whack
přečtené 423
Mikrofon je naše bomba: Politika a hudební subkultury mládeže
2018,
Ondřej Slačálek
Vždy som hovoril, že hudba a ideológie sú prepojené. Len zriedkakedy dokážem počúvať songy, o ktorých viem, že obsahujú v textoch niečo, s čím sa nemôžem stotožniť. Preto som nesmierne rád za túto knihu, ktorá mi to utvrdila, pretože po internetových diskusiách som mal občas tendencie rozmýšľať nad tým, že si všetko len príliš idealizujem. Aký by ale mala hudba zmysel bez textov? Ako niekto môže počúvať pieseň a pritom úplne ignorovať jej text? To asi nikdy nedokážem pochopiť, pre mňa je to ako snažiť sa jazdiť na aute bez kolies. Ale... čakal som, že nájdem nejaké typy na kapely, ale v knihe sa nespomenula ani jedna, ktorú by som už nepoznal. V niektorých názoroch som sa vďaka obsahu utvrdil, ale veľa nových informácií som tam pre seba nenašiel. Uvedomil som si jednu podstatnú vec, ktorá sa tam píše a ktorá je bohužiaľ pravdivá, že kým v 90-tych a 20-tych rokoch bolo vegánstvo v punku jedna zo základných tém, dnes je v punku a v HC vegánstvo väčšinou iba osobnou voľbou a malý počet kapiel o ňom hovorí v textoch, čo je dosť neinšpiratívne, až demotivujúce. K tejto téme ešte musím dodať, že keď v knihe je 40-stranová kapitola o presadzovaní sa žien v hip hope a 50-stranová kapitola o jednom konkrétnom HC-punkovom klube (klub Vrah), tak tam mohla byť aj jedna kapitola o prepojení punku a punkových kapiel s hnutím za oslobodenie zvierat a s radikálne environmentalistickými skupinami ako Earth First!, čo bolo bežné; Zaujímala by ma táto téma a možno by som našiel túžené typy. Takisto mohla byť samostatná kapitola o stále väčšom presakovaní ideológie etického vegánstva ako hnutia do subkultúr, vrátane metalu (napr. Marnost, Kruh, Láje, nezabudnime na prvé dva albumy kapely Tisíc let od ráje), hip hopu (Křikzticha, xKRYSAx, VegAnon, Sedmá generace) a tekkna. O tomto ale nič, čo je škoda.... celý text
Zmena alebo kolaps: Prečo potrebujeme radikálny obrat
2019,
Graeme Maxton
„Stať sa vegánom, recyklovať fľaše a plasty, vzdať sa auta, cestovať vlakom a nie lietadlom či šetriť elektrinou, kde sa len dá – to všetko je užitočné. Ale súčasnú hroziacu pohromu ľudstva to takmer vôbec neoddiali, ak nezačneme s omnoho radikálnejšou zmenou vo veľkom rozsahu.“ Každý, kto si stav Zeme uvedomuje, musí zákonite chcieť zmenu. Avšak býva to tak, že chce zmenu iba takú, ktorá sa nedotkne jeho života. Prinajhoršom sa vina vždy dá zvaliť na niekoho iného – na USA, Čínu, Afričanov, imigrantov, rozvojové krajiny, iluminátov – alebo nahovárať si, že príroda sa v tom nejako vyrovná sama – „veď vždy sa vyrovnala“. Ak máte takýto názor, táto kniha vám nepadne dobre, ale o to viac odporúčam vám si ju prečítať. Hlavné témy: dopady klimatickej zmeny a ekonomický rast. Je viacero kníh na podobné témy, ale táto je jednoznačne zo všetkých najkomplexnejšia, spája všetky kľúčové problematiky podrobne a zrozumiteľne do celku, ponúka jasné a priame riešenia a popisuje, ako ich vykonať. Ak som pri knihe "Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj" písal, že to je mäkký a plytký programový dokument, Zmena alebo kolaps je presným opakom! Riešeniam je venovaných niekoľko posledných kapitol. Ide o kompletný súhrn ucelených radikálnych riešení, aký v žiadnej inej knihe nenájdete. Autor píše, čo môže urobiť každý jednotlivec, ale najmä to, čo by sme mali požadovať od vlád a korporácií, respektíve, čo by mali vlády a korporácie robiť aj v tom prípade, že by sme to nepožadovali alebo dokonca odmietali – veď ide o veľa. Venuje sa nutným zmenám v týchto cieľových skupinách samostatne: politika, investori, riadiaci manažéri, právny systém, vzdelávací systém, bankový a finančný sektor, ekonómovia, environmentalisti, náboženské skupiny, odbory, farmári, novinári a médiá, globálne organizácie. Jediným z riešení, s ktorým nesúhlasím, je budovanie infraštruktúry, pretože tá má na svedomí fragmentovanie priestoru iných druhov. Medzi priamymi riešeniami mi chýba radikálne obmedzenie priemyslu živočíšnej výroby a preľudnenia, k týmto témam sa však autor viackrát vracia a vyjadruje. Toto je veľmi dôležitá kniha, ktorú by si mal prečítať každý.... celý text
Cesta - Od punku ke svobodě
2017,
Lukáš Vincour
Najviac ma zaujala história kapiel FreeXtown a Invaze X – tieto kapely mali ten taký radikálny nádych, aký som svojho času vyhľadával. Aj kapely Thalidomide a Hanba som si občas pustil. Ostatné kapely, ktoré sa v knihe spomínajú, nikdy neboli to, čo by som vyhľadával, a nedozvieme sa o nich to, aký zastávali postoj k vegánstvu a k sXe, čo je škoda. Ide o autobiografiu, ktorá je písaná jednoduchou formou jazyka. To ale nemyslím ako mínus, lebo aspoň uvádzané pojmy pochopí každý, kto o punk ani nezakopol. Myslím to tak, ako že žiadna filozofia do hĺbky, alebo podrobné rozoberanie ideológie. Nechápem, ako popri tomto všetkom hudobnom vyťažení sa dokáže Lukáš stíhať venovať (a v takej miere) aktivitám pre zvieratá (The Save Movement ČR, Anonymous For the Voiceless, z.s. Zvířata nejíme a pod.), tieto bohužiaľ (a z neznámych dôvodov) v knihe ani nespomína.... celý text
Spoveď ekobojovníka
1993,
Dave Foreman
Táto kniha sa vraj nikdy nedostala reálne do predaja. Údajne vydavateľ nebol spokojný s prekladom. Ja hovorím – blbosť, preklad je v poriadku. Skutočnou príčinou, prečo Abies cúvol, je miera radikálnosti textu. Dave Foreman, významný dlhoročný biocentricky založený hlbinný ekológ a zástanca bioregionalizmu, popisuje historický vývoj radikálneho environmentalizmu v USA a najmä svoje pôsobenie v Earth First! a iných skupinách. Popisuje činitele, ktoré škodia voľnej prírode v USA, lenže to je ako synonymum na Európu, pretože je to všade podobné: výstavba ciest, ťažba dreva a nerastov, chov dobytka, priehrady a iné vodné diela, ropovody, preľudnenie, bezohľadný lov (športový lov, lov trofejí, pytliactvo) a pod., a hovorí o možnostiach zmeny. Foreman predstavuje biocentrický environmentalizmus svojimi očami – očami terénneho aktivistu, nie filozofa, ani doktora vied teoretizujúceho niekde z kancelárie. Takýto pohľad je v literatúre ojedinelý, a niekedy povie viac, aj keď môže mať miestami trhlinku. Posledných 5 kapitol (celých 83 strán) je venovaných téme "ekosabotáže". Zaujímavé čítanie!... celý text
Bioetika
2016,
Petr Jemelka
Je veľmi pozitívne, že autor vkladá do témy o bioetickej problematike aj mimoľudské zvieratá, čiže okrem morálnych otázok ako výskum na ľuďoch, práva pacientov, genetické inžinierstvo, technologický rast, klonovanie, umelé oplodnenie, interrupcia, eutanázia, sa v knihe rozoberajú aj otázky ohľadne práv zvierat, šľachtenia, problému antropocentrizmu. Antropocentrizmu sa celkovo stráni, hoci v prvej časti nepochopiteľne popiera existenciu ľudských rás a v rámci boja za túto údajnú netoleranciu obhajuje feminizáciu a podobne (ako to s tým súvisí som nepochopil). Zvláštnosťou je štvrtá kapitola, ktorá sa venuje témam ako "Vztah ke zvířatům jako morální problém", potešilo aj porovnanie hlbokej a sociálnej ekológie, kde opäť vidno ohavnosť tej druhej. Ide o stručný, ale prehľadný a informatívny prehľad bioetiky. citát, kritický pohľad na to ako sa na prírodu nahliada v sociálnej ekológii: „Příroda je chápána jako volně a bezplatně dostupný zdroj (suroviny, energie, prostor). Příroda je tedy pojímána jako objekt, věc; její neomezené využití je lidským právem. Prostředí je ve svém vlivu a působení postupně oslabováno díky technologickému rozvoji. Klesá tedy i význam prostředí; cílem je nastolení úplné kontroly prostředí a jeho zcela zásadní přetváření. Problém prostředí je chápán především jako ideologická fikce environmentalistů. Je odmítána reálnost problémů, popř. se poukazuje na jejich neprokazatelnost (viz klimatická změna). Za jediný uznávaný problém je tu považována aktuální efektivita technologií těžby zdrojů. Subjektem řešení (přičemž vlastně není co řešit, problém prostředí neexistuje) je věda a trh – reprezentanty jsou tedy vědci, technici, manageři a podnikatelé.“... celý text
Veliké poledne
2019,
Martin Dušátko
Z knihy cítiť silný elitarizmus, antimoralizmus, utilitarizmus, antiliberalizmus, antihedonizmus a bohvie ešte aký izmus, autor brojí proti rovnostárstvu, ľavičiarstvu, multikulturalizmu a náboženstvám. Píše zrozumiteľne, jasne a nekomplikovane, pričom jeho osobný výklad každého izmu je porozumiteľný a sčasti sa s ním dá súhlasiť. Kriticky rozoberá dopady zhýčkanosti jednotlivcov na celok; od negatívnych dôsledkov technológií, automatizácie, pseudohumanizmu, materializmu, modernity po hospodársky a populačný rast. Čím sa však kniha chýli viac ku koncu, tým sa autorove názory stávajú viac rozporuplnými, miestami až neakceptovateľnými; v tomto prípade mám na mysli najmä kapitolu Nejvyšší hledisko: „Kdybychom chtěli na zvířata uplatnit lidská kritéria, s odporem bychom se odvrátili nad tou nesnesitelnou lůzovitostí. (...) Lidé si zvířata idealizují, protože jim nevidí do hlavy a také proto, že chtějí něco, co by mohli obdivovat. Zvířata jsou ale všechno, jen ne nezávislá. Mentálně jsou otroky vůči vnějšímu. (...) Příběh velikána, jakým byl Napoleon Bonaparte, je nekonečněkráte zajímavější než příběh jakéhokoli jelena nebo mravence, ba dokonce zajímavější, než příběhy všech jelenů dohromady.“ Klincuje to kapitola O drzosti psů a změkčilosti lidí, ktorá sa nesie v podobne ohavnom antropocentrickom, až antropozofickom háve, a ktorá zneužíva poľudšťovanie na tých najnezmyselnejších prípadoch v neprospech mimoľudských zvierat. Nemôžem súhlasiť, nepovažujem život Bonaparta za zaujímavejší ako život jeleňa (určité časti histórie ma proste nefascinujú) a už vôbec nepovažujem ľudský prospech za nejvyšší hledisko, a je to moja osobná vec - medzi pravdou (faktom) a subjektívnym názorom jednotlivca je dlhá čiara. Autor ju má ale extrémne krátku. Autor neustále ospevuje doby vojnového sveta devätnásteho storočia. Zjavne ovplyvnený kozákmi či paravojenskými srbskými Četnikmi, ponúka riešenie: vybudovať akúsi novo-starú duchovno-aristokratickú nacionalistickú kultúru, ktorá zvrhne moderný svet. V tomto politickom postoji nevidím potenciál, ale keď si dám všetky autorove riešenia dokopy, tak s triezvou hlavou musím nezaujato priznať, že by veľa ekologických problémov vyriešili. Najdôležitejšie kapitoly: Přelidnění a získávání zdrojů, O lidském a zvířecím chování, O odpadu, Kam zbloudila ekologie. Kapitola O nepravosti moderního světa neprehliada ani mechanizovanú zvrátenosť živočíšnej veľkovýroby, čo je plusom, keďže živočíšna výroba je jedným z kľúčových ekologických (a etických) problémov. No ak chceme skutočne přiblížit ozdravění světa, nemôžeme viesť vojny a zabíjať. Ak sa niekto skutočne zaujíma o reálne riešenia, nech si prečíta knihu Zmena alebo kolaps (Graeme Maxton).... celý text
Pozvání do sociální ekologie
2003,
Janet Biehl
Pozitívne je, že Janet Biehl používa rafinovanejší spôsob reči pri obhajovaní sociálnej ekológie než aký mal Murray Bookchin. V 10-stranovej kapitole „Úvod do sociální ekologie“ sa o tejto filozofickej teórii dočítame viac objektívnych informácií než vo všetkých jeho brožúrach dokopy. Kapitola „Teze o sociální a hlubinné ekologii“ však tiež postráda snahy o objektívny výklad hlbokej ekológie. Autorka sama otvorene naznačuje, že hlboká ekológia má veľa prúdov a preto ju môže byť ťažšie správne pochopiť, napriek tomu jej vôbec neprekáža z každého z týchto prúdov si vybrať šikovne to, čo sa jej hodí, pospájať tie časti dokopy a vytvoriť si svoju verziu. Kúsok od filozofa a ochranára Alda Leopolda, niečo od ekológa Georgea Sessionsa, ale najviac sa jej hodil ekospiritualistický prúd oplakávačov stromov a hipíkov okolo Johna Seeda (pozri knihu Myslet jako hora). Z tohto mixu vznikla akási mizantropická primitivistická mystická sekta založená na koreňoch ázijských, mezopotámskych, židovských a kresťanských náboženstiev, modliaca sa k Bohyni Gai... Nie, toto hlboká ekológia nie je. O hlbokej ekológii odporúčam prečítať si knihy Hlboká ekológia (Bill Devall) a Ekologie, pospolitost a životní styl (Arne Næss). Hlboká ekológia podporuje biocentrizmus alebo ekocentrizmus, ktorý prisudzuje rovnakú vnútornú a morálnu hodnotu ľudským aj mimoľudským formám života, presadzuje, že príroda a všetky jej časti majú svoju absolútnu hodnotu, ktorá nie je závislá od možností jej využiteľnosti ľuďmi. To sa samozrejme nepáči antropocentrickým sociálnym ekológom, ktorí presadzujú, že ľudská budúcnosť závisí na (eko)technológiách, ktoré zaručujú rast a expanziu civilizácie. Rast (ekonomický, populačný a technologický) je už pritom sám o sebe šialený a neudržateľný. Každý ekológ by mal požadovať presný opak. Sociálna ekológia je niečo ako ľudský šovinizmus voči svetu prírody, nie je to boj za Zem pre Zem, ale boj za Zem pre ľudstvo.... celý text
Počátky českého a slovenského environmentalismu – vybrané kapitoly
2015,
Bohuslav Binka
Názov knihy je mätúci. Údajné "počiatky českého environmentalizmu" spočívajú v analýze ochranárskej knihy Josefa Durdíka "Pozor na lesy!" z roku 1874. Hoci táto jeho kniha mohla byť vôbec prvou českou na túto tému, dávať ju ako základ, bez popísania aktivít ľudí "okolo nej", je nedostatočné pri snahách o priblíženie počiatkov českého environmentalizmu. Druhá časť knihy nesie názov "Počátky environmentálně filosofického myšlení na Slovensku". Uvádzajú sa v nej v prvom rade prvé prírodovedecké spolky ako Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok (vznik v 1856), alebo niekoľkí výskumníci. Zoznámil som sa s novými menami ľudí, akých by asi dnešní humanisti označili za krajných pravičiarov. Osobitnými boli duchovní Jonáš Záborský a Ján Maliarik, ktorí asi ako prví na Slovensku rečnili proti trýzneniu zvierat. Opäť však platí, že názov je mätúci, pretože environmentálna filozofia nie je environmentalizmus, rovnako ako ani botanické, zoologické a geografické výskumy krajiny nie sú environmentalizmus. Beriem to tak, že v tej dobe environmentalizmus prakticky neexistoval, a spomínané odbory, výskumy, ľudia a knihy určite dopomohli k jeho zrodu. Toto vyústenie ale nie je v knihe priblížené.... celý text
Výživa pro člověka a Zemi
2002,
Christian Opitz
Kniha je tematicky rozdelená na 4 kapitoly, pričom každá stojí za prečítanie. Hovoria o našom vzťahu k zvieratám a ich konzumovaniu naprieč históriou, porovnáva rôzne náboženstvá v tejto otázke a hovorí o chybných výkladoch častí Biblie. Ďalej hovoria o zdravotných rizikách spôsobených potravou živočíšneho pôvodu, o zdravotne vhodnom získavaní a výrobe potravín a pod. Pozitívne vnímam najmä tie časti, ktoré sa venujú environmentálnym a hospodárskym otázkam, ekológii a problémom ochrany zvierat.... celý text
Vitamín B12: Berete ho?
2011,
Jack Norris
Toľko informácií o B12 nenájdete nikde inde. Obsahuje dôležité rady pre vegánov, vegetariánov aj nevegetariánov. Dopĺňať B12 tabletkami sa odporúča úplne všetkým, nie len vegánom. Knihy o nutričných hodnotách ma obvykle nebavia čítať, lebo nie som nejaký fanatik do zdravej stravy, ale táto kniha ma zaujala. Je plná zrozumiteľne a prehľadne podaných odborných informácií.... celý text
Chov dojeného skotu
2006,
kolektiv autorů
ztráta času
Selekčný program, Genetický zisk, Cieľ šľachtenia, Kontrola úžitkovosti, Plemenná hodnota, Hodnotenie zvierat, Riadená reprodukcia hovädzieho dobytka, Silážovanie a konzervanty, Riadenie stáda, Tvorba rodičovských párov, Technika a technológie ustajnenia a odchovu teliat, Selekcia zvierat, Ekonomické ukazovatele výroby mlieka... je to ako manuál výroby traktora. Je odporné čítať o živých cítiacich bytostiach ako o strojoch. Pre cieľovú skupinu ľudí ale ničím iným ani nie sú. Kniha je doplnená o fotky z výstav zvierat – „čím väčšie, tým lepšie“. Mimoriadne odporný hnus.... celý text
Pravda o mléce - jak ji potvrzuje věda
2003,
Jarmila Průchová
Kniha je naklonená makrobiotickému pescetariánskemu spôsobu stravovania. Komplexne sa v nej rozoberajú negatívne zdravotné aspekty konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Protiváha štátom financovanej lobby mliečneho priemyslu.... celý text
Sprievodca lesom
2018,
Peter Wohlleben
Po bestsellery Tajný život stromov som mal priveľké očakávania. Táto kniha je ale o niečom inom, je to doslova sprievodca. Autor popisuje rôzne organizmy vyskytujúce sa v lese, od buky a kliešte, cez diviaky, po poľovníkov. Práve kapitola o poľovníctve (Záchrana pre poľovníkov) ma zaujala najviac, hovorí o dopadoch poľovníctva, ktoré si málokto uvedomuje. Podobná je kapitola Pozdrav od Červenej čiapočky, ktorá hovorí o dopadoch regulácie dravcov (vlkov). Kapitoly Drevorubačský pochod a Ochrana prírody zase hovoria o dopadoch lesného hospodárstva a tzv. štátnej ochrany prírody – dá sa naozaj hovoriť v tomto prípade o ochrane? V knihe o lese takéto témy jednoducho chýbať nemôžu. „Plantáže smrekov, borovíc a iných ihličnanov tvoria polovicu našich lesov, ide o monokultúry, ktoré už nemajú s prírodou nič spoločné.“ Potešili ma ešte kapitoly, v ktorých sa spomínajú druhy stromov, ktorých mladé listy a výhonky sa dajú jesť. Inak je to miestami jednoduchá kniha, ktorá popisuje aj také banality, ako že po tme v noci by sme nemali schádzať z chodníkov, lebo sa môžeme zraniť o spadnutý strom. Autor navyše píše prevažne o lesoch nemeckých, kde sú niektoré pomery iné ako v tých našich.... celý text
Zvol si mou cestu! Edukační aktivity subkultury freeganů ve veřejném prostoru
2014,
Kateřina Lojdová
Toto je asi jediná kniha v českom jazyku, ktorá komplexne rozoberá a približuje freeganstvo z každého uhlu – popisuje dôvody, prečo sa ľudia stávajú freeganmi, popisuje rôzne typy freeganstva – freeganstvo ako hnutie, ideológia, osobný postoj alebo subkultúra. Veľká časť knihy približuje spôsoby, akými sa freeganstvo propaguje a taktiež spojitosť s vegánskym hnutím. Spomínajú sa dokonca aj niektoré neziskovky, ktoré propagujú nekonzumný životný štýl, etický prístup k zvieratám, rešpekt k prírode (Kolektiv pro zvířata, Food Not Bombs alebo infoshop Pelech). Kniha povie všetko, čo má, a s freeganstvom sa môžem vo všetkom stotožniť, problém je reálne praktikovať dumpstrovanie (dumpster diving), pretože obchodné reťazce svoje kontajnery zamykajú.... celý text
Ahimsa, Kniha o ochraně zvířat
1991,
Miloš Seifert
Kniha ma celkom milo prekvapila, trochu predbieha dobu. Porovnáva kresťanstvo s inými náboženstvami v oblasti nášho vzťahu k zvieratám (podobne ako knihy Věčná Treblinka a Osvobození zvířat), popisuje rôzne oblasti, pri ktorých zvieratá sú ľuďmi využívané, zabíjané a trpia (podobne kniha Zvířata ve Třetí říši), od lovu vtákov, cez zvieratá chované pre mäso, konské záprahy, domestikovanie, pokusy, po cirkusy a býčie zápasy. Hovorí o postoji ľudí k prírode, o tom, ako sme ju za stáročia zmenili na náš obraz a degradovali. Spomína prvé osobnosti, ktoré upozorňovali na potrebu ochrany zvierat, počnúc Františkom z Assisi, tiež Český spolek na ochranu zvířat (vznik 1855) a dokonca medzinárodný Bands of Mercy, z ktorých sa neskôr sformovali aj skupiny ako Animal Liberation Front (ale to bolo až 42 rokov po prvom, rukopisnom vydaní tejto knihy). Hoci bola napísaná v roku 1934, je v mnohých oblastiach stále až hrôzostrašne aktuálna. „Kdyby člověk byl zachoval původní stav (ráj) na světě, měli by všichni dost, měli by syrovou, ideální potravu, měli by ji bez práce a mohli žít duchovním věcem života. Dnes je to hudba budoucnosti, ale nikoli pohádkového milenia, nýbrž budoucnosti, skutečné, která přijít musí, nemá-li lidstvo skončit bestialitou, jejíž předzvěstí je dnešní život v městech a průmyslových střediscích. Šťastná budoucnost lidstva přijde jen mravní očistou a k této vede především všemocné heslo: Ahimsa!“... celý text
