vcielka přečtené 476

Tajemný cizinec 2002, Mary Jo Putney

Knizka sa citala sama. Vyvolavala skryte otazky co je u knihy s tymto nazvom predpokladom a autorka v tomto smere nesklamala. Peregrine i Ross ako postavy zaujali a Sara, ktora uz nebola ziadna mlada naivka mi bola blizsia nez ine hlavne hrdinky ktore ledva dovrsili 17 rokov a spravaju sa akoby mali inteligenciu a zivotne skusenosti zrelych zien :) Za mna odporucam.... celý text

Něžná pomsta 1998, Teresa Medeiros

Ked som citala knizku, mala som pocit akoby som videla jednotlive scenerie ci obrazy z mangy ci anime alebo proste z komixov. Tie su plne takych vyjavov ako kracajuci pokojny rytier cez krajinu a pred nim hopsajuce bezstarostne dievca alebo vlasata hlava z ktorej vidno len ceriace sa zuby a podobne veci ktorych bola knizka plna. No a mne sa to pacilo :) Postavy boli vsetky zaujimave. Nezlievali sa, kazda mala svoj charakter z ktoreho nevybocovala alebo tak malo ze som si to ani neuvedomila ak sa tak stalo. Treba ma brat ale s rezervou lebo ako fanusik Anime a komixov mozem mat na to skresleny pohlad :)... celý text

Vždy přijde jaro 2001, Julie Garwood

Na moj vkus malo romantiky. Knizka bola doslova len prijemna. Postavy boli mile a lubezne, chlapi tak ako maju byt, ale nieco tomu chybalo. Malo toho spoznavania sa medzi postavami zrejme na moj vkus bolo. To mi tam chybalo co by viedlo k tej laske. Tu proste sa na seba pozreli a boli zo seba na makko. Ani netusili kto je aka povaha nic... Takej ceste k laske prilis nefandim. I tak davam 4 hviezdy lebo ta kniha sa nemoze predsa hodnotit len na zaklade romantiky. Bola pomerne slusna ked to berieme z hladiska cowboyky a detektivnej zapletky. Kym autorka nepovedala kto je svedok a kto nie tak som fakt netusila za co ma u mna velke plus.... celý text

Bílý květ 2000, Julie Garwood

Knizka sa mi pacila viac ako predchadzajuce dve knizky serie i ked moj naj hrdina je Herrison a Cole a na Cola sa dost tesim a dufam ze ta cast o nom bude este lepsia nez tato. Mila poviedka i ked je skoda ze bratom Claybornovym autorka venovala tak malo stran, kedze kazdy ma svoju povahu a zaujmy, ktore by mohla v dlhsom diele ovela viac rozvinut a poukazat na ne.... celý text

Rudý květ 2000, Julie Garwood

Paci sa mi jak sa v pozadi pribehov o bratoch Claybornovych tiahnu utrzky pribehu serifa Ryana a vyvrcholia v poslednej knihe o Coleovi. Cele citanie tohto pribehu som si musela pripominat ze je to fikcia, fikcia, fikcia, nejaky paralelny svet, ina dimenzia.... totiz autorka uplne stiera rasove rozdiely, nikomu nepripada cernoch iny nez beloch, ziadne predsudky od nikoho nie su v knihe citit. Ze je hlavna hrdinka cernoska sa dozvedame v polovici pribehu aj to len slovom ze pochadza z Afriky, co vlastne tiez moze byt sporne lebo aj Freddy Mercury sa narodil v Afrike ze? A naznak ze je cernoska este je na zaciatku pribehu ked opis vravi ze biela bluzka krasne kontrastuje s jej pletou. A potom este vychadza z dohadou ze spievala v kostole a kostol navstevovala mama Rose, ktora je cernoska a v tej dobe cernosi mohli navstevovat len cernosske kostoly. Tak isto autorka nikdy nenaznacila ani v jednej knihe ze mama Rose je cernoska a ze Adam je cernoch spomina len v prvej knihe o Mary Rose, lebo tam sud s nim s tym priamo suvisi. Dalej sa uz o tom ale nezmienuje nikdy. Priznam sa ze sa biju kvoli tomu vo mne dve bytosti. Jedna by rada autorke za tuto rasovu rovnopravnost zatlieskala, druha bytost sa nevie zmierit s historickymi faktami. V normalnom svete tej doby by minimalne aspon ti paduchovia vykrikovali na cernochov oplzle urazky alebo ich ignorovali alebo ohrnovali nad nimi nosmi alebo aspon nieco. Kedze bolo len par rokov od zrusenia otroctva a ludia nielen na juhu ale aj ti na severe boli plni predsudkov. A vieme ze sa to tahalo este dlho do 20 storocia. Vsak Kennedy bojoval proti tomu este. Ale este raz musim primpomenut, ze je to fikcia. Aj autorka na zaciatku knihy na to upozornuje a v pribehoch je mozne vsetko. Mimochodom na to ze sa Claybornovi silou mocou nechcu zenit sa strasne rychlo vzdavaju :) Pribeh je ale prijemny a ctivy. Dialogy sa mi velmi pacia u vetkych Clayborn pribehoch lebo v skutocnosti i realne rozhovory zabiehaju a nedrzia sa hlavnej nite a castokrat vyznievaju postrehy a odpovede a otazky absurdne.... celý text

Růžový květ 1999, Julie Garwood

Muzi ocividne snivaju o tom ako im zena za sex s nimi podakuje. Snival o tom ako Travis tak i Harrison v knihe predtym. Hrdinkasa mi viac pacila akohrdinka v knihe predtym, pretoze mala presne taku povahu aku si predstavujem u zeny, ktora by vyrastla v divokej Montane a preto by sa povaha skor hodila na Mary Rose a potom by ma mozno Mary Rose tak nerozculovala. Inak vobec netusim kde Garwood nabrala ze z Travisa bude dobry pravnik. Kecala o tom uz v Mary Rose a teraz i tu ale ja to z neho proste necitim a Garwood ho tak v nicom ani nevykresluje ani teraz ani predtym. Je to proste pistolnik a cowboy a to je jedine ako ho Garwood kresli. Kniha bola napisana pekne, vtipne, k zaveru prilis sladko co sa mi velmi k Travisovi nehodilo. Vlastne k ziadnemu muzovi z divokej Montany sa mi sladke recicky velmi nehodia, hlavne ked tam na kazdu druhu vec muzi, vratane Claybornovych pohliadaju ako na zzenstilu. Takze keby trosku z tej presladkosti sa ubralo, nic by som nemohla ani tejto poviedke vytknut. Inak kludne by som na Garwoodovej mieste tie vynechane pasaze rozpisala. Nikam nejdes... strih... a svadobna noc... no mna by napr celkom zaujimali tie cele namluvy alebo aspon len cast. Pripadne by som nechala zensku odist do Bostonu nech si Travis za nou uteka.... celý text

Mary Rose 1999, Julie Garwood

Postavy miestami boli prilis ciernobiele. Dokonca aj biologicka rodina Mary Rose mala az pritiahnutym sposobom klapky na ociach. Verim v konvencne sposoby a podobne, ale neverim ze nikoho z nich po tolkych rokoch nezaujimalo co celych 19 rokov robila a ako sa mala atd. Bolo tam niekolko veci ktore autorka podla mna celkom nedotiahla a tak to straca pre mna na realnosti a vierohodnosti. Inak charaktery hlavnych 6 postav boli zaujimave. Velmi sa mi pacilo ze v popredi boli aj bratia Mary Rose a neboli brane len ako vedlajsie postavy ktore sa tam v pozadi obsmietaju ako krovie ako to zvykne byvat a autorka im venovala celkom slusny priestor, preto sa aj nazberalo tolko stran knizky. Pribeh bol prijemny, mily, Mary Rose mi miestami liezla na nervy, miestami som ju chapala a drzala s nou. Hlavny hrdina nebol len sama kladna vlastnost ale bol aj miestami nesikovny. Kludne by som mu dala ovela viac zlych vlastnosti. Niekedy som nerozumela myslienkovym pochodom niektorym z hlavnych hrdinov ale to ani Harrison takze je to zrejme v poriadku. Inak sa mi knizka pacila. Bolo to nieco ine, nez som v poslednej dobe citala a preto davam 4 hviezdy i ked poznam plno lepsich knih.... celý text

Neobyčejná guvernantka 2006, Sylvia Andrew

Knizka az na trapny konecny stret hrdinov so zloduchom bola dobra. Velmi sa mi pacilo ze hrdinka nebola hlupa ani naivna ako to byva casto zvykom. Hlavne v poslednej dobe som na take knizky mala stastie. Charaktery postav boli vsetky zaujimavo vykreslene. Citalo sa to jednym dychom. Styl pisania dobry, zapletka dobra. Dojem mi pokazil len konec, kde 2 muzi nakopali 5 ozbrojenych muzov kopancami a udermi. A to trapne hrdinovo vyhlasenie hrdinkinmu bratovi, ked ju zranenu odnasal. Inak naozaj vrelo odporucam... celý text

Gwendelina 2013, Jane Ashford

By ma zaujimalo kedy k tej laske medzi tymi dvoma postavami vlastne doslo, ked sa ledva za tie mesiace stretli a ked predsa, prehodili medzi sebou tri plytke vety a hned sa jeden z nich odporucal. To iste ale bolo presne uz v autorkinej predchadzajucej knihe Cestny muz. Zda sa ze autorka ma slabost pre muzov co kvazi udavaju ton spolocnosti, zasadne sa nezucastnuju debutantskych plesov. Vsade chodia co najneskorsie takze ich na plese pred desiatov necakajte, su vzdy dokonale obleceny, kazdy ich zerie, kazda sa sa za nich chce vydat, su ale nepolapitelní a prave preto sa zasadne v knizke ani nevyskytuju. Su totiz nepolapitelny a nedosiahnutelni i pre nas beznych citatelov :) Dalsia vec je ze tieto ich vlastnosti nevycitate z ich spravania sa v knihe (by som sa aj divila keby ano kedze autorka stretnutia s nimi vzdy len povrchne popise. Dokonca i cele rozhovory s nimim preskoci a povie len: v tomto duchu sa bavili celych 15 minut a potom samozrejme muzsky hlavny hrdinovia sa kamsi vyparia. A vacsinou sa objavia az o tyzden ale tiez len pridu pozdravit kedze su neskonale pretazeni) ale len z toho, ze vam ich autorka na zaciatku pri prvom kontakte s nimi takto skvelo opise :) no nezerte ich vsetkymi desiatimi ;) By ma zaujimalo preco ma autorka pocit, ze chlap zenu miluje, ked si ju nevsima, venuje jej len par chvil zo svojho casu, miesto vychadzok s nou travi radsej cas so svojimi kamaratmi a v kluboch a na plese je najlepsie po par usmevoch najvhodnejsie zmiznut hned v kartarskom saloniku a vobec sa ani nesnazi ju nejak vyhladavat. Clovek by cakal pravy opak. Ze sa bude vsemozne vyhladavat jej spolocnost a snazit sa s nou stravit co najviac casu pretoze mu je s nou dobre a citi sa pri nej stastny. Cela kniha je ocami len hlavnej hrdinky, takze to ze hlavneho chlapa nie je skoro vobec vidno sa da ospravedlnit tym, ze ta hrdinka ho naozaj viac krat za ten cas nestretla :) Styl pisania dobry, namet dobry, prevedenie zle, zostrih zly (tym myslim ze vystrihli skoro vsetky sceny s hlavnym chlapom), vyprava dobra. Chyba vasen, napatie, rozculuje aj hlavna hrdinka svojou naivitou ale tak co moze clovek cakat od 19 rocneho dievcata, ktore za cely zivot ledva videlo rodicov a nevytiahlo paty z vidieckeho domova, kde sa nikdy nestretla so ziadnym susedom a nemalo ziadnych kamaratov a ani ucit sa jej nechcelo a nerada citala cokolvek a okrem jazdenia a malovania a rozhovorov s vychovavatelkou vlastne nic nerobilo? I sama kazdemu od zaciatku knihy rozprava ze je hlupa takze ju to vlastne ospravedlnuje :) Osobne si ale myslim ze muz hrdina bol hlupak tiez a ten zrejme do tych skol chodil a aj vek 35 je uctyhodny na to aby pobral rozumu :) Aby som len nekrivdila. Kniha sa autorke ovela viac vydarila ako Cestny muz... celý text

Příslib deště 2007, Shana Abé

Půlnoční polibek 2001, Shana Abé

Čestný muž 2013, Jane Ashford

Kniha nie je pisana zlym stylom. Pani autorka skladat vety vie ked chce, ale... Autorka by mala trosku zapracovat na vztahoch postav a zacat si v mysli predstavovat dane situacie a z nich vyvodit, ci nieco take je mozne alebo nie. Takmer cely pribeh je z pohladu hlavnej hrdinky a len niekedy velmi zriedka zabrdne do pohladu hlavneho hrdinu. Toto osobne nemam rada. Bud nech je to z pohladu len jednej osoby alebo nech autorka svoju pozornost rovnako venuje obom postavam. Inak to posobi tak nejak nedokoncene podla mojho nazoru. Velke brepty co by mala autorka dla mojej predstavy napravit: 1. Hlavny hrdinovia sa v knizke takmer nestretli. Teda aspon v tych chvilach o ktorych sa v knizke rozprava, pretoze par viet ked preskakovala autorka tyzdnove casove useky aby pohla casom tam bolo a tam zrejme spolu mohli byt. Preto mi je divne kedy medzi nimi ta iskra lasky vlastne preskocila. Mozno pocas toho ako hlavna hrdinka o manzelovi premyslala a predstavovala si ho ked bol napriklad cely den vo svojom klube a nestretli sa ani na ranajky ani na veceru neprisiel a ani ho domov nepocula prist, alebo ked necakane odisiel na tyzden kamsi lovit alebo mozno to bolo pocas tych kratkych stretnuti v dome ked sa nahodne stretli na chodbe a on jej oznamil ze dnes nech ho doma a ani na veceru necaka. Alebo pocas tych balov kam ju sice doprevadil, ale potom sa na cely vecer odlucili a on casom uplne zapadol do herneho salonika... No fakt netusim kedy. Musi to byt fakt pocas tych nepopisanych pasazi pretoze tie 2 bezstarostne rozhovory ktore spolu viedli v salone kde boli aj iny ludia to snad sposobit nemohli. Ci? 2.Postava Levyho je tam akoy nasilu vtiahnuta. Znicoho nic si uvedomil.... nahodou mal sestru v podobnejsituacii v minulosti a nahodou ho napadlo ze isto i oni su v rovnakej situacii a tak to moze odcinit... a nahodou z laskavosti srdca im pomohol... podla krstnych mien ocividne hned zistil o koho sa jedna... vedel hned zistit o aky problem sa jedna... a nahodou dal sledovat aj hlavnu hrdinku.... atd atd. Autorka ocividne nevedela vymysliet nic lepsie ako vyriesit vsetky problemy hlavnej hrdinky a tak proste vymyslela kuzelneho pana Levyho. Doooost zle riesenie si osobne myslim. Nezozrala som jej to. Dokonca ani ma navnada nezaujala a tak som sa k haciku ani nepriblizila. 3. Po troch dnoch zavretia v hostinci si hlavny hrdina, dovtedy tzv. nepolapitelny zmyslel, ze je to jeho povinnost a dokonca vitana a odrazu planul nadsenim, zobrat si hlavnu hrdinku za manzelku. Neposobil, ze by si od jej tiet alebo hoc koho ineho nechal nieco niekedy diktovat, preto ma prekvapuje ze tak nahle suhlasil a este bol tomu i rad, kedze priznaval pred kamaratom, ze o lasku sa nejedna a podla toho povrchneho opisu co autorka spachala, aby opisala co sa tri dni dialo v hostinci kde boli spolu sami dvaja vyznieva, ze sa len mracil a spolu sa vobec nerozpravali a hromzil ze sa dostal do takejto situacie. A potom ked dorazili k jej tetam obrat o 180 stupnov a tralala tralala svadba bude super. 4. Za cale tyzdne ci kolko preslo v knihe hlavna hrdinka ani raz neprejavila ani len spetku vzrusenia zo svojho manzela. Ani raz nepomyslela na svadobne loze, na to ze ma moznost hocikedy s nim zdielat jednu postel. A on sa spraval tak isto. Vzdy sa lucili spolu tak akoby ani on k nej ziadnu tuzbu necitil. Dokonca ani k bozku sa nic nepriblizilo ani fyzicky ani v myslienkach a ani len naznakom. Proste NIC. Keby autorka napisala ze su to, alebo aspon ona bezpohlavni ci frigidni ludia, uverim jej hned a zaraz a uz sa nad tym nepozastavujem. 5. Vzdy obdivujem schopnost autoriek vykreslit zeny tak, teda hlavne hlavne hrdinky, ze sa sice snazia o to aby sa jednalo o zaujimave a inteligentne bytosti, no nakoniec z toho vyjdu naivne a hlupe tvory, ktore sa dostali do pribehu len chybnou volbou vo vyberovom konani alebo cez postel niekoho zo stabu. 6. Kedze pribeh bol hlavne (z 90% mozno viac) z pohladu hlavnej hrdinky a Eliot bol takmer stale prec, neviem ci o nom mozno uvazovat ako o hlavnom hrdinovi len preto, ze to bol jej manzel a ziadny iny muzsky protejsok pre hrdinku tam nebol ak vynechame z konkurzu hlavneho zleho. A ked nie je hlavny hrdina, uz to straca tu romanticku auru, ktora je typicka pre romancu a tak teraz neviem ci to romancou mozno nazvat... Ale inak to vsetky ostatne znaky romance ma. Nestastna hrdinka, ktora uplne na zaver najde lasku svojho manzela. Akurat, ze sa tak stane ani sama nevie ako, co by bolo v poriadku, keby to vedel aspon citatel, alebo aspon autorka. Ale ta zrejme vacsiu cast svojich fantazii si nechala pre seba a zabudla ich dopisat. Aj tak to mohol byt celkom pekny pribeh. Potencial to malo.... celý text

Dáma v ohrožení 2015, Jo Beverley

kniha co ma bavila i nudila zaroven. Autorka sa sice snazila naznacit ze hlavny padouch je inteligentny, ale spravila to stylom, ze zo Solange spravila doslova Sherlocka Holmsa a Sibylu v jednom. Az prilis okate domyslanie si faktov na moj vkus. To iste slepe dedukovanie bolo znat i u Marka a o nieco menej i u Hermiony. Prilis nasilu vtlcena scena do pribehu ako ide Hermiona v uzavretom ozbrojenom koci po Marka a jeho nasledne prepadnutie Sethom. Jo ho tam vklinila tak nasilu len aby mohlo konecne dojst na Hermioninu dyku, co uz neskor nebolo nijak opominane, ze ta scena i keby sa vyskrtla zo scenara, citatel by o nic neprisiel, ba naopak, kniha by si o dost polepsila. Revolucionari ma nudili. Nudnejsiu revoltu som jakziv nevidela. Rebeli sa tam vyskytuju zcista nahodne bez ladu a skladu. Svet rebelov musi byt hodne maly. Ale tak chapem ze Jo sa ich do serie snazi v kazdej knizke nabalit co najviac kde sa len zmesti :) Inak namet dvojice ako sa po 6 rokoch opat stretli a zistili ze stale si nie su lahostajni je dobry, i ked i tam sa najde niekolko dier co by som zaplatala inou zaplatou. Jo ma neuveritelnu schopnost dodavat svojim hrdinom neskonalu naivitu, zaobalit ich zaroven do pozlatka zdanlivej inteligencie a napriek tomu prinutit cloveka aby jej diela cital. Ja som tiez len obetou tejto Joinej schopnosti a preto knizku odporucam.... celý text

Očarený lord 2017, Tracy Anne Warren

Nepacila sa mi. Som to docitala so sebazaprenim uz len kvoli tomu aby som docitala celu seriu. Netusim ci to bola vina prekladatela ci autorky, ale styl i charakter pisania mi pripadal ako u nevypisaneho mladeho autora, co ma este velmi dlhu cestu pred sebou. Musim vsak dodat, ze napisala som to sice co najviac diplomaticky, ale moje myslienky pri citani knizky tak diplomaticky rozhodne nezneli a trpela som kazdou strankou a to na hlavneho hrdinu som sa fakt tesila uz z predoslych knih.... celý text

Zvodný gróf 2016, Tracy Anne Warren

Celkom dobre. Napad s napravou pysnej dievciny tu uz sice bol. Ceskoslovensko ma dokonca jedno take slavne dielo dokonca sfilmovane, ale napriek tomu celkom osviezilo. Warrenova znama vela sexom opat nesklamala. I tu si vasniva citatelka pride na svoje hlavne pri scene sexu na kuchynskom stole. Postupna premena Jeannette je zrejma od zaciatku do konca. Necakajte vsak od toho neviem ake zazraky. Je to dielo pisane jednoduchym stylom, co ma za ulohu vyplnit nudne chvile citatela a navodit pohodovu atmosferu a tento ucel to splnilo.... celý text

Podvedený vojvoda 2016, Tracy Anne Warren

Pacilo sa. Viac by som mozno potrapila hlavneho hrdinu pri hladani odhodenej manzelky, ale inak to bolo fajn. Pohodove citanie na dlhe zimne vecery :)

Sázka na věno 2015, Jo Beverley

Pacilo.

Rebelova spása 2012, Jo Beverley

Dalo sa to precitat. Nieco v knihe mi bolo po chuti, nieco nie. Hrdinka patrila do druhej kategorie. Hrdina do prvej. Ale slovne spojenie zavislost na opiu uz nechcem nikdy pocut. Bolo tam spominane kazdym a zakazdym tolkokrat, ze som mala chut trhat stranky. Aspon v 3/4 to mohli skratit len na cisto zavislost. Vsetci vedeli aj v knihe aj ti nad knihou o aku zavislost sa jedna, netrebalo to vkuse zdoraznovat. Miestami to bolo nudne citanie. Dobrodruzstvo mi tam chybalo. Nerozhodnost Darea kedy raz tvrdil ze Maru si vziat nemoze a hned na to ze si ju vezme a tak dokola by sa mohla pricitat vplyvu drogy kedy clovek zaziva stavy extazy a stavy depresii a v kazdom stave sa rozhoduje inak. Lenze Beverley to vobec tak nevykreslila, alebo to nebolo z tej knihy citit, ze by Dare takym stavom podliehal. Vlastne okrem nejakym fyzickym prejavom a stavom kedy sa citil zle v spolocnosti co bolo mimochodom dla mna tiez slabo vykreslene, na Dareovi neboli stavy drogy vobec poznat. Skor mi prisiel taky konzistentny. Dusevne vykyvy a stiesnenost sa mohli ovela lepsie vykreslit, keby autorka trochu zapracovala na tom.... celý text

Rodové prokletí 2012, Jo Beverley

Po predchadzajucej knihe Darea a Mary mi to prislo ako nebe a dudy. Kym tam som sa nudila, tu som sa dost bavila. Hrdinka bola viac podla mojho gusta nez predtym aj ked i tu mohla jej premenu trochu viac prehlbit. Hrdina chybu nemal. Pacila sa mi zla povest jeho rodiny i to okolo neho, ale vadi mi ze Jo Beverley vela veci len povrchne opise par vetami a casto z toho je ze v jednej chvili zmyslali takto a v druhej uz inak aj ked podla vsetkeho presli niekolko tyzdnovym psychickym prerodom.... celý text

Rebelův návrat 2011, Jo Beverley

Zacnem tym co sa mi nepacilo. A to je ze autorka strasne slabo opisala na zaciatku knihy ako sa do seba zalubili. U hrdinky len nacrtla v minimalnej kratkosti alebo skor len podotkla, ze sa jej hrdina cely cas pacil co zili pod jednou strechou a pri nom v jednej chvili hovori o tom ze nevie co je laska a ze pocituje len tuzbu a ze cakal na lasku ktora pride ako blesk ale nestalo sa a ze nevie ci by sa mal milovat so zenou ktoru nemiluje, potom nasleduje par viet o tom ako ubiehaju dni a balia sa. Vsetko napisane bez rozpisovania sa co sa vlastne tie dni medzi nimi dialo a potom uz nasleduje ze on lubi ju a ona jeho a ze je to laska co prisla ako blesk. No asi ano. Rozhodne mne to pripadalo ako blesk. V jednej chvili nelubi v druhej lubi. A vlastne cela kniha je taka. Hlavny zly je snad vsetkym od zaciatku jasny, i ked autorka sa snazi na neho zbytocne neupozornovat a niekedy sa snazi na ineho ukazat, i tak citatela zmiast z presvedcenia o hlavnom zlom proste nedokaze. Divne je ze ich to ani nenapadlo a pritom je to jedina mozna osoba. Simon ako hrdina sa u mna pohyboval tak nejak na pomedzi. Prilis ma totiz neoslovil a vlaste ani hrdinka. A ani dej sa mi vlastne az tak nezahovaral. Trochu ma to nudilo. Nemala som problem odlozit knizku a ist robit ine veci. Co sa tyka kladom knihy tak momentalne si na nic konkretne nespominam. Pacila sa mi ale Jancyna minulost, respektive povod a tych par skromnych opisov jej rodiny. Mozno by som na mieste autorky do pribehu zasadila Simonovo prvotne opovrhutie tym ze mu klamala a opovrhnutie povodom, nasledne jej vyhostenie, jeho spamatanie sa, jej hladanie, uchylenie sa k Hasketovy, vykreslenie jednotlivych postaviciek jej rodiny a zitie s nimi, jej najdenie, konflikt Simona s Haskettovymi, Jeho kajanie sa a nejaky zaujimavy sposob ziskania si ju spat. To by sa mi viac pacilo. Takto ten pribeh nemal vobec stavu.... celý text