NathalieVerdun
přečtené 525
Láska ako sen
2016,
Mary Balogh
Do tejto knihy som sa pustila po prečítaní inej série od Mary Balogh, ktorej diela mi už začali pripadať trochu dosť podobné. Anotácia a taktiež aj útržky o Flavianovi Arnottovi, vikomtovi Ponsonbym z predošlej knihy tejto série - o Vincentovi Huntovi, vikomtovi Darleighovi ma veľmi zaujali, no cca po prvých 50 stranách som príbeh vzdala a vrátila sa k nemu až o pár mesiacov neskôr. A urobila som dobre, lebo na ďalších stranách začala byť kniha podstatne zaujímavejšia a záživnejšia a ja som si príbeh zase raz príjemne užila. Na začiatku mi Flavian prišiel ako sexom posadnutý flamender, no prvé posteľové scénky prišli až po svadbe, a aj to v tak akurátnom množstve a napísané v medziach slušnosti, resp. aj pre násťročných a nakoniec som si obľúbila Flavianovu postavu aj z duševnej a emočnej stránky. Agnes bola tiež celkom fajn postava. A Flavianove hlášky - občas sa teda vydarili fakt famózne...... celý text
Tajná láska
2004,
Lisa Kleypas
Pekný príbeh - v niečom trochu smutné, koľko si toho obaja museli vytrpieť, ale zase práve kvôli tomu mohli byť nakoniec spolu a s nejakou perspektívou pred sebou (rozdielne spoločenské triedy). John McKenna - čakala som, že keď už sa nepoužívalo to jeho krstné meno, tak sa mohla aspoň nejaká bližšia prezývka a nie priezvisko + to nadobudnuté zámožné postavenie som si pôvodne myslela, že sa bude týkať niečoho s jeho biologickým šľachtickým otcom, ale Amerika s jej možnosťami dáva logiku. - musím sa priznať, že občas mi nebol až tak sympatický, obaja boli až príliš hrdí, kruto tvrdohlaví a zvyknutí dostať, čo chcú - fakt si jeden druhého zaslúžili. Lady Aline Marsdenová - kráska s dobrým srdcom (správanie sa k služobníctvu, spoločnosti i k mladšej sestre, že jej odpustila), no tiež presadzujúca iba svoje názory, nedbajúca na rady iných - až príliš sa odmietala preniesť sa cez tú dávnu nehodu, no jej brat, Marcus Westcliff, múdro poznamenal, že krásni, dokonalí ľudia z márnomyseľnosti nedokážu prijať svoje chybičky (zaujímavé spoznať ho aj z tejto stránky ešte (dejovo) pred jeho príbehom, vedieť o ňom čo to viac). Čo roky pridali na vzájomnom odcudzení sa hlavných postáv, to pridali na vrelosti vzájomných vzťahov súrodencov Marsdenových... Teraz tak uvažujem, že najsympatickejší mi vlastne bol Gideon Shaw - linka temnejšia i zábavnejšia zároveň - cez všetku svoju bolesť schopný chovať sa úprimne, súcitne, nezištne, chápavo - taká škoda, že nedostal viac priestoru. Zaujímavou postavou bol aj Adam, lord Sandridge - múdry, distingvovaný, okúzľujúci - tiež by si zaslúžil aspoň nejaký epilóg. Vďaka týmto dvom dávam knihe plný počet :-) .... celý text
V tieni Notre-Dame
2012,
Eva Ava Šranková
K samotnej Izabele a môjmu vnímaniu historických vložiek som sa už vyjadrila pri prvom diele. Najlepšie zvládnutou postavou za obe časti je podľa mňa Bentrand Veraldi - pekne sú ukázané všetky stránky jeho povahy; aj keď je spútaný láskou k Izabele, vôbec to nie je len taký plochý čierno-biely charakter. Od konca pasáží s Izabelinou matkou Annou de Moselle som čakala, že autorka sa neoberie o príležitosť pozvrtnúť dej návratom krutého Huga de Seine-et-Marne, no keď k tomu konečne došlo...hmm, malo to väčší potenciál - autorka to tak rýchlo, krátko odbila. Časti s Bentrandom Veraldim boli nesmierne pútavé, no to najhlavnejšie - konečný prerod Izabeliných citov a vzájomné dojímavé opätovné stretnutie autorka vlastne úplne preskočila - ten záver prišiel vzhľadom k deju dosť nečakane - sľubne sa rozvijajúci príbeh a zrazu také náhle useknutie za účelom: O 12 rokov neskôr... - aj keď ten záver bol taký hektický a nejasný, viac miatol ako dával - žeby sa to chystala pôda pre ďalší diel (nezodpovedané otázky ohľadom Izabelinho a Andrého syna Raoula, Izabelinej dcéry Clémentine a jej osudu, a hlavne Izabelinej záhadnej starej matky, Francesky di Valleta, panej z Valle d' Aosta)? Sľúbila som vyjadriť sa aj k značnej podobe deja s Krásnou Catherine od Juliette Benzoni - okrem obdobia i niektoré postavy viditeľne príliš podobné: Izabela de Vosges vs. Catherine Legoix; André de Vosges, pán de Carentan a de Carteret vs. gróf Arnaud de Montsalvy; René d'Anjou, vojvoda lotrinský vs. Filip III. Dobrý, vojvoda burgundský, ... až na to, že Arnaud bol oveľa sympatickejší než André, Filip Burgundský porovnateľne s Reném a Yolanda Aragonská, kráľovná štyroch kráľovstiev bola podľa mňa lepšie vykreslená v Krásnej Catherine. Oceňujem francúzske výrazy a prehľad významných ľudí v závere; francúzske prostredie je uveriteľné; potešilo ma aj, že nie všetky mená sú poslovenčené... dúfam, že bude ďalší diel alebo aspoň nejaké pokračovanie :-)... celý text
Láskou spútaní
2011,
Eva Ava Šranková
Prvý diel mi príde slabší ako druhý aj keď sa musím pochvalne zmieniť o častiach s Annou de Moselle a čo sa týka jej a Filipovej dcéry Izabely, niektoré dejové zvraty sú celkom dosť nečakané a pútavé. Najpozoruhodnejšou postavou v tomto dieli je podľa mňa Filip de Vosges, gróf Val-d' Oise. K Izabele de Vosges asi len toľko - klasická hrdinka typu najkrajšej a najosudovejšej ženy, ktorej každý padá k nohám a nedokáže sa ovládnuť + časté naivné správanie sa a absolútna zaslepenosť vo vzťahu k Andrému. André de Vosges, pán de Carentan a de Carteret - nemôžem povedať, že by mi bol práve najsympatickejší - toto mal byť akože muž jej života?! - sebecký, tvrdý chlap so zatemneným mozgom. Historické vložky mi nevadili, naopak sa domnievam, že vzhľadom k tak dávnemu obdobiu a pochopeniu súvislostí boli celkom potrebné (a tým nemyslím všeobecne známe fakty ako Johanka (Jana) z Arcu a storočná vojna). Čo mi však dosť prekážalo - niektoré úseky sú až prehnane červená knižnica a nepríliš realisticky vykreslené. O ostatnom i o značne viditeľnej pozornosti s Krásnou Catherine sa vyjadrím pri druhom dieli...... celý text
Křišťálové království
2017,
Amanda Hocking
Neskutočne nádherné obálky pri všetkých 3 dieloch... Jednotlivé kráľovstvá trollov - pekne vykreslené prostredie, vzťahy, povaha i správanie - Trylle na mňa pôsobilo tak útulne, malebne a upravene; Omte, radšej sa ani nevyjadrujem, životné podmienky mizerné; Skojare - jednoznačne si získalo moje srdce - no, odhliadnuc od určitých nutných nevýhod (premokanie palácovych múrov...), ale to by sa dalo vyriešiť a verím, že kráľ Mikko a kráľovná Linnea Biâelse si s tým poradia, celkom som si ich obľúbila - zámok, jazero, ľudia - chladná ľadovomodrá a plavá krása, krehká priezračná nádhera ako z iného sveta, polárna žiara… - rada som sa ponorila medzi tieto kapitoly. Konstantin vs. Ridley - 1. diel som začala čítať bez oboznámenia sa s anotáciou, takže som logicky predpokladala, že hlavnou mužskou postavou bude Konstantin Black, hrdý a elitný člen Högdragenu - Brynina platonická detská láska - úvodný útok na jej otca, no tá ľútosť v jeho očiach - tak sľubne dramaticky a akčne sa to začalo - potom zápletka s Ridleym Dresdenom - celkom mi bol sympatický, no čakala som, že to bude len nejaké zauzlenie v podobe milostného trojuholníka na vyplnenie deja, kým bude Konstantin v exile. Po takmer 2 prečítaných dieloch mi však bolo jasné, že autorka to takto pre Bryn a Konstantina nevidí (uvažovala som, či preto neskončí s niekým iným, napr. s Tildou…), no takmer na úplnom konci série tu zrazu predsa len vyskočila iskierka nádeje a… vzápätí je Konstantin mŕtvy! Konstantin bol vykreslený proste tak celkovo a prepracovanejšie - komplikovaná postava - urobil zlé rozhodnutia, no ľutoval ich a snažil sa ich napraviť - bol tu zachytený jeho duševný prerod ako postavy + inšpiroval Bryn (život nie je čierno-biely, nie sú jedine správne riešenia…); kým Ridley - na to koľko priestoru mu venovali vlastne ani nemám pocit nejakej čitateľskej spriaznenosti, neviem, niečo mi tam chýbalo, akoby autorka nešla príliš do hĺbky - napriek tomu, čo Konstantin urobil/spáchal, som mala dojem, že je to čestný a zásadový chlap; Ridley… spočiatku mi prišiel dosť ľahkovážny, ženy na jednu noc..., a v podstate vážne podviedol Juni Sköldovú. + to Konstantinovo oslovenie Bryn je také nežné, krásne a výstižné - Bílý králičku (čítané v češtine). Záverečná bitka - vykreslená tak veľkolepo a uveriteľne (vzhľadom k tomuto fantasy svetu), aj s padlými, čo tu bohužiaľ tiež patrí, no keby sa to aspoň nestalo tak… klišoidne hlúpo. Kraľovná Mina - ľahké vyviaznutie - priala by som jej rozpučenie sa od zlosti pred verejnosťou, že jej plány nevyšli a Viktorovi Dåligovi tak isto spolu s nejakým premyslenym disciplinárnym trestom… Inak, pekne to rozuzlili, teda nie že by sa tam niečo nedalo predvídať, no celkom slušne tu boli aj nečakané zvraty. Bryn Avenová - spočiatku mi bola veľmi sympatická, ku koncu ma občas štvala, ale pekne tu bolo ukázané, ako sa môžu meniť názory a postoj človeka pod vplyvom okolností i skúseností - no podľa mňa mala prijať záverečné hrdinské pocty od mladého kráľa, veď je konieckoncov výnimočná (ako hlavná postava) :D P. S. Ešte som asi čakala, že jej rodičom v závere slávnostne vrátia späť tituly, že dajú klasický srdceryvný happyend o návrate k rodine atď. PP. S. Trollov som si predstavovala úplne inak - aj keď podľa tu uvedených charakteristík by som tých doteraz ,,videných" (filmy, knihy) zaradila asi medzi Omtov. PPP. S. Dobre sa to čítalo, tak ľahko a plynule, pre mňa taký 2-dňový knižný maratón. Každý diel mal niečo do seba. Taktiež som sa nevyhla občasnému zamýšľaniu sa nad tými titulmi tu - markis/ marksinna (v sérii o kráľovnej Wendy to k mojej neľúbosti preložili do slovenčiny a narušili tak tú cudzokrajnú (exotickú) atmosféru fantasy sveta) až som si ich napokon vyhľadala a potvrdila si tak svoju domnienku - že sú to švédske ekvivalenty pre markíza a markízu :-)... celý text
Za vším hledej Bridgertonovy
2017,
Julia Quinn
Milé, úsmevné, vtipné, romantické. Hlavná hrdinka - Sybilla ,,Billie" Bridgertonová - mi bola veľmi sympatická a až jej trochu závidím tú slobodu a voľnosť na vidieckom panstve. George Rokesby, vikomt Kennard je tiež typom postavy, ktorú si nejde neobľúbiť. A tie ich dialógy a vôbec, všetky slovné pošťuchovania medzi týmito rodinami - nesmierne mi to spríjemnilo náladu. Dej plynie ľahko, nenásilne, autorke to proste ide jedna radosť. Nehovorím, že je to nejaké svetoborné dielo typu klasickej literatúry, ale kto by to od tohto žánru čakal? - takže za mňa v tejto kategórii super. Billieina sestra Georgiana a Georgov brat Andrew ma tiež zaujali a už sa teším na ich príbehy - grófka z Manstonu (matka bratov Rokesbyovcov) naznačila, že k spojeniu ich rodín by mohlo dôjsť aj medzi Georgianou Bridgertonovou a podobne starým Nicholasom Rokesbym, takže som neodolala, trochu pogooglila a... dočkám sa - ale najprv dostane priestor Andrew. Som rada, že Bridgertonovci sú späť - viem, že autorke to dalo menej námahy zasadiť dej k známym postavám, no čitateľom to aspoň zmierni bôľ po prečítaní všetkých dielov tamtých Bridgertonovcov.... celý text
