NathalieVerdun
komentáře u knih

K samotnej Izabele a môjmu vnímaniu historických vložiek som sa už vyjadrila pri prvom diele. Najlepšie zvládnutou postavou za obe časti je podľa mňa Bentrand Veraldi - pekne sú ukázané všetky stránky jeho povahy; aj keď je spútaný láskou k Izabele, vôbec to nie je len taký plochý čierno-biely charakter. Od konca pasáží s Izabelinou matkou Annou de Moselle som čakala, že autorka sa neoberie o príležitosť pozvrtnúť dej návratom krutého Huga de Seine-et-Marne, no keď k tomu konečne došlo...hmm, malo to väčší potenciál - autorka to tak rýchlo, krátko odbila. Časti s Bentrandom Veraldim boli nesmierne pútavé, no to najhlavnejšie - konečný prerod Izabeliných citov a vzájomné dojímavé opätovné stretnutie autorka vlastne úplne preskočila - ten záver prišiel vzhľadom k deju dosť nečakane - sľubne sa rozvijajúci príbeh a zrazu také náhle useknutie za účelom: O 12 rokov neskôr... - aj keď ten záver bol taký hektický a nejasný, viac miatol ako dával - žeby sa to chystala pôda pre ďalší diel (nezodpovedané otázky ohľadom Izabelinho a Andrého syna Raoula, Izabelinej dcéry Clémentine a jej osudu, a hlavne Izabelinej záhadnej starej matky, Francesky di Valleta, panej z Valle d' Aosta)?
Sľúbila som vyjadriť sa aj k značnej podobe deja s Krásnou Catherine od Juliette Benzoni - okrem obdobia i niektoré postavy viditeľne príliš podobné: Izabela de Vosges vs. Catherine Legoix; André de Vosges, pán de Carentan a de Carteret vs. gróf Arnaud de Montsalvy; René d'Anjou, vojvoda lotrinský vs. Filip III. Dobrý, vojvoda burgundský, ... až na to, že Arnaud bol oveľa sympatickejší než André, Filip Burgundský porovnateľne s Reném a Yolanda Aragonská, kráľovná štyroch kráľovstiev bola podľa mňa lepšie vykreslená v Krásnej Catherine.
Oceňujem francúzske výrazy a prehľad významných ľudí v závere; francúzske prostredie je uveriteľné; potešilo ma aj, že nie všetky mená sú poslovenčené... dúfam, že bude ďalší diel alebo aspoň nejaké pokračovanie :-)


Prvý diel mi príde slabší ako druhý aj keď sa musím pochvalne zmieniť o častiach s Annou de Moselle a čo sa týka jej a Filipovej dcéry Izabely, niektoré dejové zvraty sú celkom dosť nečakané a pútavé.
Najpozoruhodnejšou postavou v tomto dieli je podľa mňa Filip de Vosges, gróf Val-d' Oise. K Izabele de Vosges asi len toľko - klasická hrdinka typu najkrajšej a najosudovejšej ženy, ktorej každý padá k nohám a nedokáže sa ovládnuť + časté naivné správanie sa a absolútna zaslepenosť vo vzťahu k Andrému. André de Vosges, pán de Carentan a de Carteret - nemôžem povedať, že by mi bol práve najsympatickejší - toto mal byť akože muž jej života?! - sebecký, tvrdý chlap so zatemneným mozgom.
Historické vložky mi nevadili, naopak sa domnievam, že vzhľadom k tak dávnemu obdobiu a pochopeniu súvislostí boli celkom potrebné (a tým nemyslím všeobecne známe fakty ako Johanka (Jana) z Arcu a storočná vojna). Čo mi však dosť prekážalo - niektoré úseky sú až prehnane červená knižnica a nepríliš realisticky vykreslené.
O ostatnom i o značne viditeľnej pozornosti s Krásnou Catherine sa vyjadrím pri druhom dieli...


Neskutočne nádherné obálky pri všetkých 3 dieloch...
Jednotlivé kráľovstvá trollov - pekne vykreslené prostredie, vzťahy, povaha i správanie - Trylle na mňa pôsobilo tak útulne, malebne a upravene; Omte, radšej sa ani nevyjadrujem, životné podmienky mizerné; Skojare - jednoznačne si získalo moje srdce - no, odhliadnuc od určitých nutných nevýhod (premokanie palácovych múrov...), ale to by sa dalo vyriešiť a verím, že kráľ Mikko a kráľovná Linnea Biâelse si s tým poradia, celkom som si ich obľúbila - zámok, jazero, ľudia - chladná ľadovomodrá a plavá krása, krehká priezračná nádhera ako z iného sveta, polárna žiara… - rada som sa ponorila medzi tieto kapitoly.
Konstantin vs. Ridley - 1. diel som začala čítať bez oboznámenia sa s anotáciou, takže som logicky predpokladala, že hlavnou mužskou postavou bude Konstantin Black, hrdý a elitný člen Högdragenu - Brynina platonická detská láska - úvodný útok na jej otca, no tá ľútosť v jeho očiach - tak sľubne dramaticky a akčne sa to začalo - potom zápletka s Ridleym Dresdenom - celkom mi bol sympatický, no čakala som, že to bude len nejaké zauzlenie v podobe milostného trojuholníka na vyplnenie deja, kým bude Konstantin v exile. Po takmer 2 prečítaných dieloch mi však bolo jasné, že autorka to takto pre Bryn a Konstantina nevidí (uvažovala som, či preto neskončí s niekým iným, napr. s Tildou…), no takmer na úplnom konci série tu zrazu predsa len vyskočila iskierka nádeje a… vzápätí je Konstantin mŕtvy!
Konstantin bol vykreslený proste tak celkovo a prepracovanejšie - komplikovaná postava - urobil zlé rozhodnutia, no ľutoval ich a snažil sa ich napraviť - bol tu zachytený jeho duševný prerod ako postavy + inšpiroval Bryn (život nie je čierno-biely, nie sú jedine správne riešenia…); kým Ridley - na to koľko priestoru mu venovali vlastne ani nemám pocit nejakej čitateľskej spriaznenosti, neviem, niečo mi tam chýbalo, akoby autorka nešla príliš do hĺbky - napriek tomu, čo Konstantin urobil/spáchal, som mala dojem, že je to čestný a zásadový chlap; Ridley… spočiatku mi prišiel dosť ľahkovážny, ženy na jednu noc..., a v podstate vážne podviedol Juni Sköldovú.
+ to Konstantinovo oslovenie Bryn je také nežné, krásne a výstižné - Bílý králičku (čítané v češtine).
Záverečná bitka - vykreslená tak veľkolepo a uveriteľne (vzhľadom k tomuto fantasy svetu), aj s padlými, čo tu bohužiaľ tiež patrí, no keby sa to aspoň nestalo tak… klišoidne hlúpo.
Kraľovná Mina - ľahké vyviaznutie - priala by som jej rozpučenie sa od zlosti pred verejnosťou, že jej plány nevyšli a Viktorovi Dåligovi tak isto spolu s nejakým premyslenym disciplinárnym trestom… Inak, pekne to rozuzlili, teda nie že by sa tam niečo nedalo predvídať, no celkom slušne tu boli aj nečakané zvraty.
Bryn Avenová - spočiatku mi bola veľmi sympatická, ku koncu ma občas štvala, ale pekne tu bolo ukázané, ako sa môžu meniť názory a postoj človeka pod vplyvom okolností i skúseností - no podľa mňa mala prijať záverečné hrdinské pocty od mladého kráľa, veď je konieckoncov výnimočná (ako hlavná postava) :D
P. S.
Ešte som asi čakala, že jej rodičom v závere slávnostne vrátia späť tituly, že dajú klasický srdceryvný happyend o návrate k rodine atď.
PP. S.
Trollov som si predstavovala úplne inak - aj keď podľa tu uvedených charakteristík by som tých doteraz ,,videných" (filmy, knihy) zaradila asi medzi Omtov.
PPP. S.
Dobre sa to čítalo, tak ľahko a plynule, pre mňa taký 2-dňový knižný maratón. Každý diel mal niečo do seba.
Taktiež som sa nevyhla občasnému zamýšľaniu sa nad tými titulmi tu - markis/ marksinna (v sérii o kráľovnej Wendy to k mojej neľúbosti preložili do slovenčiny a narušili tak tú cudzokrajnú (exotickú) atmosféru fantasy sveta) až som si ich napokon vyhľadala a potvrdila si tak svoju domnienku - že sú to švédske ekvivalenty pre markíza a markízu :-)


Milé, úsmevné, vtipné, romantické. Hlavná hrdinka - Sybilla ,,Billie" Bridgertonová - mi bola veľmi sympatická a až jej trochu závidím tú slobodu a voľnosť na vidieckom panstve. George Rokesby, vikomt Kennard je tiež typom postavy, ktorú si nejde neobľúbiť. A tie ich dialógy a vôbec, všetky slovné pošťuchovania medzi týmito rodinami - nesmierne mi to spríjemnilo náladu. Dej plynie ľahko, nenásilne, autorke to proste ide jedna radosť. Nehovorím, že je to nejaké svetoborné dielo typu klasickej literatúry, ale kto by to od tohto žánru čakal? - takže za mňa v tejto kategórii super.
Billieina sestra Georgiana a Georgov brat Andrew ma tiež zaujali a už sa teším na ich príbehy - grófka z Manstonu (matka bratov Rokesbyovcov) naznačila, že k spojeniu ich rodín by mohlo dôjsť aj medzi Georgianou Bridgertonovou a podobne starým Nicholasom Rokesbym, takže som neodolala, trochu pogooglila a... dočkám sa - ale najprv dostane priestor Andrew.
Som rada, že Bridgertonovci sú späť - viem, že autorke to dalo menej námahy zasadiť dej k známym postavám, no čitateľom to aspoň zmierni bôľ po prečítaní všetkých dielov tamtých Bridgertonovcov.


Keď som začala čítať, nevedela som do čoho idem, dokonca som si ani vopred neskontrolovala recenzie a hodnotenia, ako to mám vo zvyku, a tak som si to mohla užívať plnými priehrštiami s ničím neskalenými očakávaniami. Prvé a jediné moje zakolísanie nastalo, keď som zistila, že hlavným hrdinom a zároveň rozprávačom je 14-ročný chlapec, ale autor ho opísal ako bystrého chlapca a vnímavého pozorovateľa, takže dej rozprávaný a videný jeho očami naozaj nesklame. Veľmi sa mi páčilo to prepojenie histórie, človeka a prírody, lebo nič z toho bez toho ďalšieho nemôže existovať a autor nám to nevtieravým spôsobom vysvetlil veľmi citlivo a pútavo. Stromy sú živé bytosti a tiež boli k niečomu predurčené. Starý drevený dom so všetkými svojimi skrýšami a životnými osudmi sa raz opäť navráti prírode. Ďalšou úžasnou postavou je duch domu Riddelovcov, syn jeho staviteľa, drevobaróna Elyjasa Riddela (Trevorovho pra-pradeda), Benjamin Riddel, mladík tak múdry, empatický a odvážny, no s tak smutným osudom. Trevorovho dedka Samuela mi bolo nesmierne ľúto, ako mu mohla vlastná dcéra vykonať niečo takéto?! Ale Serena sa nám predviedla ako pekná mrcha, nesympatická od začiatku do konca. Jones, Trevorov otec, hmm, čo povedať - boli chvíle, kedy ma pekne naštval - poľahky skočil na lep intrigám svojej sestry, no taký koniec som si nepredstavovala...
Príbeh je tajomný, miestami vtipný, miestami dojímavý, núti človeka zamýšľať sa, námet je netradičný, dozvedela som sa veľa zaujímavého a vďaka pútavej, napínavej a nepredvídateľnej forme som sa doň úplne pohrúžila.


Ja príliš stredovekých válečníkov ako podobných hlavných hrdinov nemusím, ale Rae MacKinnon si ma získal svojou láskavosťou, múdrosťou, vnímavosťou a hrdou dôstojnosťou. Má krásnu dušu (okrem iného :-D). Škótski horali z Vysočiny neboli len bojachtiví barbari, ako to posudzuje všeobecná mienka, ale mali na starosti svoj ľud (zemani) a klanový spoločenský systém si so sebou niesol nutnú zodpovednosť, spolupatričnosť a nápomocnosť. Krásne romanticky podané cestovanie v čase do minulosti roku Pána 1437 a hrdinkina súčasnosť je vzhľadom k roku 1893 vlastne tiež minulosť. Bolo tu klišé v podobe špeciálneho kameňa zasadeného v prsteni (a talizmanovom prívesku, meči) ako komunikačného prostriedku oboch časových rovín, ale mesiac a jeho fázy ako spúšťač a korigovateľ presunov v čase som naozaj nečakala. Niektoré veci tu boli nie celkom realistické a postavy výrazne dobré či zlé ako slizký synovec lorda Muira (majiteľa hradu) - Roger Dunnington, lord Eaton alebo Juliine mrchovské tety a sesternica Lilith, no to sa dá vzhľadom k sladkému čitateľskému zážitku isto prepáčiť. Zároveň tu boli aj naozaj vtipné scénky a repliky, ako napr. Raeov bratranec Dugal viedol takmer monológ s občasnými Raeovými odpoveďami, ktoré ale boli určené Julii (pre Dugala neviditeľná), takže pekne zábavný zmätok. Takisto hodnotím veľmi pozitívne aj vykreslenie nádhernej škótskej prírody i hradu. Čo sa týka konca, mnohé sa dalo vytušiť, ale niečo predsa prinieslo nečakané prekvapenie.


Ktoré dieťa (a možno aj dospelý :-D ) by nedúfalo a netúžilo, aby si preňho prišiel Albus Dumbledore a odviedol si ho na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku? :-) Pre istotu sa doma učí zaklínadlá, na železničných staniciach sa darmo poteší zívajúcej diere v murive stĺpov 9 a 10, nádejne sa kuká po všetkých metlách okolo, ak ho rodičia alebo kamaráti nazlostia, vysloví niektorú čarovnú formulku a... nič - asi nemá ten správny čarodejnícky prútik...
Proste, Harry Potter je knižná séria, na ktorú sa dá s láskou spomínať aj po rokoch.


Nádherné ilustrácie, praktické dobové rady šermiarom, z ktorých mnohé sa dnes zdajú byť len vtipnými zaujímavosťami, ale pozor - knihu napísal majster šermu, a aj to poznať. Autor sa venuje hlavne francúzskemu štýlu, no nezabúda sa zmieniť ani o anglických, talianskych či španielskych praktikách. Taktiež sa musím pochvalne vyjadriť k tomuto vydaniu - francúzske výrazy sú krásne vysvetlené a preklad sa riadi aj francúzskym aj anglickým historickým vydaním.


Angelika konečne narazila na rivalku v kráse - spomedzi všetkých kníh z tejto série považujem tento diel za jeden z najlepších - intrigy Ambroisine de Maudribourg boli naozaj diabolské a Cantor de Peyrac už nie je len malý chlapček.


Celkom dlhé to bolo - už som si chvíľami hovorila, že preboha, o čom tam ešte chce písať? - ale neľutujem. Na vtedajšie pomery v niečom trošku nereálne, no láska je všemocná :) Obaja hrdinovia boli fajn - Justin je vykreslený perfektne, človek mu cez tú jeho temnotu a ľadový pancier proste musí držať palce. Ariel - priznám sa, že najviac mi v hlave utkveli tie jej matematické triky s číslami 11 a 25, ale inak, nemala som chuť ju tresnúť (možno iba zo začiatku pri Phillipovi, to sa však dá ospravedlniť jej mladosťou a tým, že práve vyšla zo školských lavíc), takže... Z celej knihy mi najviac utkvela tá scéna u Justinovej osamelej starej babičky - kde každoročne čakala na deti a vnúčatá pri prestretom stole a tí aj tak nikdy neprišli - bolo to naozaj dojímavé a až sa mi tisli slzy do očí.


Od začiatku série sa dalo tušiť ako tento príbeh dopadne, ale to neznamená, že by som si ho neužila - práve naopak - za mňa super a tie ich dialógy či skôr vtipné výmeny názorov som si neskutočne užila. Myslela som si, že Isabella to tam ešte nejak viac vážnejšie zamotá, no aj takto to bolo fajn a Garret je naozaj skvelá postava.


Lucy je teda číslo! Fakt neviem čo viac k tomu dodať - humorné, dobre premyslené, sympatické postavy, malo to hlavu aj pätu a celá séria si ma získala.


Ann Radcliffe - s menom tejto autorky a jej dielami som sa stále stretávala v historických romanciach súčasných i minulých až som sa rozhodla niečo si od nej konečne prečítať. Toto bola prvá kniha, po ktorej som siahla a musím povedať, že teraz už viem, prečo ňou boli viktoriánske dámy i páni tak očarení. Úžasný príbeh - primerane napínavý, veľa vecí som naozaj nečakala, tajomné záhady, podzemie hradu, hlavná hrdinka Júlia veľmi sympatická - slušne vychovaná dcérka nežnej, súcitnej povahy, no na dobu sa zároveň dokázala vzoprieť konvenciám i autorite krutého otca útekom pred nanúteným manželským zväzkom - jej omdlievanie sa dá vzhľadom na dobu a výchovu pochopiť; statoční mladí šľachtici brániaci česť dámy a k tomu ešte temperamentná talianska či skôr sicílska povaha a pravé prostredie minulosti. Čo viac si človek môže priať?...


Čítala som už dávnejšie, ale viem, že to vo mne zanechalo veľmi priaznivý dojem. Malo to spád, vtipné miesta, a to prostredie, Robin Hood i legendy, proste super. Myslím, že toto bola jedna z najlepších kníh od Shannon Drake a aj hlavné postavy boli celkom sympatické vzhľadom na niektoré Shannonine hrdinky, ktoré by som najradšej preplieskala, tak mi lezú na nervy.


Toto bol prvý diel, ktorým som z tejto série začala a neskôr som prečítala aj ostatné (predchádzajúci dej do tohto až tak nezasahoval), ale musím povedať, že tento bol najlepší - neskutočne som si to užívala už od začiatku - vtipné, svieže, romantické, obe postavy sympatické, resp. Filip veľmi sympatický, prirodzene vykreslená príťažlivosť od samého začiatku, tie opisy koláčikov vo mne docielili to, že som hneď išla niečo piecť a potom som sa už od knihy viac nepohla ani na krok; jediné, čo by som vytkla je ten extra zrýchlený záver, že som si ho nestihla poriadne užiť.


Super - vtipné, romantické a hlavne tá skvelá detektívna línia, ktorá sa tiahne celou sériou.


Skvelá kniha - čtivá, no ťažké životné osudy, napínavá, drsná, smutná, ale v celom tom vojnovom pekle i mužskej tyranii sa nájde priestor aj pre lásku.


Do tejto knihy som sa pustila po prečítaní inej série od Mary Balogh, ktorej diela mi už začali pripadať trochu dosť podobné. Anotácia a taktiež aj útržky o Flavianovi Arnottovi, vikomtovi Ponsonbym z predošlej knihy tejto série - o Vincentovi Huntovi, vikomtovi Darleighovi ma veľmi zaujali, no cca po prvých 50 stranách som príbeh vzdala a vrátila sa k nemu až o pár mesiacov neskôr. A urobila som dobre, lebo na ďalších stranách začala byť kniha podstatne zaujímavejšia a záživnejšia a ja som si príbeh zase raz príjemne užila. Na začiatku mi Flavian prišiel ako sexom posadnutý flamender, no prvé posteľové scénky prišli až po svadbe, a aj to v tak akurátnom množstve a napísané v medziach slušnosti, resp. aj pre násťročných a nakoniec som si obľúbila Flavianovu postavu aj z duševnej a emočnej stránky. Agnes bola tiež celkom fajn postava. A Flavianove hlášky - občas sa teda vydarili fakt famózne...


Neočakávala som od toho veľa, ale nakoniec ma to celkom príjemne prekvapilo. Hraběnka v nouzi - perfektné a veľmi vtipné dielko so sympatickými postavami, hlavne nezabudnuteľná ,,grófka z Berringeru", ale aj Emily a James Carstairs, lord Berringer - najprv taký upätý, no potom na tom plese spolu s ,,matkou"... :D. Láska z třešňového pokoje - aj toto bolo dobré, ale o trochu slabšie oproti predchádzajúcemu príbehu, scénka s neplánovanými znameniami vejárom bola super.


Sprvu sa mi do tejto knihy veľmi nechcelo, ale autorka mi zase ukázala svoje majstrovstvo. Ian Prescott, markíz Griffith sa tak stal jednou z mojich najobľúbenejších postáv. Skvelý diplomat, múdry, elegantný, zdanlivo sa dokonale ovládajúci, silná osonosť, no pritom nežný a chápavý, a samozrejme krásny. Ženské hrdinky týchto žánrov bývajú častokrát hlúpe nány, ale Georgiana Knightová ma oslovila. Je múdra a odvážna, no vie prijať svoju chybu. K tomu ešte exotická India...
Knihy Gaelen Foley si ma získali tým, že je tam aj silná akčno-dobrodružná línia a nielen erotické klišé a každá kniha je jedinečná, preto si to vždy užijem.
