarátku!), rodičov s mindrákmi, ktorým dieťa ešte nie je schopné porozumieť a tak sa im stále viac vzďaľuje, mladšieho súrodenca, ktorého v detstve neznášate, tretiu osobu, ktorá naruší vaše kruhy a stane sa vašou nemesis, no predovšetkým hromadu úžasnej fantázie a originality. Tej má práve Gaiman vrchovate a mne sa týmto naoko skromným dielkom dokázal priblížiť ešte viac, než s výborným Nikdekoľvek.

Knihu som čítal ako e-book (ostatne ako drvivú väčšinu za posledné dva roky) a okamžite po prečítaní som pocítil túžbu ju vlastniť v klasickej forme.

Ďakujem, že som mohol zabudnúť na okolitý svet a opäť raz byť dieťaťom!

8 24.10.2023

Tak nádherná a zároveň smutná kniha...

Mám pocit, že v detstve sme všetci takými Charlie Gordonmi - sme naivní, chceme sa zavďačiť, chceme sa priateliť, chceme poznať lásku a byť len šťastnými. A potom narazíme na hrubé bariéry barbarského cynického sveta a sami emocionálne otupujeme, ba čo viac, častokrát ubližujeme slabším len preto, že bolo ublížené aj nám.

Forma denníkov Charlieho rozprávaniu ide len k duhu; môžeme na vlastné oči sledovať, ako sa učí gramatike, prehlbuje svoje myšlienky a predovšetkým, začína spomínať. A že sú to spomienky zväčša trpké...

Koniec bol možno tak nejak jasný už vopred, no napriek tomu zabolel... Predtým som nikdy nečítal nič podobné (no veľmi mi to pripomenulo hollywoodsky film Čas prebudenia) a tak nemôžem inak, než knihu všetkými desiatimi odporučiť.

"... inteligence a vzdělání, které nekultivuje lidský cit, nestojí za nic."

22 19.10.2023

Snažil som sa byť maximálne objektívny, ale toto je naozaj zlátanina.

Nathan Long hneď v úvode vynechá dve dekády Gotrekovho a Felixovho putovania, len aby nám naservíroval námornú bitku, ktorá je prinajmenšom rozpačitá.

Renomé si tiež práve nevylepšuje s tým, že dáva Gotrekovi väčší priestor v dialógoch - takto sa proste náš obľúbený trolobijec nespráva; jeho trademarkom sú predsa vojnový ošiaľ, úsečné hlášky a srdnatá mlčanlivosť. Detto Felix mi prijde ako z iného sveta.

Trpaslíci v Longovom podaní sú krajne nesympatickí, azda s výnimkou trojice bratov a maskovaného trolobijcu Kožovouse.

Jediné, čo dokáže skutočne potešiť, je vydarený lovecraftovský záver, ktorý významne ovplyvnil moje hodnotenie.

Dobudúcna pravdepodobne ešte dám tejto sérii šancu, v najbližšej dobe si ale radšej spravím chuť niečím hodnotnejším.

„Pokud neuznáváš naději, proč v tom pokračuješ?“ zeptal se Gorril. „Proč vůbec zabíjíš netvory?“
Gotrekovi ztvrdl pohled. „Protože existuje jedna věc, ve kterou mohou všichni doufat, že ji nakonec získají.“
„A to je co?“ zeptal se Gorril.
„Smrt.“
Otočil se a odcházel pryč.

19.10.2023

King sa po siedmykrát vracia do tej istej rieky, znovu inak a znovu... Ale vlastne dobre.

Tentokrát sa autor snaží o epickú fantasy s presahom univerza, a že mu to tak trochu škrípe sa mu dá vyčítať len tak napol - proste si zvolil príliš krátky rozsah; napríklad močiare Albionu sa dali krásne natiahnuť hoc aj na polovicu knihy, veď v horore je Bill už takmer majstrom.

Z nových postáv jednoznačne vyčnieva Teclis, hoci mi spočiatku liezol na nervy, z tých starých je Gotrek lepším, než kedykoľvek predtým.

Epická záchrana sveta, zlovestná atmosféra a najmä konečný boj proti Temným dvojčatám: to nie je práve málo, čo touto rozlúčkou so sériou autor ponúka. Len či to pred Vami obstojí.

„Brzy budeme hodovat na vašich duších," řekl, ale neznělo to příliš sebejistě.
„Tvoje chvástání mě unavuje," poznamenal trpaslík. „Teď zemřeš."

19.10.2023

Človeku by sa aj azda trochu uľavilo, že nás autor zavedie tiež niekam mimo pochodujúce armády Chaosu, to by však nesmel nahodiť zbesilé tempo a zvoliť ako novú lokáciu Sylvániu.

Zima dopadla na našich hrdinov ako Gotrekova sekera na goblinovu ohyzdnú hlavu a v hre je tentokrát život jedného z našich hlavných hrdinov.

Na humor môžete kľudne zabudnúť, tých nemnoho trolobijcových úsečných odpovedí je suchých ako Pustiny Chaosu a pri takto ponurom deji sa vlastne ani niet čomu diviť.

Táto časť je síce osviežujúcou zmenou, no zároveň prvým veľkým prekvapením v zápletke - do poslednej chvíle som neveril, že jej TO urobí.

Každopádne, napriek sugestívnej hrôze, ktorú na nás King púšťa, by som sa do pochmúrnej Sylvánie ešte rád vrátil. Veď už len tá historka s ghúlom, brrr...

„Navrhujete, abychom se schovávali jako vyděšené děti?“ ozval se Quentin. Jeho vysoko posazený hlas se zadrhával víc než obvykle.
Gotrek se na něho vyzývavě podíval. „Přesně tohle mi připomínáš.“

02.10.2023

No áno, jedno obliehanie už tu bolo, lenže pri ňom sme my, čitatelia, vedeli o (ne)schopnosti skavenov dotiahnuť ich diabolské plány do konca a tak snáď nik nečakal, že to v Nulne dopadne inak, než fiaskom.

Poteší krátka história Areka v službách Tzeentcha, taktiež tragické pokračovanie náčrtov trolobijských osudov, ktoré ich viedli k tejto ceste a v neposlednom rade aj výborný milostný trojuholník Ulrika - Felix - Max.

Obliehanie je nervydrásajúce a čitateľ, ktorý už vie, že King nemá problém sa zbavovať svojich postáv, sa bojí rovnakou mierou o všetky.

Asi jedinou výčitkou tak je len identita ľudského sluhu Chaosu za hradbami Praag, to bolo značne predvídateľné, no postupná absencia humoru a všadeprítomná temnota túto drobnosť spoľahlivo vyvážili.

„To je proto, že na to, aby ses mohl bát, potřebuješ mozek, človíčku,“ řekl Gotrek. „Snorri žádný nemá.“
Snorri se po jeho slovech radostně usmál. Cestou na hradby zářil jako sluníčko.

1 02.10.2023

Presný opak predošlej časti - tu napínavosť deja neustále stúpa až k brilantnému finále.

A čo tomu predchádza? Výborné rozšírenie univerza o rovno celé mesto trolobijcov a ich kráľa, ďalšia nebezpečná výprava po boku zbrusu nových postáv a hlavne opätovné prehĺbenie Kingových kvalít autora.

Jeho opis naliehavého citového vzplanutia je dokonale presný so všetkými myšlienkovými pochodmi a náladami Ulriky a Felixa a zároveň nie je príliš romantický, a tak mu nechýba hodnovernosť.

Šedý veštec Thanquol skvelý ako vždy, hordy Chaosu na pochode sú desivejšie, než kedykoľvek predtým a konečne nám predstavujú aj ich konkrétnych zástupcov - bojovníka Areka Srdce démona a predovšetkým černokňažnícke dvojčatá Kelmaina zvaného Černá hůl a Lhoigora, Zlatý prút.

Warhammer sa proste vymkol kontrole a každá ďalšia časť zo série Gotrek a Felix sa číta takmer sama.

Gotrek zvedl sekeru nad hlavu a zařval: "Pojďte si pro smrt!"
"Snorri chce boj!" křičel Snorri Nosohryz.
"Šukal jsem vaše matky," křičel Bjorni. Pak ztichl, když se na něho zahleděli ostatní trpaslíci. "No, když musíš, tak musíš," zamumlal nakonec.

1 02.10.2023

Vlastne ani nechápem, prečo som s Križovatkami tak dlho otáľal, veď je to rýdzi Ketchum vo svojej najlepšej forme.

Krátke, surové, s charaktermi jasne vytýčenými a s klasickým motívom ľudí ako tej najväčšej hrozby. Do toho pútavé historické pozadie a pach pušného prachu a mŕtvych tiel.

Čo viac si priať.

Možno tak väčší rozsah, historky mimo hlavnú dejovú linku boli totiž nemenej pútavé a každá z nich by stála za prepracovanie. Kadencia tejto útlej knižky je ale neskutočná a tak nemám žiadne výhrady, takto je to číra dokonalosť a len tíško dúfam, že od Ketchuma sa toho podarí preložiť čo najviac.


Řekla, že se zeptala bělocha na jméno a on jí ho pověděl.
Řekla: "Vemte si ty slepice a běžte, Paddy Ryane."
A on nato: "Dík, to uděláme."
Sesedli a tehdy to bylo poprvé, co si je vzali, rovnou na dvoře mezi slepicemi.

1 29.09.2023

Surové, priznane béčkové a bezútešné - proste Ketchum ako ho poznáme a máme najradšej.

Na zoznámenie s postavami stačí len pár krátkych odsekov, ich charaktery autor dokáže umne vykresliť v akcii, ktorej tu naozaj nie je málo.

Celkový dojem tak trochu kazia len zmätené opisy priameho kontaktu útočníkov s obeťami, ktoré som si musel občas prečítať aj dvakrát, kým som pochopil, kto koho kam udrel / bodol, a čím.

Ak však hľadáte nervy drásajúcu (určite nie oddychovku) jednohubku na jeden - dva horúce večery, je toto pre Vás jasná voľba. Ja som dostal presne to, čo som očakával od "nového" JK a som spokojný.

2 28.09.2023