whack přečtené 428

Argonauti z jiného světa 1991, * antologie

Život s vlky 1976, Lois Crisler

Autorka pekne a detailne popisuje správanie sa vlkov, to je veľkým plusom knihy. A jediným. Jej skutočný vzťah k zvieratám je otázny, v rámci „regulovania populácie“ dokáže s ľahkosťou ktoréhokoľvek kedykoľvek zabiť, a vôbec, nedozvieme sa ani to, prečo tie vlky vlastne uniesla z tajgy a zavrela si ich na záhrade; nemalo to dokonca ani vedecký zmysel, keďže nebola etologička. Záver je rovnako úplne nedotiahnutý, nevysvetlený a choromyseľný. Ak by som chcel odvodiť nejaké pozitívum z pointy, tak asi to, že v dobe, kedy bola táto kniha písaná, ľudia ešte zdieľali ten stredoveký názor na vlky ako na krvilačné beštie, a autorka tieto mýty obchádza oblúkom.... celý text

Jejich jest království 2005, Jeffrey Moussaieff Masson

Vždy si nahováram, že „veď sa hovorí o USA, tam je welfare zvierat predsa len kúsok za EÚ“, no až taký ten rozdiel tam nie je. Scully a Bernstein približujú otrasné praktiky intenzívneho chovu zvierat v mäsovom, mliekarenskom a vaječnom priemysle, a Jeffrey Masson trochu antropomorfisticky (využitím poľudšťovania) popisuje spoločenské vzájomné vzťahy prasiat voľne žijúcich, prasiat na rodinných farmách s výbehom a prasiat uväznených v železných klietkach s betónovou podlahou vo veľkochovoch. Je to celkom hnus financovať tento krvavý priemysel kupovaním si živočíšnych výrobkov v obchodoch, keď človek vie, čo sa za ním skrýva.... celý text

Jíst slušně 2013, Karen Duve

Autorka popisuje jej 10-mesačný experiment, ako skončí s bežnou konvenčnou stravou a vyskúša postupne bio potraviny, potom vegetariánske stravovanie, potom vegánstvo a nakoniec frutariánstvo. Nie je to verbovačka na tieto typy stravovania, respektíve, životné štýly, autorka proste len popisuje priebeh svojho experimentu, ktorý na začiatku podľa všetkého nerobila ani tak z etických dôvodov, ako skôr z tých, že očakávala, že tieto pre ňu nové potraviny budú chutiť lepšie. Zdalo sa mi totiž, že viac píše o tom, čo jej na neživočíšnych potravinách nechutilo, než o tom, čo jej chutilo. Je to taký ten alfa typ, ktorý namiesto pokojného argumentovania si silou-mocou potrebuje prekričať svoj názor, bez ohľadu na to, aký stupídny niekedy je: „Strakatým bentheimerským prasatům nehrozí vymření proto, že by se jich tolik snědlo, ale právě naopak, protože už je skoro nikdo nejí. (...) Je mi taky smutno při pomyšlení, že takové milé zvíře musí zemřít, ale jakou vidíš alternativu? Bude snad lepší, když se vůbec nenarodí?“ A možno že niekedy to myslela ironicky a ja som to len nepochopil. Postupne celkom rýchlo triezvie, a čím viac sa jej príbeh chýli k vyvrcholeniu, tým je stráviteľnejší, no napriek tomu ma viac zaujali kapitoly, ktoré s jej experimentom nesúvisia – píše v nich o vzťahu ľudí k zvieratám, vrátane ich krutého chovu. Docela podrobne v nich približuje negatívne stránky rôznych odvetví živočíšnej výroby a pokusov na zvieratách, ale aj benefity neživočíšnych druhov stravovania, a v jednej krátkej časti dokonca popisuje akciu, do ktorej sa údajne zapojila – so skupinou aktivistov vyslobodili z veľkochovu 24 sliepok; „Stejně bych raději osvobozovala zvířata z pokusných laboratoří, například bígly, kterým při výzkumu paradontózy vrtají otvory do čelistí, a nějakou takovou laboratoř bych ráda a s chutí rozmlátila na kusy.“ – Nakoniec sa mi zapáčila a pointa knihy je vo výsledku pozitívna.... celý text

Tao přírody 1994, Rupert Sheldrake

Autor popisuje svoju vlastnú verziu hypotézy Gaia zaujímavo, no trochu neprehľadne, pretože neustále porovnáva rôzne teórie, až je vo výsledku ťažké pochopiť, čo vlastne sám presadzuje. Porovnáva z viacerých pohľadov vitalizmus, mechanistický materializmus, organicizmus, animizmus, holizmus a humanizmus. Prevláda animizmus, čo je fajn, lebo sa s tým dá stotožniť, paradoxne však práve z animizmu vyplývali niektoré podkapitolky, ktoré na mňa pôsobili príliš new age nábožensky, takže neviem, čo si mám o tom myslieť. Po prečítaní podobných kníh mám väčšinou jasno, ale v tomto prípade mi ostali v hlave otázniky.... celý text

Siddhártha 1973, Hermann Hesse

Knižka je písaná pekným, pokorným jazykom, napriek tomu vo mne Siddhárthov príbeh vyvoláva viac pocit skľučujúci než inšpirujúci. Samozrejme si uvedomujem, že je to iba tým, že o budhizme mám minimálne vedomosti a navyše si osobne len ťažko viem predstaviť obdobie, v ktorom sa príbeh odohráva (medzi 6. a 4. storočím pred naším letopočtom na severovýchode Indie), ale celý život blúdiť po krajine a hľadať "mier", žobrať, hladovať a potom zomrieť, mi pripadá skôr prázdne ako niečo napĺňajúce. Knižka je pre mňa zaujímavá iba z historického hľadiska.... celý text

Listy zo Zeme 2013, Mark Twain (p)

„...ľudstvo sa rozrastalo a rozrastalo a dosiahlo počet niekoľkých miliónov. No Boh sa v ľuďoch sklamal. Znepokojovala ho ich morálka, v niektorých ohľadoch nebola o nič lepšia ako jeho. Ba ľudia napodobňovali jeho mravy až nelichotivo verne. Boli to veľmi zlí ľudia, a keďže nevedel, ako ich napraviť, múdro sa rozhodol, že ich zničí. Toto je jediná naozaj osvietená a znamenitá myšlienka, ktorú mu Biblia pripisuje.“ Listy zo Zeme, to je vlastne iba prvá kapitola tejto knihy, nemá viac ako 49 strán. Čítala sa mi dobre, je to o tom, ako kedysi bol Satan za svoje poznámky na nejaký čas vyhnaný z nebeských kruhov a keďže vo vesmíre nemal čo robiť, išiel sa pozrieť na Zem, kde práve Stvoriteľ vytváral život. Čudoval sa, ako ľudia ponímajú pojem „Boh“ a preto zaznamenával ich činy do svojich listov, ktoré posielal hore. Alternatívny (svojvoľný) preklad tejto kapitoly vyšiel v samostatnej knihe „Satanove listy“ vydavateľstva Eko-konzult. Ďalších asi 100 strán knihy (v slovenskom vydaní) so Satanovymi listami nesúvisí, tieto kapitoly som skôr prelistoval, nebavili ma. Prakticky, s jeho listami už nesúvisí celý zbytok knihy, no predposledná kapitola „Prekliate ľudské pokolenie“ stála za to rovnako ako tá prvá. „Mnohí ľudia vedia rozmýšľať, ale v náboženských otázkach túto schopnosť nikto neuplatňuje.“... celý text

Ekologie, pospolitost a životní styl 1996, Arne Næss

Arne Næss v tejto knihe celkom podrobne objasňuje svoju ekologickú filozofiu "Ecosophy T". Analyzovať ju si netrúfam, chce to dlhšie štúdium pre plnšie pochopenie, ale môžem povedať, že vo väčšine bodov s ňou súhlasím. Vidieť v nej základy hlbokej ekológie a biocentrizmu. Verím v Næssove nádeje, že ľudstvo, donútené okolnosťami nadchádzajúcich rokov, postupne prestane nazerať na svet antropocentrickým pohľadom.... celý text

O nesmrtelnosti zvířat - Naděje pro trpící stvoření 1998, Eugen Drewermann

Vo veľkej časti kresťansky orientovaného obyvateľstva ešte stále prevláda ohavný staroveký antropocentrický názor, že zvieratá sú tu len pre naše využitie. V tejto knižke autor na serióznej úrovni rozoberá časti Svätého písma, v ktorých sa píše o vzťahu človeka ku zvieratám. V ostatnej kresťanskej literatúre na to nie je priestor a ľudia si to potom všelijako vysvetľujú. Preto odporúčam túto knihu (aj podobné: Zvířata jsou naši bližní a Neber zvíře do úst) všetkým veriacim, aj každému, kto sa zaujíma o religionistiku.... celý text

Biocentrizmus 2017, Robert Lanza

Pre ľudí, čo sa zaujímajú o biocentrizmus a hlbokú ekológiu, neodporúčam! Táto kniha nie je o biocentrizme, ktorý je popisovaný v hlbinne ekologickej ekosofii Arnea Næssa, v knihe "Hlboká ekológia" Billa Devalla, alebo ako ho presadzoval David Keith Orton alebo Paul Taylor... Alebo si aj stačí zadať pojem do českej Wikipédie, aby človek zistil, že táto kniha je vedľa. Táto kniha popisuje akúsi osvieteneckú teóriu, ktorá nie je biocentrizmom, ale skôr nejakou new age odnožou, hoci autori sami new age kritizujú, rovnako ako kritizujú asi všetko, na čom stojí dnešný svet. Popierajú existenciu času, priestoru, objektívnej reality, teóriu Veľkého tresku, evolúciu, kreacionizmus, Hawkingove teórie o vesmíre, náboženstvá, atď. Vraj všetko, čo považujeme za realitu, je iba proces spätý s naším vedomím, a pokiaľ udalosť nepozorujeme, v skutočnosti sa nedeje: Padajúci strom vydáva zvuk, len ak je niekto nablízku, dúha nevznikne, ak niekto nie je nablízku, plameň ohňa nie je žltý, pokiaľ naň niekto nehľadí. Vnímať môžeme iba samotné vnemy a mimo vedomia neexistuje nič – aj hmat vraj existuje iba vnútri nášho vedomia či mysle, čiže ak držíme nejakú vec, tá sa v skutočnosti nenachádza mimo ľudského bytia, vo vonkajšom svete. Toto nemá s biocentrizmom vôbec nič spoločné, je to len prekopírovaná a trochu upravená teória známa ako "object permanence". Ničím nepodložené antropocentrické fantazmagórie, ktoré sú v tejto knihe popisované, nemajú s biocentrizmom, biológiou, ani žiadnou vedou nič spoločné. Biocentrizmus by mal byť záležitosťou ekologicky a environmentálne zmýšľajúcich ľudí (ako spomínaní Næss, Orton, Taylor...), nie vivisektorov (Lanza) a astronómov (Berman)! Na záver krátky citát z knihy "Spoveď ekobojovníka" skutočného biocentristu Davea Foremana: „Svet existuje nezávisle od nás. Keď spadne v hore strom a na blízku nie je žiaden človek, ktorý by to začul, nič to na veci nemení. Aj prílivové vlny burácajú od brehu k útesu a počujú ich len medvede a vtáky. A život si ide ďalej svojou cestou. Iba arogantný hlupák by si mohol myslieť opak.“... celý text

Nebýt či být: O utrpení, které přináší příchod na tento svět 2013, David Benatar

Autor je antinatalistický vegán, rozoberá otázku, či je lepšie ukončiť existenciu, alebo sa vôbec nenarodiť. Kto chce preskočiť príliš opakujúce sa filozofické myšlienky o žití a nežití, môže si kľudne otvoriť rovno kapitolu "Mít děti: Názor antinatalistický", ktorá je podľa mňa kľúčová pre obhajobu autorovej teórie. Zaujímavá je aj kapitola "Populace a vymření", kde autor preľudnenie rozoberá z úplne iného pohľadu než je bežné, hľadá body odpovedí na otázku, prečo by sa mohlo vymretie ľudstva vôbec považovať za zlé; Asi to nebude kniha pre každého. (Nedá mi to nenapísať jednu vec, ktorú je podľa mňa dôležité mať na pamäti, že antinatalizmus sa vždy, už od čias Schopenhauera, používal len v spojitosti s ľuďmi a ich prokreáciou. Ale v súčasnosti vzniká fanatická odnož, tzv efilizmus, ktorý hovorí, že utrpenie vo svete skončí až vtedy, keď skončí existencia všetkých cítiacich bytostí. Mnoho ľudí si toto zamieňa s antinatalizmom, a v tom vidím problém.)... celý text

Ve stínu člověka 1978, Jane Goodall

Až pri čítaní tejto knihy si človek možno skutočne uvedomí, ako málo sme o primátoch vedeli ešte pred polstoročím. Jane Goodall je práve jedna z tých osôb, ktorých štúdie sa zaslúžili o rozšírenie povedomia o rozmanitom živote a inteligencii primátov a iných zvierat, vďaka čomu sa na nich už zďaleka nepozeráme tak povrchne a zakladáme spolky na ich ochranu.... celý text

Kniha o životě a smrti 1969, Axel Munthe

Lekárove skutočné príbehy sa dajú čítať, hoci pár strán som preskočil, niektoré chytia za srdce, obsahujú aj zamyslenie sa nad rôznymi morálnymi otázkami, ako využívanie zvierat pri pokusoch a v cirkusoch, otázku eutanázie chorých pacientov, ale základnou témou je smrť, ktorá je všade. V podstate sa s ním vo veľa otázkach stotožňujem, páčilo sa mi aj jeho konanie v kapitole XIV, kde zastrelil vikomta, ktorý k smrti dokopal jeho psa. Časy boli iné (dej sa odohráva pravdepodobne v rokoch 1883 – 1920), a Munthe bol podľa všetkého zaujímavý človek. „Jste idealista, milý doktore.“ Kdepak, tomu se říká sentimentalita a lidé při tom pohrdavě trhají rameny. Ať si krčí rameny kdo chce jak chce, mně je to jedno. Ale věřte mi: přijde den, kdy se už nikdo nebude posmívat, kdy lidé pochopí, že Stvořitel vložil svět zvířat pod naši ochranu a nikoli pod naši pravomoc samozvaných soudců, že zvířata mají stejně velké právo žít jako my a že naše právo brát jim život je přísně omezeno na sebeobranu a nutnost obživy. Přijde doba, kdy v člověku vymře touha zabíjet. Pokud tato touha v něm existuje, nemá právo nazývat se civilizovaným, je pouhým barbarem, chybějícím článkem mezi svými divokými předky, kteří se navzájem zabíjeli kamennými sekyrami pro kousek syrového masa, a člověkem budoucnosti.... celý text

Duševný život zvierat 2017, Peter Wohlleben

Poľudšťovanie je záležitosťou celkom tabu, teda aspoň donedávna. Ale ukazuje sa, že na ľudí častokrát zapôsobí práve to, keď sa im ukážu príklady bežného výskytu ľudských charakteristík, emócií a citov u mimoľudských zvierat, na ktoré sa aj vďaka tomu už nepozeráme so zdvihnutým nosom, a takéto publikácie k tomu môžu jedine napomôcť. Bez ohľadu na to, či to odborné kruhy považujú za nevedecké. Nevidím v tom problém, iba prínos k správnemu cieľu. Je to napísané naozaj pekne a dúfam, že si to prečíta čo najviac ľudí.... celý text

Sója a sójové výrobky: Malá vegetariánská kuchařka pro začátečníky i pokročilé 1991, Jan Jerhot

Jednoduchý vegetariánsky receptár na jedlá zo sóje. Viac ako 70 receptov na hlavné jedlá, šaláty, dezerty a polievky, bez fotiek hotových jedál. V roku 1991, kedy kniha bola vydaná, mala asi väčší prospech v rámci propagovania vegetariánstva, dnes už existujú oveľa kvalitnejšie vege kuchárky.... celý text

Sója a sójové výrobky v kuchyni 1991, Stanislav Muntág

Na pár stranách je popísané potravinárske využitie sóje, rozoberá sa aj zo zdravotných pohľadov. Väčšinu tejto jednoduchej zošitovej knižky (asi 80 %) ale tvoria recepty na rôzne jedlá zo sóje (polotovary, nátierky, polievky, zapekané a smažené jedlá, dusené a varené jedlá, cestoviny, pečivo), dokopy 71 vegetariánskych receptov, bez fotiek. Názor na sóju ako top potravinu pre vegetariánov už nie je až taký populárny ako kedysi (jedálníček sa od vydania knihy poriadne rozšíril aj v našich končinách), ale taký vege guláš, sójový burger, halušky, špagety si dám hocikedy.... celý text

Nejbližší příbuzní 2000, Roger Fouts

Samozrejme môžeme namietať, že predsa aj mimolaboratórne výskumy na primátoch sú šialenstvo, pretože tie zvieratá nežijú prirodzene, sú oddeľované od rodiny a sú presúvané z jedného miesta na druhé a je to pre nich veľmi stresujúce, ale projekty ako sú tie, čo robil Roger Fouts predsa len prispeli k tomu, aby sme sa na primáty, ale aj iné zvieratá, nepozerali so zdvihnutým nosom. Fouts naučil svoje šimpanzy ľudskú posunkovú reč (niektoré z nich sa naučili až 350 znakov), žil s nimi desiatky rokov a zdokumentované výsledky pozorovania ich správania prezentoval, pomocou čoho dokázal svetu, že zaužívané názory o iných druhoch majú značné nedostatky. Fouts kritizoval vivisekciu a iné laboratórne ohavnosti, preto bol čiernou ovcou vo vedeckých kruhoch. Ja mám rád čierne ovce. Čítalo sa mi to dobre, skoro ako román, má to dej a postavy a spád a pritom je to literatúra náučná.... celý text

Muž přes plot 1989, Josef Velek

Džungle 1962, Upton Sinclair

Z popisu fungovania továrne mäsospracujúceho priemyslu (kapitola 3) išla hrôza. Ďalej sa dej zameriaval na podmienky a útrapy chudobného ľudu, no dosiahnuť podobný pocit nechuti dokázal až niečo tesne pred polovicou, kedy sa dej výrazne zdramatizoval. S hlavnými postavami som síce do istej miery súcitil už predtým, ale niekedy si za svoj stav mohli sami (napríklad, keď Jurgis, ktorý zarábal 6 dolárov týždenne si urobil párty, po ktorej mu ostal dlh 100 dolárov). Je to kniha z roku 1904; od tejto doby sa sociálna situácia a pracovné podmienky pracovníkov neporovnateľne zlepšili. Z útrap, krívd a nespravodlivostí, ktoré príbeh prináša, dodnes zostala v podobnej miere už len jediná – veľkochovy zvierat. „Všechno běželo tak hladce a systematicky, že na to člověk hleděl jako očarovaný. Byla to strojní výroba vepřového, matematika aplikovaná na výrobu vepřového. A přece ani nejstřízlivější člověk se nemohl ubránit, aby na ta prasata nemyslil; byla tak nevinná, přišla tak úžasně důvěřivě a byla ve svých protestech tak přímo lidská a tak naprosto v právu! Nedopustila se ničeho, proč by si to zasloužila, a znamenalo to jen vršit urážku na křivdu, jak se to praktikovalo tady, věšet je takhle bezcitně, neúčastně, a ani se nepokusit se ospravedlnit, ani je neuctít jedinou slzou! (…) Má člověk věřit, že prasata opravdu nikde nemají nějakého boha, kterému je prasečí jedinec drahý, pro kterého ten prasečí kvikot a muka něco znamenají? Kdo vezme to prase do náruče a utěší je?“... celý text

Umierajúce lesy - otázka vedomia 2000, Jochen Bockemühl

Pekne opísané fungovanie lesa a jeho živých aj neživých prírodných prvkov a súčastí tvoriacich jedinečnosť celku špatí prezentovaný duchovný smer; Steinerova antropozofia je šialená teória založená na mýte o človeku ako pánovi stvorenia stvoreného k obrazu božiemu. Rozhodne si nemyslím, že takéto antropocentrické teórie môžu prispieť k znovunavráteniu človeka k Prírode, alebo k jej pochopeniu. Antropozofia nehovorí o človeku ako jednom z miliónov druhov a o jeho zmysle existencie v ekosystéme, naopak, hľadá zmysel Prírody vo Svete ľudí. Je to opak biocentrizmu a dôležitého učenia hlbokej ekológie. Trochu sklamanie táto kniha.... celý text