NathalieVerdun komentáře u knih

Áno, niektoré veci tam boli až príliš naivné a nereálne, ale čo iné by ste chceli od rozprávky/pohádky v modernom šate?
Išla som za tým ako za retellingom Krásky a zvieraťa - ono je to ale napokon skôr Fantóm opery, čo sa ostatne spomína už priamo v diele (a možno trochu Zorro: maskovaný pomstiteľ). Mám rada prelínanie minulosti a súčasnosti, ale tu mám dojem, že tej dávnej linke niečo chýbalo (dojem nebol taký, ako sa to snažili predostrieť slová). No Clara a Jonah... To malo priam magickú atmosféru, hoc to tak spočiatku vôbec nevyzeralo. Posledná tretina knihy... nádherné scény - ako sa zbližovali, ako Jonah bojoval so svojimi démonmi, muž, ktorý „tančil mezi paprsky měsíce". A New Orleans.
Neviem si to predstaviť v ich-forme; tú er- si to priam žiada. (Kedysi tu niekto napísal, že pracovať s er-formou je náročnejšie, ale kto to zvládne, preukáže ozajstné spisovateľské vlohy.)
Angelina Loreaux: „Tam, kde pro ni místo není, si ho láska udělá. Láska si dokáže vyrýt místo i na tom nejtvrdším místě."
...
Štítky: jazvy, popáleniny, zranenie, právnik, kauza, komplot, Kráska a Zviera, Fantóm v opere, maska, baletka, prelínanie minulosti a prítomnosti (1860/'61 - 2018), otrokyne, intrigy, New Orleans.

1 13.12.2024

Knihe ubližuje, že je to len ani nie 50-stránkový výbor z 3-dielnych pamätí. (Doň sú zahrnuté iba de Bonnevalove milostné dobrodružstvá a aférky, a aj to iba tie menej obsiahle.) Preklad vychádza z vydania z roku 1730, čo sa samozrejme odráža na štýle a slohu. Z hľadiska dobových reálií je to však zaujímavé a rada by som si prečítala celé pamäti - comte de Bonneval žil v búrlivej dobe, stýkal sa s princom Eugenom Savojským a istý čas bol dokonca väzňom na Špilberku. Bohužiaľ, preložený je iba tento útly výber...
Nie je to erotická literatúra v pravom zmysle - všetko je podané so zjemnelým eufemizmom vyšších vrstiev barokového Francúzska - no vo svojej dobe to napriek tomu vyvolalo poriadny škandál.

20.09.2023

Povedala by som, že 1. polovica by si zaslúžila aj 5 hviezdičiek - má to takú rozprávkovú/pohádkovou atmosféru - Jonathan ma od začiatku, vlastne ešte od konca predošlej knihy, zaujímal... a je to úplne iný typ mužského hrdinu, než hrabě/gróf z Draysonu - niečím mi dokonca trochu pripomínal pána Darcyho - asi tým, že vystupuje tak vážne a rezervovane, a okolím je považovaný za prísneho. No dosť o tom, Corina zručnosť" v roli novopečenej hospodyně je proste osviežujúco zábavná a bolo zákonom osudu, že sa tí dvaja musia zblížiť, že sa budú stretávať/setkávat...
Bohužiaľ, v 2. polovici mi to prišlo rozvleklé, stratilo to tú iskru a už som len čakala na povinný happyend.
Som zvedavá, či sa v poslednej časti dočkáme aj niečoho s Jonathanovou rodinou - z čoho vyplýva, že dám autorke ešte šancu :-) .

P.S.
Neviem, či to bola len náhoda, ale (oproti prvému dielu) obálka dokonca korešponduje s obsahom - biely čepiec slečny Notleyovej skutočne hral istú rolu v príbehu :-D .

3 23.06.2023

Najväčšou lžou tejto knižky je obálka - absolútne neodpovedá deju! Keď som si po pár stranách uvedomila, že sa to odohráva na prelome 60-tych a 70-tych rokov (20. storočia), myslela som si, že tie očividne rokokové kostýmy majú snáď predstavovať nejakú scénu z maškarného bálu, ale ani len to nie! Hlúpo som sa nechala nalákať historizujúcou obálkou... - varovanie pre nádejných budúcich čitateľov.
Keďže anotácia sa nikomu nezdala potrebná, k deju naznačím aspoň toľko, že názov je výnimočne plne výstižný - dívka spolu so svojím nevlastným otcom podvedú bohatého baróna, aby mohli zaplatiť drahú operáciu pre jej na srdce chorú matku; do toho sa ešte pripletie odvrhnutý snúbenec (ku ktorému jej city stále nevyprchali) a koktejl pomsty a žiarlivosti je namiešaný.

A teraz k samotnému hodnoteniu. Už celá (milostná) zápletka je z dnešného pohľadu strašne naivná - čo by v realite skončilo skôr spoločne strávenou nocou výmenou za zacvakanie kliniky, tu si ju barón hneď ako poslušná bábka zoberie za manželku, hoci sa jej predtým dotkne nanajvýš cudne a ešte je voči nemu aj odmietavá... Nehovoriac o tom, že hoci je to dospelá žena, vyštudovaná učiteľka, autorka stále zdôrazňuje len jej krehkú detskú postavu, až to zaváňa akousi pedofíliou - čo na tej Ursule preboha všetci vidia?? A keď všetci títo zúčastnení vedeli od začiatku, že ju barón miluje a že im z tohto dôvodu už viackrát v minulosti finančne pomohol, nedalo sa prirodzene očakávať, že by im pomohol zase? Ale to by potom nebolo ani na tých 60 strán, čo kniha má... Jediná rozumná (a čítania schopná) časť je tá, keď Harald von Oettingen zistí pravdu.
Na záver ešte taká malá, skôr kozmetická drobnosť, ale predsa mi to ďobe oči: všetky mená sú ponechané v originálnom nemeckom tvare, len z Ludwiga sa nám nejak stal Ludvík...

14.06.2023

Simon, 6. vikomt Iddesleigh. Vybavili sa mi štyri veci: padlý anjel Islington z Nikdekoľvek; Flavian Arnott, vikomt Ponsonby od Mary Balogh (nič neberie vážne, cynický a svetácky); sčasti Valmont; a napokon Hrbáč Lagardère, tiež postupne mstiaci smrť svojho druha ako Simon brata. Veľmi zaujímavé pre mňa bolo, že sa v knihe opakovane zmieňoval Domenico Angelo, vyhlásený šermiarsky majster z Talianska - niečo mi to pripomenulo, možno Mallorenovcov...?
Dcára námorneho kapitána menom Lucy.
Ten sluha, Hedges, celkom originálny, to jeho frflanie stálo zato.
Atmosféra, prostredie, pančucháče, tricorny a svietniky, skoro ako by na mňa naozaj dýchlo 18. storočie, za to klobúk dolu. Ale len v prvej tretine. Potom sa to nejak vytratilo a mala som dojem, že autorka sa skoro ospravedlňuje za to, že musí svojho hrdinu nechať vystupovať v barokových kulisách.
Lord Walker síce nepôsobil príliš sympaticky, ale tá jeho smrť teda bola silné kafé. Jamesa Quincyho som zase nakoniec začala ľutovať. A Christian Fletcher..., trochu to Simonovi zazlievam: veď ten chlapec nemôže za hriechy svojho otca, tak prečo má ísť do exilu?! Myslela som si, že sa to vysporiada nejak inak a on zostane Simonovým chránencom a rodinným priateľom... A obzvlášť, keď sme v roku 1760, kedy boli odkázaní len na plachetnice a plavby do Ameriky naozaj neboli niečím bezpečným.
Dlho som si kládla otázku, čím Simon patrí k agrárnikom, ale ruže mi teda nenapadli, ...a ono sa to k nemu napokon celkom hodí.
Sú knihy, ktorým dám 4hv., lebo sú kvalitne napísané, ale aj tak na ne rýchlo zabudnem, neprinášajú totižto v celku nič nového - ale nemyslím si, že aj toto bude ten prípad - hoci anotácia vyznieva klišoidne, príbeh klišoidný nie je: Simon Iddesleigh, jeho pomsta a tie súboje mali proste niečo do seba...

3 11.12.2022

Ťažko mi je túto knihu hodnotiť. Keby to bolo len o hlavnom páre, tak značne slabé - obzvlášť, keď porovnávam so skoršími dielmi tejto série. Ale kebyže to beriem iba ako doplnok k čakankám, taký rozsiahlejší epilóg, som ochotná prižmúriť oči. Pravdou však zostáva, že tak či tak je to príliš krátke - vlastne, v pohode tam mohla autorka vsunúť aj pasáže z pohľadu lady Natálie Blandfordovej a Edwarda, lorda Traversa, určite by sa tým nič nepokazilo.
Rafe a Hannah ako pár ok, len nie som u LK zvyknutá na tak zrýchlené tempo a úplne tým pádom absentuje také to postupné uvedomovanie si..., drobnôstky a náznaky.
Ohorelý milostný list je príjemným okorenením :-)
A vianočný bál, nádherné róby a zimné reálie sú zase príjemne snovým zakončením :-) :-)
Za mňa 3,5

6 24.09.2022

Smutný ale krásny príbeh. Duch bieleho koňa a duch mladučkej jazdkyne, nebezpečné močiare, dojemné hrdinstvo a odvaha... Myslím, že je to jedna z tých kníh, na ktorú detská dušička len tak ľahko nezabudne.

2 19.07.2022

Bolo tak príhodné prečítať si to na 1. apríl - Katuška má proste bláznivé nápady. Ale je to tak svieže, tak realisticky odrážajúce svet dospievajúceho dievčaťa. A život na zámku ako taká čerešnička - mať tak o pár rôčkov menej, isto by som sršala neprekonateľným nadšením. Ale stále to vyvoláva aspoň úsmevy, veľa úsmevov - bolo to ako preniesť sa v čase a zaspomínať si na svoje dievčenské sny a túžby, ó pošetilost mládí. Len tá posledná stránka ma teda pobavila najviac - ani nie tak kvôli dielu, ale že už aj Kčs je potrebné vysvetľovať...

11 01.04.2022

Na cartlandovku prekvapivo dobré - jedna z tých lepších. Už to násilie na začiatku naznačilo, že toto bude trošku o inom a prvá polovica mala naozaj grády. Dobre sa to čítalo, zaujalo nečakanými zvratmi - len ten koniec bol na môj vkus príliš sladučký..., ale budiž, to by som už asi po cartlandovke chcela veľa. Caryl a jej dieťa ten príbeh pekne ozvláštnili, ,,pomsta lorda Ravenscara" tiež.
Jediné čo ma zarazilo, bolo, že raz sa o Romare hovorilo ako o slečne Shaldonovej a vzápätí Sheldonovej, a tak isto aj o Antonym, vikomtovi Gardinovi a o chvíľu Garsonovi...?? To si s tým fakt nemohol dať niekto zodpovedný kus práce?

1 17.03.2022

Čítať to bolo ako jazda na horskej dráhe - raz stránky, ktoré ma celkom dostali, a vzápätí plytkosť a nedotiahnutosť. Nekonvenčnosť neznamená nereálnosť, ale tu akoby to šlo ruka v ruke. Príliš to pôsobilo, akoby autorka chcela silou mocou natrepať moderné postavy do historických atráp. Na každej stránke je aspoň jedna zmienka o rozdielnom spoločenskom postavení, a predsa sa tie postavy svojím spôsobom reči zase ani tak neodlišujú. Škoda, že autorka radšej nerozvila niektoré momenty alebo sa trošku viac nepohrala s opismi prostredia alebo vzťahov, namiesto toho aby dookola opakovala čo už povedané bolo. A celkovo, spoločnosť popisovaná len ako masa, ktorá nemá tvárí ani mien, samými klišoidnými frázami, nehovoriac o tom, že byť nemanželským potomkom v roku 1822 rozhodne nebolo také jednoduché.
Ale aby som sa vyjadrila aj k niečomu pozitívnemu - zápletka pomerne originálna: zjazvená účtovníčka v nočnom klube a zradou poznamenaný markíz, vojvodkynine dávne intrigy... Obaja vojvodovia-otcovia sympatickí. A úprimne sa teším na lady Dianu Verneyovú a Nialla. Diana bola taká milá, priateľská osôbka, že ma vážne štve, že jej príbeh ešte nepreložili (The Lady's Guard).

P.S.
Moje hodnotenie trošku zrazila istá scéna, kde naša milá Helena najprv zvracia a o chvíľu sa už s Robertom veselo bozkávajú. Niekomu niečo uniklo...?


Btw, v úvode je niekoľko zmienok o Robertovom najlepšom priateľovi Richardovi Jonasovi a istej Gemme Reed - tak to je ďalšia nepreložená kniha - Tempted by a Lady's Smile - zo série, ktorá podľa všetkého predchádza tejto.

2 14.03.2022

Príbeh sa odohráva v rokoch 1509-1514. Krutosť doby pre ľud pomerne dobre vystihnutá, ľudové zvyky a tradície aspoň trochu načrtnuté, jazyk úmerne prispôsobený i keď pár chybičiek by sa našlo. Oceňujem chutné opisy jedál :-) .
Samotný dej pochmúrny a bezútešný, ale vcelku hodnoverne pôsobiaci. Spomína sa tu mnoho panien a žien, ale osudy 3, dalo by sa vlastne povedať, že 4 z nich, sú kľúčové: prvou bola Magda Kovářová, druhou Libuše Milířová a treťou Libuškina najlepšia kamarátka a zároveň Magdina sesternica Žaneta Mládková. Potom tu tiež hrá významnú rolu aj mladá bylinkárka Eva Kroupová. Zlovoľný pán Červeného dvora Ferdinand Karabica - hnusák k pohľadaniu.. Prvá polovica knihy však na mňa pôsobila akýmsi neosobným dojmom, zišlo by sa trošku bližšie a obšírnejšie nám predstaviť našich hrdinov, alebo teda hlavne naše hrdinky.
Dej je pomerne nepredvídateľný, a povedala by som, že pozornosť čitateľa si udrží - nakoniec je to však na škodu, lebo tak spackaný záver som dávno nevidela! Na Tomáša Klimeša som sa akurát začínala tešiť... - ako postava sa ukazoval byť dostatočne vyzretý, poznačený osobnou tragédiou, zmenený, ale statočný a s dobrým srdcom narozdiel od iného nemenovaného mládenca... Prihodiť ešte jednu kapitolu (minimálne) a hodnotila by som aj vyššie.

01.03.2022

Náhodou sa mi dostala do rúk táto tenučká knižočka a za chvíľku bola prečítaná. Ako všetky cartlandovky, aj táto je neskutočne naivná. Ale stavia na dobrých základoch - tie motívy by sa dali pekne rozviť. Takto si pripadám len, akoby som čítala značne okresanú verziu nejakej vcelku fajn knihy. Keď sa povznesiem nad zase jednu slečinku čo utiekla z domu kvôli nanútenému manželstvu, vojvodu, ktorý sa zázračne dokázal zamilovať, hoc práve zanevrel na krásky zo spoločnosti, ...samozrejme nesmel chýbať ani únos a statočný záchranca. Simonove lotrovinky však tomuto dielku dodávajú na šmrnci.
Ah, ešte jedna vec - spomenula vôbec niekedy autorka, ako vlastne tá úžasná Kasia vyzerá, okrem toho, že je celkom isto krásna, vlastne tá najkrajšia a najcnostnejšia zo všetkých? (Odpoveď znie nie - pre tých čo by to náhodou nevedeli :-D )

24.02.2022

K ,,Nájdem ťa v čase" som sa dostala cez lákavú tematiku cestovania v čase, ako už napovedá názov, no oslovila ma aj podmanivá obálka, čím by som chcela zložiť hold jej tvorcovi.
Niektorí čitatelia si vyberajú knihy podľa podobného veku hlavnej postavy, aby sa s ňou mohli ľahšie zžiť - hľadajú inšpiráciu, pocit, že aj iní prežívajú tie isté problémy, čo oni sami - no Nia Vei, kebyže nám nepovedia, že má 32 rokov, hádala by som ju na teenagerku, tak nedospelé mi niektoré jej reakcie prišli.
Celkovo, nápad to nebol zlý, len by sa zišlo viac to prepracovať, ísť do hĺbky - autorka nám možno chcela pomocou toho množstva kratučkých úryvkov lepšie nastieniť svet postavy, no príbeh tak len pôsobí plochšie - príliš rýchly sled obrazcov, ktoré som si ani nevedela poriadne užiť, čo je vážne škoda, lebo inak tam boli naozaj zaujímavé momenty a pekne opísané výjavy. Natrafila som aj na pár nelogickostí, ale spravodlivo to dorovnalo tých niekoľko vtipných scénok.
Erik - Nemôžem povedať, že by bol práve nejakou tou top mužskou postavou, ktorá by mi dlhšie utkvela v pamäti, a tá jeho partia tiež nepôsobila, že chlapci majú po 40-tke, ale nakoniec som to prežila :-D. Záver pekný, až dojímavý - s tým génom liečiteľstva je to naozaj zaujímavo vymyslené. Čakala som, že bude aj nejaké pokračovanie pre Patrisu Pen (Niinu sestru) či Kaya (vedúceho výskumného/cestovateľského tímu)... no, možno raz...
(Nie sú to čisto 4 hviezdičky, skôr tak 3,5 , ale rozhodla som sa zaokrúhliť to nahor.)

P.S.
Prakticky celú knihu mi vŕtalo v hlave, v akom roku (v budúcnosti) sa to akože má odohrávať - takže nakoniec je to rok 3017 = rok 732 Prvého veku nového sveta :-) .

P.S.S.
Tie náramky by som brala :-D

2 21.01.2022

Také ľahké, vtipné čítanie - rýchlo to ubieha, knihu jednoducho nejde pustiť z ruky až kým nie je úplný koniec.
Tá hlavná linka (dôvod, pre ktorý ,,musia" byť hrdinovia spolu) je fakt dobrá - vyslovene som si užívala, ako to celé bolo vymyslené - náznaky a symboly, tajomno, množstvo prekvapení, napätie - celkovo dômyselné a duchaplné - akási mapa k pokladu a jeho hľadanie so všetkými nástrahami, len na trošku inej úrovni :D - a tí Panovia, človeku je smiešno už len keď sa pokúsi si to predstaviť.
Edmund, vikomt Motton - proste správny chlap, nemám čo vytknúť a Jane takisto - konečne jedna poriadna hrdinka, ktorú nemáte chuť niečím tresnúť už po pár stranách - obaja sú rozumní, vedia čo od života chcú a navyše to medzi nimi pekne iskrí. Tetičky sú tiež podarené a ich maznáčikovia..., hlavne papagáj Theo je teda pekné číslo. V príbehu sa hodne objavoval aj Janin brat Stephen Parker-Roth - predpokladám, že jemu bude venovaný ďalší diel. No a nedá mi, aby som neopomenula pani Parker-Rothovú, ich vôbec nie klasickú matku, ak sa to tak o jej zanietení (este mierne povedané) pre umenie dá povedať :-)
Stále sa tam čosi dialo, vlastne to gradovalo až tak, ako som si pôvodne na knihu z tohto žánru ani nemyslela. Priznávam, že diely pred som nečítala, ale toto je skvelé, som naozaj príjemne prekvapená, len mi možno trošku vadilo, že na konci nebol epilóg, ale tak, nemôžem mať všetko :D

3 11.04.2021

Uf, to bola teda jazda. Ja fakt neviem čo povedať - nedokážem tú knihu príliš hodnotiť ako celok. Začína sa to tradičným spôbom, aspoň čo sa týka červenej knižnice a stredoveku - ťažký pijan barón Lindsey Fordyce zase prehrá v kartách a tentoraz je to služba jedného z jeho 8 detí Temnému pánovi Caerleonu, rytierovi Garethovi de Crecy, na 1 rok - trochu sa to ,,zvrtne" a do služby sa dostane Fordyceova jediná dcéra Rowena (vyrastajúca v diere = zničenom hrade Revelwood v absolútnej chudobe), takže tu máme typickú schému mocného tmavovlasého krásavca a zlatovlasého anjela/preludu; príde na to, že rytier vie byť ,,prekvapivo" nežný a veľkorysý chlap.
Lenže ono sa to potom ukáže, že to vlastne ani nie je taká jednoduchá stredoveká rozprávočka - na scénu pravidelne prichádza sir Blaine už od prvého stretnutia v jeho rozprávkovom hrade Ardedonne s vežičkami ako z cukru, pôvabnými arkádami a dlhým prístupovým mostom cez jazero (kde si síce Blaine za svoje necudné chovanie vyslúžil poriadnu ranu do brady, ale to je vedľajšie) - Blaine je tiež takou nevyhranenou postavou: požívačný, úlisný, pyšný pán oddávajúci sa iba radovánkam a vždy hostiaci nejakú bohatú spoločnosť, no občas sa dá tušiť, že je to vo vnútri vlastne čestný chlap a oddaný priateľ už od detstva, i keď trochu žiarlivý a rival - samostatnou kapitolou sú potom zase Blainove mäsožravé ryby-exotická atrakcia vo vodnej priekope :-)
Garethova sestra Marlys mi prišla trochu zvrátená, ona je vlastne tou najtemnejšou postavou príbehu - občas ju človek musí poľutovať, potom sa zase zachová vyslovene odporne, raz brata až sebecky miluje, vzápätí jej nevadí, že sa celé roky trápi..., no, neviem, je to také divné.
Rowena mi liezla na nervy - podľa uvedených rokov musí mať aspoň 19, no ona sa chová ako pojašené decko; nehovoriac o tom, že sa to mohlo už tisíckrát skončiť, keby ich autorka nechala navzájom si normálne pohovoriť, lenže Rowena nie a nie povedať tie slovká, takže potom dochádza k ďalším nelogickostiam.
Hlavnú drámu príbehu - zápletku s dávnou nevyjasnenou vraždou, prichyteným milencom a zmiznutým dieťaťom - nebudem prezrádzať, poviem len toľko, že ma to zas až tak neprekvapilo.
V príbehu sú celkovo mnohé nelogickosti - jednak v postupnosti činov ale i slov, a niekedy viazne i opis, že kto komu čo? - a v jednej scéne som za toho... nemohla prísť na to, či tam ide o medveďa ako skutočné zviera alebo obrazne človeka; nehovoriac o tom večnom rýpaní Roweny do Garetha - aký je starý, keď má 33 - nechápem, veď autorka tu mimo tohto obdobné veci písala úmerne dobe...
K žiadnej postave som si nedokázala nájsť úplne pozitívny vzťah; všetky predstavovali určitý jasne vyhranený typ osobnosti, hoc boli natoľko prepracované, že sa nedalo jednoznačne určiť, že tento človek je dobrý a ten zase zlý. Keď si k tomu zoberieme ešte niektoré pasáže, kde vidno, ako málo zavážil nevoľník a podobne (keď medzi osadenstvom (i rodinou - lebo ani Rowena nie je zase až taký anjelik) padnú navzájom dosť tvrdé rany hraničiace až s ľahkým násilím), tak sú z toho zase len zmiešané pocity - lebo autorke sa nedá uprieť, že to tam bolo zámerne vsadené pre realistickejšie zobrazenie vtedajšieho sveta, čo zas pre autentickosť nie je zlé, no v niekom by to mohlo potom vyvolať chvíľkové antipatie voči tej postave, takže je tam veľmi tenká hranica medzi tým čo ide pričítať chybám postave a čo zase dobe.
A neviem, ten záver mi tiež prišiel taký dosť useknutý - o hlavné postavy mi ani tak nejde, tých som už hodila za hlavu (jeden druhého si fakt zaslúžili), ale tak nejak som čakala, že by snáď mohlo niečo prebehnúť medzi Marlys a Blainom, náznaky by tu i pri ich vzájomnej nenávisti boli...
Celkovo som od autorky zvyknutá na iné spracovanie príbehu, ale zas nemôžem povedať, že by sa mi to vôbec nepáčilo, ba práve naopak - a musím podotknúť, že sa jej celkom bravúrne podarilo vykresliť stredovek ako drsné a temné obdobie plné násilia a neistoty - nie len pôvabné romantické hrady + krehké dámy vo vysokých henninoch a pastelových závojoch, dvorní a galantní rytieri, umní trubadúri a mocní, neohrození rytieri, ktorých ale ide ľahko skrotiť - nie, nie..., žiadne také tak trochu rozprávkové poňatie, na aké sme zvyknutí pri tomto žánri kníh... :-D

P.S.
*Už v úvode ma pobavilo, ako si Lindsey Fordyce večne pletie meno svojho najmladšieho a potom, keď to prestane baviť aj Garetha :-D ...: ,,Nedělejte si s tou mojí holkou starosti, sire Garethe. Je v dobrých rukou. Malý Roddy je rozumný chlapec." --- ,,Jmenuje se Malý Freddie, ty pitomče!"


Tak 4,5

3 22.12.2020

Nebola to zlá kniha - vlastne mala aj celkom slušné pozitíva, ako hlavne gradáciu a to správne napätie, záver ma svojím rozuzlením i prekvapil (Philip a otčim), ale že by to zase bolo nejak prehnane nečakané (kto bude nakoniec ten pravý muž jej života), to nemôžem tvrdiť - autor podľa mňa nevyužil potenciál, ktorý mu tento príbeh napriek mnohým klišé ponúkal, a hlavne, je to až príliš také naivno-romantické - síce by som si to v duchu mohla ospravedlňovať, že autor sa len snažil autenticky zachytiť pocity mladučkej devy, 18-ročnej Kariny, ktorá vyrastala stránená od sveta, ale že by sa naopak značne skúsený Robert správal takto... nie, to si nemyslím - vôbec sa nedalo uveriť, že by u neho láska prišla tak okamžite, akoby jeho duša predtým vôbec nebola zbavená ilúzií o ženách a ich kráse ako zbrani - na začiatku to skôr pôsobilo, ako keby si autor zamenil pobláznenie fyzickou krásou so skutočnou láskou, a zároveň to bolo také trochu chladné, nedalo sa tak úplne precítiť postavy - i služobníctvo že by si ihneď zamilovalo novú paniu bez toho, aby si k nej stihli vybudovať dôveru...hmm, toto tiež neznie príliš vierohodne.
Trochu to celé na mňa pôsobí ako autorova prvotina - chcelo by to trochu prepracovať - koniec-koncov, námet s prepletenými tajomstvami a nadprirodzenom znie lákavo... a ten prízrak ma teda dostal... i dedina duchov.
Bohužiaľ, negatívne sa mi javia prebaly oboch vydaní - tie vyobrazené ženy sú totálne mimo vzhľadom na hlavnú hrdinku - nesedí to ani vekovo ani dobovo :(
Keby bolo možné hodnotiť aj polovičkami hviezdičiek, dala by som 2,5.

4 21.11.2020

Musím povedať, že som sa bavila... Darragh O'Brien, gróf z Mulholland mi prišiel ako správny chlap a navyše očarujúci Ír - neskutočne sympatická postava - a tá lekcia pre Jeannette sa mu teda vydarila - ani trochu som ju neľutovala. Písané Warrenovej vtipným štýlom - chechtaniu som sa neubránila. Lady Jeannette - taká sebecká, rozmaznaná potvorka - ale musím konštatovať, že náprava sa podarila a jej prerod krásne plynule zachytený.

1 16.11.2020

Pekný príbeh - ALE to neprestajné opakovanie toho, čo už bolo niekoľkokrát predtým povedané, je fakt trochu únavné (i keď tu to bolo ešte znesiteľné povedzme oproti Flavianovi Arnottovi, vikomtovi Ponsonbym (Láska ako sen)) - preto nikdy nevydržím čítať knihy Mary Balogh ihneď za sebou.
Ale aby som sa dostala k deju, zmýšľanie Ralpha Stockwooda, grófa Berwicka a to, ako sa staval k láske sa dalo pochopiť - pekne podané; Chloe Muirhead taká osviežujúco praktická skromná mladá žena, ktorá si tiež dokázala získať sympatie. Spomedzi ostatných postáv bolo napr. príjemné stretnúť sa s Ralphovými starými rodičmi - Emily a Edwardom Worthinghamovcami (vojvodom a vojvodkyňou s naozaj krásnym vzťahom medzi sebou i po toľkých rokoch), a samozrejme aj s ostatnými členmi Klubu tých, čo prežili - a ako sa hneď ujali Chloe... :-) Myslím si ale, že najväčším plusom knihy bolo vykreslenie celej tej situácie s Chloeiným pôvodom - pôsobilo to tak realisticky, smutne, dojemne, dobovo... Vikomt Gilly, najstarší syn markíza Hitchinga, brat londýnskej krásky a Chloeinej rivalky lady Angely Allandaleovej, a hlavne nevlastný brat Chloe je podľa mňa jednou z najzaujímavejších postáv tejto knihy, sympatický, čestný, chápavý a nápomocný mladý muž, ktorý by si ozaj zaslúžil svoj vlastný príbeh a pevne dúfam, že sa ho raz dočká...

2 13.11.2020

Pekný príbeh - v niečom trochu smutné, koľko si toho obaja museli vytrpieť, ale zase práve kvôli tomu mohli byť nakoniec spolu a s nejakou perspektívou pred sebou (rozdielne spoločenské triedy). John McKenna - čakala som, že keď už sa nepoužívalo to jeho krstné meno, tak sa mohla aspoň nejaká bližšia prezývka a nie priezvisko + to nadobudnuté zámožné postavenie som si pôvodne myslela, že sa bude týkať niečoho s jeho biologickým šľachtickým otcom, ale Amerika s jej možnosťami dáva logiku. - musím sa priznať, že občas mi nebol až tak sympatický, obaja boli až príliš hrdí, kruto tvrdohlaví a zvyknutí dostať, čo chcú - fakt si jeden druhého zaslúžili. Lady Aline Marsdenová - kráska s dobrým srdcom (správanie sa k služobníctvu, spoločnosti i k mladšej sestre, že jej odpustila), no tiež presadzujúca iba svoje názory, nedbajúca na rady iných - až príliš sa odmietala preniesť sa cez tú dávnu nehodu, no jej brat, Marcus Westcliff, múdro poznamenal, že krásni, dokonalí ľudia z márnomyseľnosti nedokážu prijať svoje chybičky (zaujímavé spoznať ho aj z tejto stránky ešte (dejovo) pred jeho príbehom, vedieť o ňom čo to viac). Čo roky pridali na vzájomnom odcudzení sa hlavných postáv, to pridali na vrelosti vzájomných vzťahov súrodencov Marsdenových... Teraz tak uvažujem, že najsympatickejší mi vlastne bol Gideon Shaw - linka temnejšia i zábavnejšia zároveň - cez všetku svoju bolesť schopný chovať sa úprimne, súcitne, nezištne, chápavo - taká škoda, že nedostal viac priestoru. Zaujímavou postavou bol aj Adam, lord Sandridge - múdry, distingvovaný, okúzľujúci - tiež by si zaslúžil aspoň nejaký epilóg. Vďaka týmto dvom dávam knihe plný počet :-) .

4 02.04.2020

K samotnej Izabele a môjmu vnímaniu historických vložiek som sa už vyjadrila pri prvom diele. Najlepšie zvládnutou postavou za obe časti je podľa mňa Bentrand Veraldi - pekne sú ukázané všetky stránky jeho povahy; aj keď je spútaný láskou k Izabele, vôbec to nie je len taký plochý čierno-biely charakter. Od konca pasáží s Izabelinou matkou Annou de Moselle som čakala, že autorka sa neoberie o príležitosť pozvrtnúť dej návratom krutého Huga de Seine-et-Marne, no keď k tomu konečne došlo...hmm, malo to väčší potenciál - autorka to tak rýchlo, krátko odbila. Časti s Bentrandom Veraldim boli nesmierne pútavé, no to najhlavnejšie - konečný prerod Izabeliných citov a vzájomné dojímavé opätovné stretnutie autorka vlastne úplne preskočila - ten záver prišiel vzhľadom k deju dosť nečakane - sľubne sa rozvijajúci príbeh a zrazu také náhle useknutie za účelom: O 12 rokov neskôr... - aj keď ten záver bol taký hektický a nejasný, viac miatol ako dával - žeby sa to chystala pôda pre ďalší diel (nezodpovedané otázky ohľadom Izabelinho a Andrého syna Raoula, Izabelinej dcéry Clémentine a jej osudu, a hlavne Izabelinej záhadnej starej matky, Francesky di Valleta, panej z Valle d' Aosta)?
Sľúbila som vyjadriť sa aj k značnej podobe deja s Krásnou Catherine od Juliette Benzoni - okrem obdobia i niektoré postavy viditeľne príliš podobné: Izabela de Vosges vs. Catherine Legoix; André de Vosges, pán de Carentan a de Carteret vs. gróf Arnaud de Montsalvy; René d'Anjou, vojvoda lotrinský vs. Filip III. Dobrý, vojvoda burgundský, ... až na to, že Arnaud bol oveľa sympatickejší než André, Filip Burgundský porovnateľne s Reném a Yolanda Aragonská, kráľovná štyroch kráľovstiev bola podľa mňa lepšie vykreslená v Krásnej Catherine.
Oceňujem francúzske výrazy a prehľad významných ľudí v závere; francúzske prostredie je uveriteľné; potešilo ma aj, že nie všetky mená sú poslovenčené... dúfam, že bude ďalší diel alebo aspoň nejaké pokračovanie :-)

15.02.2020