whack
přečtené 423
Odprírodnené zvieratá
1958,
Vercors (p)
Domorodí „tropi“ predstavujú druh čeľade hominidov z rodu Paranthropus, nie z rodu Homo, takže o rasizme, ktorý je aplikovateľný výlučne na rod Homo, by som, v spojení s touto knihou, určite nehovoril. To, čo bývalo v knihe označované za rasizmus a čo šokovalo, je v skutočnosti príkladná ukážka druhovej nadradenosti (speciesizmu / druhizmu), problému, ktorý je ešte aj dnes stále veľmi aktuálny: „Keď je nemožné dokázať, že tropi nie sú zvieratá, skutočne nič nemôže zabrániť ich zákonitému vlastníkovi, aby s nimi zaobchodil ako s koňmi alebo so slonmi.“ Všetko je to okorenené poriadnou dávkou dobovej fanatickej pobožnosti; naši bádatelia rozmýšľajú, či unesených tropov pokrstiť a zachrániť tým ich duše alebo z nich urobiť otrokov, alebo či ich chovať na mäso – záleží len na zistení, ako blízko alebo ďaleko majú k človeku: „30-40 000 tropov po primeranej drezúre a odborne vedených mohlo by spracovať 2/3 produkcie kontinentu (...) 1000 samíc by mohlo za 4-5 rokov namnožiť potrebné stádo ...“ Navyše, vzhľadom na to, že dej je situovaný už do neskorých povojnových čias (a teda nie tak dávno), je nepovažovanie druhu Homo sapiens za živočíšny druh neospravedlniteľne zastarané. Je, alebo nie je zavraždenie tropa zločinom, ak trop nie je človekom? Hrozná otázka. Nie je to príjemný príbeh a k žiadnej z postáv sa nedá vybudovať si žiadne sympatie. S triezvou hlavou môžem povedať, že tá slučka by tam pomohla viacerým.... celý text
Environmentální organizace v ČR
2015,
Bohuslav Binka
Podrobný popis ideológie a vývoja dvoch najznámejších českých environmentálnych organizácií: Hnutí DUHA a NESEHNUTÍ. Spolupráca s inými neziskovkami, ale aj ideové rozbroje, postupná profesionalizácia, ale aj radikalizácia jednotlivých aktivistov, a iné zaujímavosti, pre mňa nové informácie, napísané nestranne.... celý text
Tajný život stromov
2016,
Peter Wohlleben
O koľko by bolo na svete krajšie, keby každý lesník vnímal les tak ako Peter Wohlleben... Predstavuje komplexnejší pohľad na stromy, než aký zdieľa mnoho ľudí, a preto: nech sa táto kniha šíri takým tempom, akým začala, a pomáha porozumieť!... celý text
Trvalo udržateľný rozvoj II.
2011,
Anna Špinerová
Učebná pomôcka pre učiteľov univerzitných druhákov, je oveľa prepracovanejšia než prvý diel, ktorý vydal autorkyn kolega. Z veľkej časti sa tu rozoberá problém populačného rastu, ktorý je jedným z hlavných príčin toho, že som skeptický voči potenciálnej existencii niečoho takého ako udržateľný rozvoj.... celý text
Čo prináša nový zákon o odpadoch?
2015,
Eleonóra Šuplatová
Najväčším prínosom nového zákona o odpadoch je snaha o zmenšenie miery skládkovania a zvýšenie miery recyklovania. V roku 2012 sa zrecyklovalo iba 13 % odpadu, v roku 2020 by to malo byť 50 %. Nie som optimista, ale uvidíme. Jedna vec na tomto novom zákone mi vadí, a je ňou sprísnenie výkupu kovových odpadov. Bezdomovci, ktorí čistia sídliská od kovového odpadu, nebudú môcť dostávať hotovosť, čiže upratovať nebudú a navyše budú hladní. Príde mi to nezmyselné a zlé. Síce, čo je na papieri, nie je v praxi.... celý text
Trvalo udržateľný rozvoj I.
2011,
László Miklós
Učebná pomôcka pre učiteľov univerzitných prvákov. Obsahuje body výuky trvalo udržateľného rozvoja. Základy, nijako rozoberané. V žiadnom prípade by ma nepresvedčili o potenciálnej existencii udržateľného rozvoja.... celý text
Kolik je lidských plemen
1957,
Jaroslav Suchý
V knihe sa celkom podrobne popisujú rôzne charakteristiky a atribúty (najmä biologické a kultúrne) plemien druhu Homo sapiens. Zaujímavé informácie z oblasti antropológie, a to aj napriek staršiemu dátumu ich publikovania.... celý text
Večné hľadanie
1984,
Joy Adamson
Strieľanie slonov a levov narúšajúcich nedotknuteľné metastázne ľudské územia mi v hlave utkvelo bohužiaľ viac ako autorkine ochranárske ciele. Strieľanie šeliem útočiacich na antilopy v záujme záchrany antilop mi tiež prišlo ekologicky extrémne disharmonické. Nepopieram autorkine prínosy pre divokú prírodu, hoci bola asi dosť kontroverznou osobou, ale konkrétne od tejto knihy som očakával viac.... celý text
Pes v núdzi
2005,
Jaroslava Karsli
Autorka, ktorá pracuje v Združení ochrancov a priateľov zvierat (ZOPZ), opisuje svoje záchranárske zážitky. V podstate to nie je príliš veselé čítanie, čo klincuje kapitola "Keď zomrie majiteľ". V kapitolách ako "Adopcia z útulku" a "Sterilizácie" zase píše o svojich skúsenostiach v týchto oblastiach, čo môže byť pre niekoho aj poučné. Zaujímavá je aj rozsiahla kapitola "Zoznam útulkov". Je to taká jednoduchšia knižka, ale s peknou pointou.... celý text
Antikoncepcia
1970,
František Havránek
Názvy kapitol hovoria samé za seba: "Celosvetový vývoj populácie – populačná explózia" a "Prerušenie tehotnosti ako metóda kontroly pôrodnosti", za zmienku stojí aj kapitola "História antikoncepcie". V knihe sa popisuje najmenej 12 spôsobov antikoncepcie, z toho iba jedna hormonálna; tá je najnezdravšia a neekologická, ale účinná a etickejšia ako interrupcia (autori informujú aj o interrupcii a sterilizácii, tieto možnosti ale nijako nepropagujú). Kniha je to stará, možnosti plánovania rodičovstva už sú na vyššej úrovni.... celý text
Pán prstenů & filozofie: jedna kniha vládne všem
2009,
Eric Bronson
Táto kniha dáva celej sérii o Pánovi prsteňov nový rozmer. Bežný konzument, ktorý si prečíta knihu a povie si: „Hm, bolo to fajn“ a zoberie ďalšiu knihu, bodka, túto knihu asi nebude mať čas a záujem pochopiť. Ten, kto sa zamýšľa nad tým, čo číta, alebo ten, kto proste rád hľadá v príbehu skryté symboliky a posolstvá, určite nad mnohými popisovanými udalosťami rozmýšľal už pri čítaní série. Povedľa morálnych otázok (nemám jasno v tom, či by som chcel Prsteň zničiť alebo si ho nechať pre seba) mňa zaujal najmä zjavný vplyv environmentálnych aspektov, ktoré vyvrcholia protiútokom prírodných národov (hobitov, trpaslíkov, elfov) a Stromov (entov) proti Železnému pásu, oblasti industriálnej tyranie, útočisku dobyvačných ohyzdov (skřetov) a iných démonických bytostí, miestu, kde Príroda zomiera na úkor pecí a kovární, čo potvrdzuje kapitola "Pukliny osudu - Hrozba vznikajících technologií a Tolkienovy Prsteny moci" a "Tolkienův zelený věk - Ekologická témata v Pánu prstenů". Podobné kapitoly, ako "Mluvící stromy a chodící hory - Buddhistická a taoistická témata v Pánu prstenů", rozoberajú zase prírodno-duchovné symboliky využité v sérii. Zaujímavá filozofia, ktorá predstihla asi aj Tolkienove myšlienky.... celý text
Misa mäsa
2012,
Ivan Dubnička
Autor zaujímavo píše o tisíckach a miliónoch rokov späť v čase, rozoberá históriu konzumovania mäsa u našich predkov a jeho dopad na súčasný stav nášho druhu. Naši predkovia si častokrát museli zvieracím a ľudským mäsom dopĺňať živiny, ktoré mali v iných formách lokálne k dispozícii nedostatočne. Iba pri prísune zdraviu potrebných živín sa môže organizmus, a teda aj všetky orgány, vrátane mozgu, správne vyvíjať. Bol som toho názoru už dávno pred prečítaním si tejto knihy. Naši predkovia žijúci z miestnych surovín však nemali supermarkety a e-shopy. Dnes máme v obchodoch plné regály neživočíšnych jedál, ingrediencií, nátierok, pomazánok, ovocia, zeleniny, orechov, strukovín, obilnín, semien, bylín a rias z celého sveta, ktoré nám plnohodnotne naplnia hladinu všetkých živín v našom organizme; nehovoriac o výživových doplnkoch. Autor popisuje podrobne aj benefity procesu získavania mäsa, no príliš neberie do úvahy zmeny v dobe, zdá sa. Lov našim predkom zdokonaľoval zručnosti a verbálne aj sociálne správanie, avšak dnes o nejakom love nemôže byť ani reč. Čím zdokonalí naše životy konzumovanie mäsa dnes, keď sa autom odvezieme do klimatizovaného obchodu a kúpime si už zabité a vykostené zviera zabalené v obale a musíme pri jeho získaní využiť maximálne toľko percent svojho mozgu, aby sme zvládli vytiahnuť z peňaženky správnu bankovku a čakali na výdavok? Všetky benefity z nášho historického vzťahu ku konzumácii mäsa sú pre ďalší vývoj nášho druhu nepodstatné. Čo sa týka etického vegetariánstva a vlastne aj súčasnosti, je otázka, či naši predkovia jedli mäso alebo nie, čisto iba antropologickou zaujímavosťou. Základnou dogmou knihy je: „človek je predátor“. Presnejšia definícia predátora nie je jednotná, podľa českej Wiki sa dá hovoriť „o živém organismu, jehož přežití je závislé na usmrcení jiného živého organismu, a to z důvodu jeho konzumace“, z čoho jasne vyplýva, že človek predátor nie je, pretože tá pol miliarda ľudských vegetariánov, ktorá obýva túto planétu, by bola patrne mŕtva. V kapitole "Vegetariáni milujú (sójové) rezne" nájdeme viacero zvláštnych gýčových breptov: „Tak ako sa nedajú rozdeliť ľudia na vzdelaných a nevzdelaných podľa náboženskej príslušnosti, tak sa nedajú rozdeliť ani na morálnych a nemorálnych podľa toho, či konzumujú rezne alebo šalát.“ a dopĺňa to príkladom mäsojeda Ježiša a vegetariána Hitlera. Keď však tieto demagogické prirovnania odložíme bokom a dáme si do príkladu radšej bežnú populáciu, ktorá tvorí väčšinu obyvateľstva a žije viac-menej rovnakým štýlom až na to, že jedna časť mäso konzumuje a druhá nie, tak tá druhá je, podľa ľahkej matematiky, etickejšia, pretože sa dobrovoľne vzdáva mäsa, aby nepodporovala zabíjanie zvierat. Perličkou je dodatok, že vraj odmietnuť zabíjanie zvierat úplne a bez kompromisov nie je v praxi možné, lebo pokusy na zvieratách zachraňujú ľudské životy. Etickí vegetariáni snáď aktívne nepodporujú a nepropagujú vývoj alternatívnych metód testovania, pri ktorých sa nemusia využívať zvieratá? Trochu som čakal, že napíše aj o tom, že keď ideme po lese, môžeme zašľapnúť mravca, alebo že aj púpava trpí, keď jej odtrhneme list a preto etické vegetariánstvo vlastne nie je etické. Také poznáme. Biológovia sa, podľa autora, prikláňajú k názoru, že vegetariánstvo je pre náš druh neprirodzené, a (opäť demagogicky) dáva príkladom severských Eskimákov. Neviem presne, ktorých biológov mal autor na mysli, ale zaregistroval som, že napríklad Americká dietetická asociácia, Britská Národná zdravotná služba, Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Britská nadácia pre výživu, Americké ministerstvo poľnohospodárstva a desiatky ďalších uznávaných inštitúcií, na základe stoviek vedeckých štúdií, považujú vegetariánstvo (a dokonca vegánstvo) za úplne vhodný životný štýl. Z biologickej podstaty nie sme vegetariáni (ako aj píše autor), ale sme všežravci (autor píše o predátoroch), to ale automaticky neznamená, že vegetariánstvo je pre nás neprirodzené. Dnes, v 21. storočí, väčšina ľudí (Eskimákov dajme bokom) mäso k zdravému životu nepotrebuje. Konzumovanie zvierat je súčasťou nášho vývoja v historickom merítku, ale nemá nič spoločné s našou kultúrou, rovnako ako nemá nič spoločné s našou kultúrou kanibalizmus. V súčasnosti nejde vyslovene o nič iné, ako len o ulahodenie našich chuťových buniek. A tí, ktorí argumentujú, že mäso jedli naši predkovia a preto ho musíme jesť tiež, nech sa páči, presťahujte sa do jaskyne a zjedzte svojho suseda.... celý text
Život s vlky
1976,
Lois Crisler
Autorka pekne a detailne popisuje správanie sa vlkov, to je veľkým plusom knihy. A jediným. Jej skutočný vzťah k zvieratám je otázny, v rámci „regulovania populácie“ dokáže s ľahkosťou ktoréhokoľvek kedykoľvek zabiť, a vôbec, nedozvieme sa ani to, prečo tie vlky vlastne uniesla z tajgy a zavrela si ich na záhrade; nemalo to dokonca ani vedecký zmysel, keďže nebola etologička. Záver je rovnako úplne nedotiahnutý, nevysvetlený a choromyseľný. Ak by som chcel odvodiť nejaké pozitívum z pointy, tak asi to, že v dobe, kedy bola táto kniha písaná, ľudia ešte zdieľali ten stredoveký názor na vlky ako na krvilačné beštie, a autorka tieto mýty obchádza oblúkom.... celý text
Jejich jest království
2005,
Jeffrey Moussaieff Masson
Vždy si nahováram, že „veď sa hovorí o USA, tam je welfare zvierat predsa len kúsok za EÚ“, no až taký ten rozdiel tam nie je. Scully a Bernstein približujú otrasné praktiky intenzívneho chovu zvierat v mäsovom, mliekarenskom a vaječnom priemysle, a Jeffrey Masson trochu antropomorfisticky (využitím poľudšťovania) popisuje spoločenské vzájomné vzťahy prasiat voľne žijúcich, prasiat na rodinných farmách s výbehom a prasiat uväznených v železných klietkach s betónovou podlahou vo veľkochovoch. Je to celkom hnus financovať tento krvavý priemysel kupovaním si živočíšnych výrobkov v obchodoch, keď človek vie, čo sa za ním skrýva.... celý text
