Marquis
komentáře u knih
Naše srdce
Guy de Maupassant
Rozprávať tak dlho len o pocitoch a ignorovať akúkoľvek zápletku alebo dynamickejší dej, to si skutočne môžu dovoliť asi len Francúzi. Pre mňa nudné, vyčerpávajúce čítanie, ktoré ešte zaklincoval mnohoznačný a tupý koniec. Neodporúčam.
Paf, je s tebou amen!
Jan Olof Ekholm
Napínavá zápletka, pútavé vojenské prostredie a klasicky absurdný humor a bizarné postavy. Niet čo dodať, treba prečítať!
Posol
Markus Zusak
Kniha, ktorá ešte dlho po prečítaní zanechá teplo pri srdiečku. V podstate obyčajný príbeh a takmer až gýčové posolstvo, no podané tak pútavo a tak dobre napísané, že sa to dá Zusakovi v okamihu odpustiť. Prial by som si zmeniť sa podobnými odkazmi. Neviem ako dopadla filmová adaptácia Zlodejky kníh, toto je však určite nesfilmovateľné. Najväčšie klišé však čaká hrdinu na konci a vôbec sa netýka jeho úlohy Posla. Ale nebudem viac prezrádzať, užite si to po svojom :)
Posledné dni Che Guevaru
Juan Ignacio Siles Del Valle
Pokus o revolúciu v Bolívii je moja obľúbená časť života Che, takže čítať túto knihu bolo ako dostať nové oči - skvelé. Pomáha tomu tiež rozličný pohľad, či už Intiho, Taniin, Moisesa Guevaru, alebo samotného Ernesta. Rozhodne čítanie, ktoré sa mi tak skoro nevymaže z pamäte. Krutá poprava ma nenechala chladným, hoci sa jedná takmer o literatúru faktu.
Most přes řeku Kwai
Pierre Boulle
Vyčerpávajúce plánovanie akcie bolo ako to povestné ticho pred búrkou, nehovoriac o v podstate kľudnom priebehu prác zajatcov. Potom prišiel drvivý a nečakaný zvrat, brutálny koniec a s ním nepochopiteľný (či skôr mnou nepochopený) postoj postavy plukovníka Nicholsona a s ním o hviezdičku nižšie bodové hodnotenie. Napriek tomu, vynikajúca kniha. Edit: Pochopil som, plus hviezdička.
Anglický pacient
Michael Ondaatje
Zaujímavé a pútavé čítanie, preto tak trochu zamrzí, že sa mi dostal do rúk najprv film, ktorý sa mi zdal ešte o kvapôčku lepší. Čo ma však v porovnaní s ním potešilo viac, bol väčší priestor pre tajomného feťáka Caravaggia, ktorý by si zaslúžil kľudne aj vlastný príbeh. Ako pôsobivá zmes najrozličnejších postáv a príbehov však Anglický pacient funguje perfektne.
Neberte stopárov
Ellis Peters (p)
Tak toto mi stopercentne sadlo. Dobre napísaná a dokonale neprehliadnuteľná zápletka, sympatická dvojka mladých detektívov - amatérov, charizmatický protivník a ešte charizmatickejší big boss Alec Match. V strede som sa začal už trocha strácať a vynikajúci koniec, ktorý tak trochu avízoval pokračovanie ma fakt nadchol. Škoda, že pána Williama Banksa sa v službách polície už nedočkám. Skutočne môžem len odporúčať. A to som po tejto knihe siahol len náhodou. Plný počet.
Netvor z temnot
Duane Swierczynski
Kriminálky, detektívky, to nikdy nebolo pre mňa. Čo som mal rád, to boli príbehy sériových vrahov, zverstvá a úchylky chorých jedincov, odhodlaní vyšetrovatelia. A presne to sa mi dostalo v prvej časti série Level 26. Vrah i jeho správanie je tak beštiálne a mrazivé, že aj Mlčanie jahniat pri ňom vyznieva ako slabý čajíček, nehovoriac o Darkovi, jeho nemesis, ktorý rozhodne nie je napísaný tak plytko, ako to u vyšetrovateľov býva. Plus k tomu zákulisné intrigy vlády, vynikajúce doprovodné kyber-mosty a dokonalá nepredvídateľnosť celého deja. Po prečítaní vo mne ostala akási prázdnota a ja viem, že ju nevyplní nič iné, ako agent Steve Dark. Ďalšie dve knihy sú už na ceste ku mne.
Sudičky
Ross Macdonald
Tak neviem, Archer mi nie je zrovna dvakrát sympatické očko, príbeh tiež nestojí za veľa a tak sa utešujem len skvele napísanou postavou skrachovanca Toma Ricu. Zvláštne, že vraždiacu osobu som vôbec nepodozrieval... Zato jedno veľké plus, inak sa jedná len o bežnú rutinu.
Šatka
Francis Durbridge
Tak trochu predvídateľné, no celkom úchadzajúce. Zvlášť ma potešil netradičný detektív na štýl filmového Colomba, ktorý sa do naoko do ničoho príliš nehrnie, no v závere všetkým vytrie zrak. Detektívkam neholdujem, ale pri tejto som si slušne oddýchol. Taká jednohubka na dva-tri dni.
V cudzom meste
András Simonffy
Prekvapivo dobré čítanie. V maďarskej literatúre som úplný nováčik, takže ma milo prekvapil dynamický priebeh príbehu, ako aj hlavná téma - učitelia. Akurát ma tak trochu zarazilo, že kniha je radená do sekcie Romány pre ženy. Moc lásky, či trápenia som v nej teda nenašiel, hlavná hrdinka mi pripadala dostatočne rozumná a pragmatická, aby sa nedala vyviesť z miery a o mužských postavách sa ako o ctiteľoch, či milencoch (s výnimkou Valenta) ani hovoriť nedá. Kto si rád prečíta niečo krátke a zaujímavé, nech určite siahne po tomto diele.
Sto roků samoty
Gabriel García Márquez
Keby sa samota dala zhmotniť, bola by to kniha s Márquezovym menom... Neuveriteľne magická história jedného mestečka, pološialená rodina Buendíových, v menách ktorých budete mať určite ku koncu poriadny chaos a nádherný zimomriavkový koniec, ktorý predčil všetky moje doterajšie literárne zážitky. Sto rokov samoty je kniha, o ktorej sa dá rozprávať hodiny, no bez prečítania je to skrátka len zlomkový zážitok. Nutnosť pre všetkých.
Nana
Émile Zola
Neskutočne zdĺhavá a nepríjemne moralizujúca kniha. Zola sa v príbehu o prostitútke bojí zájsť do pikantných detailov, postavy sú plytké a dialógy na zaplakanie. Čo poteší je (slabo) naznačený rozklad spoločnosti vo vyššej vrstve, politická odbočka s Prusmi a Bismarckom, či občas celkom veselé Nanine pletky s rôznymi mužmi, zvlášť s Fontanom. Čo sa týka samotnej Nany, neviem ju pomenovať inak, než blazeovaná hlúpa hus. Útrpné čítanie nakoniec celkom príjemne skončilo, takže pozitíva zvládli aspoň dorovnať všetky negatívne dojmy. Na Zolu si ešte posvietim.
Nora Mojsejová
Eleonóra Mojsejová
Nora a jej spolunažívanie s ožrankom Brankom ma vôbec nezaujíma, taktiež ako jej neustále opakovanie, že si nedáva servítky pred ústa a starosti s podnikaním. Naviac, nemyslím si, že niekto ako ona by si zaslúžil nejaký kvázi životopis.
Blízke stretnutia tretieho druhu
Steven Spielberg
Priznám sa, prvýkrát ma odradila mimozemská tematika a úvod, ktorý mi pripadal dosť nudný. No keď som sa prelúskal prvými stranami, bolo to už len a len lepšie. Potešila tiež prítomnosť mystických sadhuov, všetky obľúbené emzácke klišé a takisto pútavý štýl rozprávania príbehu. Záver bol prekvapivý, máločo ma tak vytrhlo zo snenia. Výborná kniha. A to som ešte nevidel film :)
Zámek
Franz Kafka
Nudné, zdĺhavé, depresívne... Naozaj netuším, čo všetci na tom Kafkovi majú. Radšej si prečítam niečo povznášajúce a prvom rade čo mi dá niečo do života, ako čokoľvek od tohto kvázi velikána utápajúceho sa v opakovaní a beznádeji. Ako vidím, nie každá klasika je pre mňa. * zato, že je to aspoň čitateľné.
Odysseia
Homér
Čítalo sa to hrozne ťažko, tuším, že ako školák som to mal doma hádam polroka... A nakoniec dočítané. To teda bola odysea...
Robo Mikla - Mládeži neprístupné
Róbert Mikla
Aspoň jeden z kvázi životopisov od vydavateľstva Motýľ (bežne vydávajú také cocotiny?!), ktorý sa dal ako-tak čítať. Robo je úprimný, nerobí zo seba debila ako na obrazovke, ani hrdinu, ako to ľudia v knihách o sebe zvyknú. Celkom pohodička, mladý chalan a jeho "normálna" cesta životom.
Klub rváčů
Chuck Palahniuk
Jedna z najzásadnejších kníh aké som mal možnosť čítať. Prvotná myšlienka Klubu bitkárov má síce oslovila, ale zato teroristický Projekt Chaos / Devastace, to už je iná. Palahniuk, nech sa od tohto diela dištancuje akokoľvek chce a tvári sa ako neviniatko, vytvoril doslova bibliu anarchizmu, anti-konzumenstva a boja za rovnosť. Obzvlášť sa mi páčila predstava "človeka v oblečení z kože, ktoré mu vydrží večne, poľujúceho na jeleňa v rozvalinách Rockeffelerovho centra". Popri Orwellovom 1984 určite jeden z najvýznamejších literárnych počinov 20. storočia, a to by sa úplne obišlo bez schizofrenickej zápletky. Jeden výtlačok od Volvox Globator som už posunul ďalej, ďalší, od Ikaru, som si zaobstaral výlučne pre "osobnú potrebu". Dokonalosť sama a kniha, ku ktorej sa vždy rád vraciam.