tazkykamen přečtené 145
Deník morového roku
1982,
Daniel Defoe
Defoe svojím charakteristickým pútavým opakovacím štýlom vytvára rytmus v ktorom odzneje smutné rozprávanie o tom, že pred 300 rokmi mali ľudia rovnako ako dnes problémy s karanténou, izoláciou a ekonomickým dopadom. Zásobovanie naštastie fungovalo. Psychika tých čias bola veľmi podobná tej našej. Začiatočnú obavu a paniku, vystriedala bezútešná ľahostajnosť ktorá sa, ale hneď po prvých známkach ochabnutia nákazy zmenila na hlúpu bezstarostnosť a to aj napriek nadmieru bolestivému priebehu choroby. Autor Robinsona nezaprel svoj cit pre dobrodružstvo a stred knihy obzvláštnil príbehom skupiny utekajúcej pred epidémiou z Londýna a príhodami ktoré pri putovaní zažili. Morálne úvahy pretkávajúce celú knihu (pre niekoho možno anachronické , Defoe ich však vie podať veľmi úprimne a integrálne) boli tým správnym korením :) rovnako ako nečakané humorné scény. 1970 - Tatran... celý text
Bojíte sa blesku?
1986,
Albert Hlaváč
Formou otázok a krátkych odpovedí sa o fyzikálnej podstate búrky a blesku čitateľ dozvie veľa jednotlivých faktov, ale chýba tu nejaká obšírnejšia všeobecná teória. Kniha je zostavená z rozmanitých zdrojov, preto obsahuje historickú kapitolu o priekopníkovi Václavovi Prokopovi Divišovi , ďalej rady na ochranu pred bleskami a napríklad aj rozprávanie o guľovom blesku, z ktorého sa okrem dohadov a hypotéz nakoniec dozviete len to, že ho vedci stále nevedia vysvetliť.... celý text
Mokrade
1998,
Josef H. Reichholf
Je trochu nefér vedeckopopulárnej knižke vyčítať , že nie je dostatočne detailne odborná (ekosystémy lužných lesov , rašelinísk, vrchovín a sladkovodných jazier sú vysvetlené pekne a zrozumiteľne) naviac ak jej význam spočíva hlavne v ekologickej osvete. A ako taká si svoj účel podľa mňa plní dokonale. Hlavne to záverečné navážanie sa do rybárov, poľovníkov , motorových rekreantov a regulovania riek a potokov bolo maso ) 1998 · Ikar (SK)... celý text
Prírodné katastrofy
1988,
József Horti
S výnimkou vírusových epidémii a Černobyľu táto knižka pokrýva pravdepodobne všetky zásadné ekologické problémy tak ako sa rysovali v 80.rokoch minulého storočia. Pri niektorých s odstupom 30 rokov vidieť zmenu k lepšiemu, inde problém ešte viacej rozbujnel. Pomerne čítavo a zrozumiteľne podnecuje každá kapitola k ďalšiemu získavaniu informácii o danom jave.... celý text
Rubato
1990,
Rudolf Sloboda
1990, Slovenský spisovateľ Rubato alias Slobodova Faidra je novela viac než vydarená a aj keď téma, námet na prvý pohľad vyznieva deprimujúco vôbec taká nie je. Autor svojím typickým pohodovým štýlom - striedaním prítomného času s minulým rozpráva príbeh outsiderky Uršule (objavujúcej sa už v dvoch predchádzajúcich prózach) ako svojskú ( Théseus - stavbár Mišo) parafrázu na grécky mýtus prešpikovanú humorom a podnetnými filozofickými úvahami. Jediné čo mi nešturmovalo bol filozofický rozhľad mladého (Hippolyta), na maturanta až príliš zrelý. Inak je to predstaviteľ typického slovenského katolíka (ale Uršula so svojím márnym hľadaním vnútorného Boha - duše vlastne tiež ) - rozumovo uznáva hmotu ako to jediné čo tvorí náš svet, ale kedže hmotu stvoril Boh, jeho ateizmus nejde proti nemu, to by nastalo iba keby vyznával iného Boha no a sprostredkovateľom medzi hmotným svetom a Bohom je pre neho vzor pre všetkých ľudí - Kristus, aj keď tak celkom dobre nechápe, prečo vlastne musel vstať z mŕtvych. Úvahy v tejto knihe mi pomohli viacej si ujasniť, že náboženský dualizmus ( rozdelenie na hmotu a Boha) je jednou z najväčších myšlienkových pohrôm.... celý text
Posledné humoresky a iné kratochvíle
1989,
Peter Karvaš
Posledný zväzok Karvašových satír vo mne zanechal dosť rozporuplné pocity. Ako som si už u autora zvykol skôr sa jedná o bohatými metaforami nešetriace poviedky s výdatným satirickým obsahom než o obyčajné fejtóny. Autor si prácu neuľahčuje a žiadne vyložené srandičky tu nenájdeme, naopak témy ako o Talente, Úspechu , Zvedavosti, Nádeji atď. rozoberá po zvyku premyslene a zo všetkých možných uhlov čoho výsledkom je vždy inteligentný text nad ktorým sa nedá nezamyslieť. V niektorých - Hold Charakteru, Člen Komisie, dokonca akoby prorocky predpovedal našu prítomnosť . Prečo potom tie rozpaky ? No tie súvisia s ostatnými poviedkami, ktoré môžeme označiť ako historické satiry. Najprv musím podotknúť, že autorov záber je naozaj široký a mohli by slúžiť aj ako dejinný kvíz pre súčasného čitateľa. Rozoberajú totiž rôzne politické, náboženské a umelecké udalosti naprieč celou históriou. Môj problém spočíva v dvoch veciach. Prvou je Karvašov svetonázor,ktorý by sa dal definovať ako ateistický humanizmus. Už v niektorých textoch so spomínanými všeobecnými témami som mal často pocit, že aj napriek bravúrnym postrehom musia jeho myšlienky vyústiť buď do prázdna , alebo do všeobecných fráz. Skrátka , že ho obmedzuje domyslieť veci naozaj do konca. V rafinovaných historických satirách vlastne pranieruje javy dnešnej doby a v tom je druhý problém. Ono to nie je ani humorné, lebo tento zámer v nich nie je jasne čitateľný, aspoň pre mňa nie. Vo výsledku potom napr. obhajoba "úbohej krehkej " Xantipy pôsobí naozaj tak akoby ju autor myslel vážne. A na druhej strane všetko to dehonestovanie Socrata, Shakespeara, Fausta, Mozarta, ako exhibícia súčasného "moderného autora" so snahou zaujať. Posledným klincom je potom text kde autor svoje osobné umelecké preferencie zamení za meradlo umeleckej kvality a ja sa dozviem, že ten Shakespeare, Goethe, Mozart a Botticelli sú aj tak preceňovaní, lebo veď tu máme Zolu, Maupassanta, Degasa a Griega. Neviem, možno som poviedky proste dostatočne nepochopil a beriem to zbytočne vážne. V takom prípade si, ale vyhraňujem právo nepochopiť ako si možno rovnako autor vyhranil právo nepochopiť Socrata či Ježiša.... celý text
Za tmavej noci som vyšiel zo svojho tichého domu
1998,
Peter Handke
(slovenské vydanie v kvalitnom preklade ) Kniha na ktorú sa presne hodí popis - forma je obsahom. Vo chvíli keď som si uvedomil, že čítam alegoricky či metaforicky opísanú scénu prepadnutia v nočnom parku som prepadol dojmu, že budem musieť lúštiť kryptologický príbeh plný symbolov ( mesto s dvojitým opevnením - les v lese ), ale s pribúdajúcimi stranami ma pohltili snové obrazy tajomného putovania, kde prvotný banálny príbeh úplne stratil na význame, ostali len trefné opisy mikronáladových stavov a čistá moderná fantastika, trochu Kafka, trochu Borges a hrdina je pôvodom z Vysokých Tatier : ))... celý text
Výhovorka
1987,
Tomáš Janovic
Traja autori, tri odlišné štýly satiry husto popretkávané aforizmami a vtipmi. Príjemná knižka ktorej nechýba fantázia a aj napriek zmenenej dobe briskný postreh.
Prášky na spanie
1987,
Dušan Dušek
Magický realizmus, moderná rozprávka, mučivá realita - poviedky DD sú všetko toto a nič z toho) Krátke texty kde často ani jedna veta naoko nesúvisí s tou predchádzajúcou sú výpravnejšie ako celé romány. DD si predstavujem ako kúzelníka ktorý vyťahuje z klobúka jednu hračku za druhou a pre každého z obecenstva sa ujde a ešte sa celé hračkárstvo zvýši)... celý text
Šťastný pán Cyprián
1980,
Peter Glocko
Román ktorý ma prekvapil viac ako som čakal. Značne autobiografický príbeh zberateľa rozprávok, teda jeho prvej polovice života kedže hrdina je tridsiatnik tvorí nečakané spojivko medzi Hĺbkou ostrosti a Srdcovým kráľom. Teraz sa mi už zdá smiešna moja výčitka v komentári k Hĺbke ostrosti o chýbajúcej programovosti, ale vtedy som netušil ako rafinovane ma autor očarí dosadením posledného sklíčka do mozaiky tejto skvostnej trilógie. Intímne tajomné spomienky ktoré hrdina prežíva spolu s postavami predchádzajúcich románov sú zároveň podkladom poviedok zo Srdcového kráľa. Obsah rozprávania tak prejde všetkými polohami od drsnej civilnej až po lyricky rozprávkovú.... celý text
Druhý človek
1981,
Rudolf Sloboda
S románom Rozum si táto humorná novela kľudne môže prehodiť názov, kedže rozum kontra telo je to o čo v nej ide ) Postavy a s nimi aj čitateľ sa vydávajú na myšlienkové cesty svojich vykonštruovaných predstáv nekorešpondujúcich s realitou, v ktorej sa potom chaoticky motajú a navzájom konfrontujú v šnúre hysterických zážitkov neodvratne aj nenávratne smerujúcich k deštrukcii vzťahov. Hlavný hrdina neuspeje v pokuse rozumom zvládnuť problém smrti, ale čo je ešte horšie (pre neho), nezvládne si rozumom poradiť ani v takej maličkosti akou je flirt )... celý text
Kto hodí kameňom
1990,
Ján Tužinský
Z edície Nová próza je táto knižka zatiaľ asi najslabšia čo sa mi dostala do rúk aj keď stále ešte literárnejšia ako väčšina súčasných slovenských bestsellerov. Prakticky celá je o kritike a zároveň obhajobe minulého režimu s tým, že to druhé prevláda. Židovským deportáciam ktoré som myslel budú hlavnou témou sa venuje len veľmi okrajovo. Útržkovitý príbeh je rozprávaný retrospektívne a zaujme z neho hlavne hororová cigánska epizóda.... celý text
ABC člověka
1977,
Josef Wolf
Podivný, povrchný miš maš všetkého možného bez nejakého jasného zamerania
Koniec hry
1987,
Dušan Mitana
Hneď po prečítaní som si povedal, že táto mysteriózna slovenská krimi je skvelý materiál na film. Mystifikačnou scénou vypočúvania by mohol začínať a samotnou vraždou končiť. Mitanova novela samotný zločin vysvetľuje cez podvedomie a osudový zhluk náhod. Vystavaná je pomocou kontrapunktu dvoch časových pásiem, ktoré súčasne rozvíjajú rozličné nálady okolo hlavných postáv (najmä matky), ale aj v rámci ich dialógov a vnútorných úvah. Samotná pointa o zločine bez trestu, ktorý MUSEL! nasledovať po predchádzajúcich trestov bez zločinu vykonaných na jeho otcovi a pradedovi je naviac dosť nezrozumiteľne zamotaná s ich odlišnými morálnymi postojmi. Hlavný hrdina tu v konfrontácii so svojimi predkami vyznieva ako pekný hajzlík )... celý text
Utešené sklamania
1977,
Jozef Puškáš
Autorova druhá zbierka poviedok, ktorú vydal ako 26-ročný je slušne napísaná. Desať úsmevných a dosť prešpekulovaných príbehov o nenaplnených túžbach by sa dalo rozdeliť do piatich tématických skupín. V Nerovnom zápase ide o konflikt "principiálneho mladíka" (v skutočnosti si chce iba dokazovať svoju "prevahu nad hlupákmi") a drobného podvodníka ktorého usvedčí počas partie šachu pri "drobnom" podvádzaní čoho následkom ho podvodníkovi kamaráti škodoradostne vymknú na wc. V poviedke O predpokladaní takisto vystupuje "zásadový" mladík využívajúci štastnú náhodu, len aby sa mohol "zásadovo" pomstiť. Iba sny a Bezbolestnosť črepín sú typické Puškášove nevysvetliteľné mysteriózne záležitosti, no v tomto prípade už premystifikované. Rozprávka R.G. a Interpretácia nevery sa môžu označiť ako svojsky rozprávkovo-erotické fantasy. V Súvzťažnostiach, kde sa mimochodom vyskytuje zaujímavý opis javu ako kolektív, alebo partia násilne menia vnútorný svet jej člena k obrazu svojmu, hrdina tak veľmi túži po nejakom vzťahu, že naschvál stratí klúče, len aby sa mohol s poctivým nálezcom zoznámiť. Všetko, ale vypáli inak ako očakával. Po poslednom dejstve je komická fraška o premiére divadelnej hry po ktorej sa kritik sám stane hlavným aktérom v premiére nevery režisérovej manželky.... celý text
Krajina zázrakov
1976,
Joyce Carol Oates
Jessy a jeho životná lekárska púť v panoptiku psychicky vyšinutých no zato fascinujúco zobrazených postavičiek, sám prázdny a nezaujímavý, lebo JCO chápe literatúru akosi čudne - nesleduje zápletku. Vidí sa jej, že to, čo ľudia považujú za príbehy, sú úryvky z rozbitých celkov, schémy, mozgové záznamy určitého človeka v určitej chvíli života. JCO je celý zhluk ľudí... sú v nej mnohí ľudia. Na druhej strane má z ľudí strach, cíti panický odpor k masám a davom, svoju inakosť vníma ako nezmieriteľnú nenávisť mladého plynúceho stáda voči nej. Mnohé scény mi utkveli v pamäti - vyvraždenie celej rodiny hneď v úvode, surová návšteva "farmárskych" laboratórii s pokusnými zvieratmi, halucinačný opis autistickej mysle nevlatnej sestry na matematickej skúške, nepríjemná gynekolog. prehliadka, napomáhanie adoptívnej matke pri jej úteku od rodiny atď. Okrem nich sa tu nachádza celý rad drobných WTF momentov. Zaregistroval som aj fascináciu? čiernym obdĺžnikom, ktorej venovala už aj celú poviedku - https://www.databazeknih.cz/povidky/xxxxx-13080. Niektoré situácie( útek, hysterický záchvat) sa stále opakujú v podobnej kompozícii a dávajú tak celkovej stavbe akoby druhotný význam. Slovenské vydanie je význačné osobitým prekladom PV.... celý text
Posledná večera
1969,
Tomáš Janovic
Útla knižka ukrýva absurdné až surealistické dialógové satiry napr. na udavačstvo ako súčasť systému, alebo povinné dobrovoľníctvo, ale vyskytujú sa tu aj haluze akoby od Monty python, či dua Lasica-Satinský.... celý text
Van Stiphout
1980,
Ľubomír Feldek
Trojnáladový román začína psychologicky prepracovaným nástupom do práce, v ktorom sa hlavný hrdina (nie Van Stiphout) v detailnom sebapozorovaní snaží v každom kroku vyhnúť strápneniu a vyvolaniu zlého dojmu. Druhú náladu ovláda pozorovanie trápnych a vtipných životných situácii očami dvoch bohémoch-akože zamestnancov podniku Tesla Orava. Až v tretej nálade prichádza na scénu "výrobná dráma" o nedodržaní plánu, investigatívnej žurnalistike a kolektívnom nadšení meniacom sa na konečné víťazstvo. Vďaka inteligentnému nadhľadu a rozhľadu autora to na počudovanie vôbec nevyznieva trápne ("Nezakritizoval si a nezaodhaľoval vo chvíli, keď bolo najhoršie - už si nezakritizuje, už si nezaodhaľuje. Už niet tej z chybičiek zloženej jednej veľkej chyby - už sú zase len tie jednotlivé chybičky. A teda by sa už darmo teraz díval zdola nahor - vie, že by už nič neuvidel, chybičky sa hľadajú tak, že sa dívame zhora nadol. Zase sú všetci bodrí" ) Po dočítaní knihy som si nevdojak uvedomil, že diktátorské režimy nikdy nemôžu umožniť asertivizmus.... celý text
Za hrsť drobných: (Z rozvojovej planéty Tryfé)
1981,
Alfonz Bednár
Táto kniha je fantasticky bizarná iba na prvý pohľad, inak je veľmi umne premyslená a všetko groteskne rozprávkové v nej ukrýva logickú zo skutočnosti odvodenú úvahu. Slovník modernej slovenčiny, ktorý autor používa je skvostný a súčasní spisovatelia by si z neho mohli vziať príklad. Dej tejto "psej" kroniky okrem záznamov vyhrotených rodinných konfliktov obsahuje aj mrazivý, rafinovane brutálny príbeh z druhej svetovej vojny, že aj Tarantino by závidel.... celý text
Rozum
2007,
Rudolf Sloboda
Ten neštastný prekliaty rozum, ja by som povedal skôr myseľ, uväznený uprostred apriori kategórii (duševne chorá žena, nezodpovedná dcérka, nechápavá sestra, milenka-vrahyňa a kolegovia hňupi), túžiaci po inom lepšom filmovom svete, ktorého neexistencia iba zväčšuje jeho spasiteľskú nemohúcnosť a jediným svetlým bodom je preňho boh-otec hoci mŕtvy,no možno práve preto stelesňujúci nezpochybnitelné dobro.Oficiálne román no formálne trojvrstvové rozprávanie, kde si denníkové záznamy, poviedka a literárny scenár idú každý svojou cestou, aby sa tesne pred koncom na chvíľu stretli v efektnom zvrate. Bodka na záver v podobe úvahy o prepojeniach a rozdieloch filmového a románového rozprávania mi spôsobila menší bolehlav )... celý text