Marquis komentáře u knih

Na starosti a shon se vyser, tohle napsal Zbyněk Fišer. :)

4 18.02.2016

Znudení buržoázni sráči sa hrajú na morbídnych cynikov. Póza par excellence, jediné, čo zaujme je príbeh skutočného vraha a historické fakty o niektorých filozofoch (Spinoza, Voltaire), inak sa de Quincey môže smelo zaradiť medzi tupé stádo, ktoré šlo s dekadentnou dobou. Som zvedavý na Spoveď požívača opia, len preto dávam tomuto šašovi so vzletným slovníkom ešte šancu.

2 07.02.2016

V knihe sa píše, že muslimovia si vlastne svoje ženy vážia a že nemajú problém s ich vlastným príjmom. Hm, zdá sa, že nie každý muslim podľa toho žije. Čo sa týka pochopenia Koránu, zdá sa, že jeho výklady sú ohybné ako povestný paragraf. Čítal som túto knihu pred vzostupom IS a iných teroristických organizácii v presvedčení, že nie všetci muslimovia sú fanatici. Avšak, so stupňovaním sa situácie v Európe a s tým, že žiadny "normálny" muslim voči džihádu nevystúpil a neodsúdil svojich bratov v zbrani, nevidím inú možnosť ako svoj názor značne prehodnotiť. Kniha samotná hovorí o historickej závisti voči Európe a neutíchajúcom úsilí o vyrovnanie a napodobnenie jej zvykov mladými muslimami, ako i o dekadentnom vplyve na túto novú generáciu. Tak, a máme to tu - deportovali sme milióny židov pre zachovanie bielej rasy, odsúdili sme tieto nevinné milióny na smrť a teraz, pre zachovanie humánnej politiky EÚ si sem nasáčkujeme desaťtisíce, ktorým pomôžeme a vyslúžime si zato len nenávisť, čoraz vyššie nároky a doslovné znásilnenie Starého kontinentu, čím sme vlastne nehumánni voči sebe samým. Ale prečo nie, kto mečom zachádza, ten mečom schádza. Paradoxný koniec nevyhnutný pre europoidnú rasu, ktorá sa po stáročia hrala na Boha. Európa je Vaša, naložte s ňou ako chcete. Alláhu akbar!

2 06.02.2016

Ó áno, hrdý biely supremacista, veľkňaz KKK sa rozhodol napísať svoj malý boj. Je to pravidlom, že "učení" nacisti žvatľajú viac než ich hospodské protejšky? Pseudointelektuálne rozmluvy vévodu Dávida znejú trochu oportunisticky vzhľadom k jeho daňovým únikom... 75%? Rozhodne si to svoje náctileté publikum našlo. Moje prebudenie? Po lynčovaní a následnej pitke so stredozápadnými a južanskými redneckmi muselo byť naozaj ťažké. Inu, Duke byl toho rána poněkud neklidný...

Človek má priam pocit, že sedí pred západom slnka na rieke Dong Nai, žuje betel, vníma krásu prírody Vietnamu a do nosa mu stúpa sladká vôňa marhúľ... V diaľke sa o pozornosť hlásia zvuky bảng bu, do duše sa vnárajú motívy smútku, nostalgie a magickosti z neveľkej zbierky básní rodáka Nguyena Binha... Pre ľudí, ktorí dokážu oceniť kvalitnú poéziu a pochytiť atmosféru orientálnych reálii ako stvorené.

3 06.02.2016

Bolo by absurdné porovnávať komplexnosť románu Sto rokov samoty s kraťučkou novelou, avšak keď sa nad tým zamyslím, Márquez dokáže transformovať svoj typický jazyk a podpis ešte aj do tých necelých 90 strán a ešte sa okrajovo dotknúť Maconda spomenutím plukovníka Buendía. Novinár sa v autorovej osobe nezaprie a to vôbec nie je na škodu, priam naopak, Kronika ohlásenej smrti totiž skutočne pôsobí ako štrukturovaná reportáž a hoci to najpodstatnejšie zo zápletky Márquez odhalí už v názve a na prvých stránkach, novela nič netratí na svojej atraktívnosti. Nesmie chýbať už tradičný magický realizmus a nesmierne ľudská absurdita. Je fakt možné, že o smrti Santiaga Nasara vie každý v mestečku, len on sám nie? Kolektívne prenášanie viny, tak typické pre ľudskú rasu, tentokrát vyznieva až kruto reálne. V láskavo-krutom svete pochopenia pre ľudské poklesky Gabriela José Garcíu Márqueza je možné doslova všetko.

2 06.02.2016

Aj keď to po prečítaní navodí pocit, že ide o jalovejšiu verziu toho najlepšieho od Philipa K. Dicka, napriek tomu je to zábavné, znepokojujúce a pútavé. Automatické spovednice ma zamrazili, keď som si znovu spomenul na obdobné prístroje z Lucasovho THX 1138 (Buy, buy more!). Každopádne je to škoda, že autor nedal tomuto dielu väčší priestor, mytológia / história / sociálne zvyklosti Omegy, putovanie Willa Barrenta na vesmírnej lodi, či smerovanie ku konečnému odhaleniu, to by mohlo vydať na celkom slušnú a hodnotnú sci-fi ságu. Nebudem plakať nad nevyužitým potenciálom, k jednohubke takejto kadencie nemám žiadne výhrady.

1 23.01.2016

Štvorhviezdičkové hodnotenie, na druhej strane najpreceňovanejšia kniha na svete. Objektívne - dobre napísaná jednohubka; žiadny kult sa nekoná. Divím sa, že retard Chapman vie vôbec čítať...

Roquentin je pekne nudný egocentrický patron, odkladám dočítanie knihy na dobu neurčitú. Po vynikajúcich poviedkach zatiaľ sklamanie...

Tu začína komentár päťdesiat čitateľa mňa, užívateľa Marquis, absorbovaním dojmov prečítaného, Pygmej. Literát Palahniuk pravdepodobné neprekoná svoj opus magnum Spoločenstvo samcov ľudskej rasy spôsobujúcich si fyzickú bolesť (1996) dielami ako Extrémne násilné pornografické video končiace smrťou jedného alebo viacerých protagonistov (2008), publikovaním Pygmej však vykrivil tváre čitateľa mňa do polúsmevu. Čitateľ ja ergo nedokáže zapojením šedej sekanej vnútra lebečnej kosti pochopiť nízky rating tohoto diela. Vysvetľuje si to laxným prístupom menej intelektuálne zdatných čitateľov, invaliditou ich encephalonu dostatočne oceniť inovatívny prístup a lingvistický experiment literáta Palahniuka. Šlo by, bum-prásk, facka konzumnej spoločnosti a malátnym čitateľom, skutočnosť a odraz ich vlastnej expandujúcej dementnosti by prebudil. Zbytočne, pomoc nevítaná. Čitateľ ja vyplavuje endorfíny, čitateľ ja čitateľom, ktorým kniha nepáčila, odkazuje citát veľkého amerického bojovníka, šialeného sodomitu Johna Wayne Gacyho: "Polibte mi prdel."

4 02.06.2015

Minimum histórie tohto spôsobu skrášľovania, teatrálne a často až smiešne obrázky, no napriek tomu ma originálna väzba a osobná fascinácia a náklonnosť k tetovaniu takpovediac nútia napariť aspoň priemerné hodnotenie. Nečakajte však žiaden zázrak, mnoho podstatných motívov a symbolov sa v knižke vôbec neobjaví a tak Tetování, symboly a významy ostáva skôr spestrením pre nadšencov, než plnohodnotnou odpoveďou na význam a zmysel tohto starobylého zvyku.

1 23.05.2015

Béďa znovu chrlí oheň a síru onanujúc nad vlastnou skvelosťou a domýšľavosťou, tentoraz na partaj nespratných kresťanov. Iste, niektoré Nietzscheho výplody samozrejme dávajú zmysel, nič to však nemení na tom, že Antikrist by sa dal zhrnúť kľudne do desaťstranového pamfletu a určite by nestratil nič zo svojej 82-percentnej "oslnivosti". Mám rád jeho výroky vytrhnuté z kontextu, len preto hodnotím objektívne za ***, inak mi je táto postavička zamlčaného buzeranta, maminkinho maznáčika (a zároveň pokryteckého misogyna), überfilozofa par excellence a neskrytého antisemitu v histórii obzvlášť odporná...

5 23.05.2015

Niektoré pasáže sú brilantné (schizofrénia), iné pokulhávajú (opály), no všetko vynahradzujú reprodukcie známych diel od Tiziana, van Gogha, Goyu a iných spolu s báječným výkladom. Akurát mi nejak uniká význam a zmysel tejto knihy. O čo ide? Zhulené špekulácie a polemiky alebo proste len autorov bad trip? Alebo oboje, nech sa Nebo a peklo dokonale snúbi? Je to ako čítať manuál k domácemu kinu, síce nevieš "vo co gou" ale máš z toho dobrý pocit. Nechajte toho meskalu, pán Huxley!

1 08.05.2015

Kto čaká od literatúry viac, než len nesúvislé a účelové žvatlanie starého satyra v opojení drog, ten nech radšej siahne po inej knihe. Podobné "dielo" by s prehľadom zvládol každý zjetý narkoman schopný udržať pero v ruke. Zbytočne preceňované, zbytočne preplácané, ergo zbytočné.

1 08.05.2015

V podstate zjednodušená univerzálna filozofia Východu, akurát napísaná nesmierne nudne a nevtipne. Autorovi sa rozprávačský štýl nedarí a urobil by lepšie, keby toto posolstvo nepodával ako príbeh, tak, ako to písal napr. Osho - konverzačne, pútavo, s humorom. Sharmove postavy spolu hovoria ako dvaja idioti, zvlášť John neprejavuje skoro žiaden skepticizmus a je náchylný staršiemu ex-kolegovi všetko zhltnúť. Nereálne. Kvôli tomuto a absencii akejkoľvek polemiky udeľujem nižšie hodnotenie, myšlienka je napriek tomu obohacujúca.

3 04.03.2015

Nedočítané. Čakal som výpravné dobrodružstvo a návody ako prežiť v divočine, namiesto toho sa mi dostával nudný ekonomický výčet všetkého, čo si Thoreau musel zaobstarať a kopa zbytočnej samochvály, ktorú autor, hoci od svojho zámeru žiť týmto spôsobom nakoniec upustil, na svoju osobu peje. Je chvályhodné, že sa o niečo také pokúsil, opustenie civilizácie však u neho znamená len presídlenie sa do lesov a žitie na vlastné náklady. Ctí ho fakt, že si uvedomoval nepotrebnosť konzumácie mäsa, avšak toho sa vo Waldenovi dotýka len okrajovo. Život v lesoch mám našťastie aj ako audio-knihu, takže v budúcnosti mu možno ešte dám šancu, kaziť zrak si však už kvôli hodnoteniu nebudem.

Prvá próza, Pstruholov v Amerike, nestojí za fajku tabaku, je to chaotické, nesúrodé žvástanie o ničom a nikam nevedúce. Našťastie Brautigan prišiel s výborným nápadom a síce gotickým westernom Hawklineovská príšera, ktorý celú knihu zachraňuje a dodáva jej tajomný nádych, hutnú atmosféru a až alchymistickú zápletku. Len vďaka tomu udeľujem priemerné hodnotenie, záverečné Aby to vietor všetko neodvial je totiž o kapičku lepšie než Pstruholov, no jeho dej mi vietor odvial a ja si len hmlisto spomínam na nejakú streľbu... Odporúčam zohnať si len druhý príbeh.

14.02.2015

Tlachanie Andrewa X ma nezaujalo a kľudne si mohol šetriť slová, pretože téma, ktorú rozoberal nestála za reč. Rola aktivistu je pre každého iná a každý sa jej chopí inak a rozhodujúca je predsa chuť sa na niečom podielať, nie pohnútky alebo určenie vlastnej role jedinca. Našťastie sa táto brožúrka neobmedzuje len na X-ov zbytočný článok a tak sa nám dostáva od iných ľudí vyvrátenie jeho idiotských myšlienkových pochodov a hlavne výborný príspevok Leeds May Day Group, zhrnutie jej histórie a činnosti, ako aj nová motivácia do neustále prebiehajúceho triedneho boja. Chápem, že bez úvodného článku by Hranice aktivizmu nevznikli, no práve preto musím na hodnotení ubrať. Každopádne zaujímavé čítanie.

14.02.2015

Snáď ešte podarenejšie než vynikajúci Zabijak. Atmosféra tržnice čoby dvoch bojísk sa Zolovi podarila vykresliť na výbornú, v charakteroch postáv nijako nezaostáva a u mňa si získal bod naviac konšpiračnou vzburou v osobe úbohého Florenta. Ako nadšenca ma potešila tiež okrajová prítomnosť Clauda Lantiera, ktorý bol v Zabijakovi ešte dieťaťom, rovnako ma zaujala ďalšia skvelá metafora, tentoraz večný súboj tučných a chudých. Nebyť znovu tých zdĺhavých opisov, bolo by toto dielko Zolovým opusom magna.

3 14.02.2015

Zaujímavé historické porovnania a logicky správne závery, to je to, čo som si z tejto útlej knižky predovšetkým odniesol. Neviem, možno začínam byť cynický, či len vo mne prevláda praktickosť, ale Vladár mi nepríde z hľadiska morálky kontroverzný ani v dobe svojho vydania, nieto ešte dnes. Dokonca ani prototyp dokonalého vládcu v osobnosti Cesara Borgiu mi nepripadá nijak zhovadilé, hoci sa o tomto rode toho už popísalo viac než dosť. Možno preto ostávam tak trochu chladný a počiatočné nadšenie mi prekazila nemožnosť polemiky. Proste a jasne - chcete sa naučiť variť? Skúste to s kuchárkou. Chcete vedieť vládnuť? Prečítajte si Vladára.

4 14.02.2015