whack přečtené 423

První globální revoluce 1991, Alexander King

Prvá časť knihy sa motá niekde v časoch Studenej vojny a je to taká správa o stave sveta tej doby (až do roku 1991), pričom nezachádza veľmi do hĺbky. Pre mňa sú ale udalosti okolo Chruščova a zbrojenia ZSSR nezaujímavé. Niektoré podkapitoly (ako Populační exploze, Růst lidské činnosti, alebo Populační otřes) boli zaujímavejšie, ale tiež neriešili problematiku vôbec hlbšie, a niekedy mi to pripadalo tak naivne prehumanizované, že som nechápal, kde sa rodia všetky tie šialené konšpiračné teórie o Rímskom klube sťa satanistických iluminátoch túžiacich vyhubiť ľudstvo. By som povedal že v Rímskom klube ide o presný opak. Väčšina podkapitol sa ale venuje politike, a čo ma trochu prekvapilo, že o životnom prostredí sa tu píše dosť málo. Druhá časť knihy je takým sumárom s doplnením návrhov riešení rôznych problémov a vyhliadok do budúcnosti, a bola zaujímavejšia. Programové body Rímskeho klubu sú však priveľmi mäkké, podobne ako body dokumentu Agenda 21: „Je třeba zahájit celosvětovou kampaň za šetření energií a její efektivní využití.“ Takéto body sú samozrejme ok, ale musia byť súčasťou celku (ďalších bodov), inak nemajú zmysel. Niektoré body boli na druhej strane priam až revolučné, najmä to o prerozdelení bohatstva. Ešte jedna z kníh Rímskeho klubu bola preložená do češtiny, volá sa Překročení mezí a tá sa mi pozdávala viac. Škoda, že naše vydavateľstvá prehliadajú ich nové knihy, napríklad knihu "2052" (Jørgen Randers) by som si rád prečítal, ide o aktualizáciu legendárnej prvej knihy Rímskeho klubu "The Limits to Growth".... celý text

Ten, který loví jeleny - Proroctví amerických Indiánů 1998, Kurt Kaltreider

Jedinečný nápad napísať literatúru faktu štýlom rozhovorov dvoch fiktívnych postáv bol na správnom mieste. Študentovi práva rozpráva starý indián, múdrejší ako Google, na všetky možné otázky ohľadne ľudí a ich mieste v Prírode. Najzaujímavejšia je kapitola štvrtá (a nasledujúce dve), v ktorej hovorí o vyvražďovaní amerických indiánov kresťanskými kolonizátormi. Vedeli ste, že od vpádu Kolumba bolo len v Amerikách vyhubených 100 miliónov domorodcov? Príbeh sa prirodzene presunie do kapitoly piatej, ktorá je o súčasnom stave sveta a končí asi takto: "Během necelých 40ti let se populace planety Země zdvojnásobí z pěti na deset miliard duší. Matka Země nebude schopna tolik lidí uživit. A proto se zřejmě objeví epidemie, aby se naše planeta vrátila do vyváženého stavu. Abychom se vyhnuli této tragedii a bolesti srdce, je třeba zastavit kácení deštných pralesů a výrazně omezit vzrůst populace." Kapitola šiesta je duchovná časť knihy, ktorá zaváňa new age Posolstvom protinožcov a je to v podstate propagácia tzv. kultúrneho kreativizmu. Verme láske, ktorá vraj vylieči čierne diery v našich hlavách, a snom, cez ktoré ukazuje cestu. Keď ma najbližšie bude v sne volať srnka, aby som sa išiel pozrieť na stráň na jej srnčiatko, nebudem už váhať, škoda len, že mňa v snoch namiesto srnky volajú čudné šepoty a ťahajú stovky neviditeľných rúk do spustnutých tmavých miestností budov opustených miest. Rád by som vedel, čo by na to povedal starý indián.... celý text

Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj 2001, Jozef Klinda

V tejto knihe je v prvom rade 400-stranový popis bodov Agendy 21, ktoré boli schválené Organizáciou spojených národov v roku 1992. Ide v skratke o snahy zosúladiť environmentálne a obchodné politiky v prospech trvalo udržateľného rozvoja. Škoda, že tieto body sú vďaka priemyselným a korporátokratickým lobingom nedostatočne dodržiavané. Navyše, vyjadrenie, že ľudské bytosti stoja v centre záujmu o trvalo udržateľný rozvoj je hnusne antropocentrické. Aj preto je Agenda 21 príliš mäkký programový dokument. Jeho šance na dlhodobý úspech budú mizivé, ak sa budú štáty naďalej hlásiť k ekonomickej globalizácii a zároveň k udržateľnému rozvoju. Nie som si vlastne ani istý, či niečo také ako trvalo udržateľný rozvoj potenciálne môže vôbec existovať, a najmä nie v prípade, keď ľudská populácia bude naďalej rásť. V skutočnosti dokument Agenda 21 preľudnenie nijako nerieši, demografickému rastu sa venuje iba Kapitola 5 (celých 9 strán) a nie je v ňom ani najmenší náznak potreby kontroly populácie (ako nám tvrdia blázni na kadejakých konšpirátorských weboch bez zdrojov). Všetky tri vydania (1996, 2001 a 2009) obsahujú po rozbore spomínaných bodov Agendy ešte rozsiahlu prílohu, a práve v tej sa tieto vydania odlišujú. Novšie vydanie má výrazne rozšírenejšiu prílohu (asi o 270 strán viac, a najnovšie vydanie ešte o ďalších 60 strán), ktorá obsahuje iné kapitoly s aktualizovanými informáciami. V tejto prílohe sa popisuje, ako sa uplatňujú body Agendy na Slovensku a iných krajinách. Je to odborná literatúra a nečíta sa ľahko.... celý text

Biely Tesák 1952, Jack London

Začína to tým, že krvilačná svorka dvadsiatich vlkov prenasleduje a postupne zahrdúsi všetkých šesť psov záprahu a jedného psovoda. Potom sa svorka pohrdúsi navzájom. Ostane len vlčica s jej mláďaťom, ktorých unesú indiáni. Matku priviažu na palicu a počas celej tretej kapitoly ich obidvoch bijú kyjakmi, palicami a hádžu po nich kamene. Potom matku predajú, a keď za kanoe, na ktorom ju odvádzajú, mláďa pláva, tak ho indián vyhodí na palubu a dobije padlom, a následne, keď na neho vĺča zavrčí, ho ešte pre istotu kopne... "Nikdy sa nesmie opovážiť uhryznúť boha, ktorý je jeho pánom a veliteľom." V tú noc začne mláďa kvíliť za mamou, tak ho indián zbije. Onedlho ho indián predá za alkohol belochovi, ktorý ho 2x zbičuje skoro do bezvedomia a púšťa ho z klietky von len keď ho vypúšťa do ringu biť sa na život a na smrť so psami a vlkmi. Nasledujúca kapitola Vláda nenávisti ...počkať, to čo preboha čítam?! práve v tejto časti knihy som si uvedomil, že som neprečítal jediný odsek, ktorý by nebol ladený negatívne, a nemal som vybudovaný absolútne žiadny vzťah k žiadnej postave, dokonca ani k Tesákovi, ktorého popis nespočíval v ničom inom, len v tom ako trhá a zabíja iné psy. Keď som po dvadsiaty krát čítal rovnaký niekoľkostranový scenár ako psy sa snažili roztrhať Tesáka a on im na oplátku prehrýzal krky, tak ma to už fakt prestalo baviť. Po prečítaní úžasnej knihy Nehaňte vlka (Farley Mowat) som totiž čakal niečo podobné. Moja chyba. Román Biely Tesák vyšiel v časoch, kedy bolo ľudstvo posadnuté ovládnutím Prírody a vyzdvihovaním mýtického kultu pána tvorstva, a uvedomil som si to neskoro. "Divočina vôbec nerada pohyb. Život jej je tŕňom v oku, lebo život je pohyb, a divočina sa pohyb vždy snaží zničiť." Popis Tesáka bol tiež úchvatný: "...Bol ohavný tyran. Vládol oceľovou tvrdosťou. Slabých stíhal pomstou." Atď, atď. Úplne prvý svetlý moment (doslova) nadišiel v trištvrtine knihy, príchodom Weedona Scotta na scénu. Následné dianie výrazne zmenilo atmosféru postupujúceho príbehu k lepšiemu. Kto chce preskočiť trýznenie zvierat a väčšinu psích zápasov, nech si otvorí rovno na kapitole V zuboch smrti. Koniec bol dosť emotívny a čítal som ho s očakávaním na najhoršie, pretože sa vyvíjal inak ako vo filme. Najpozitívnejšie na tejto knihe je to, keď si človek uvedomí, ako sa zlepšil vzťah ľudí k zvieratám od tých čias zlatej horúčky.... celý text

Zvíře jako pokusný objekt: sociologická reflexe 2011, Tereza Vandrovcová

Som rád za túto knihu. Je to taká psychologická sonda do hláv rôznych ľudí zúčastnených pri pokusoch na zvieratách. Morálne zlyhania, ale aj súcit a túžba po metódach, pri ktorých nie sú využívané zvieratá. Už sú preč tie časy, kedy boli zvieratá bez akéhokoľvek umŕtvenia a pri plnom vedomí priklincované na dosky a zaživa pitvané s odôvodnením, že ich stonanie je iba reflex a oni sú to vlastne stroje. Vývoj ide dobrým smerom, a odbor Human-Animal Studies, v ktorom autorka pôsobí, bude mať veľkú zásluhu na úplnom zrušení pokusov na zvieratách. Každý z nás tomu môže dopomôcť.... celý text

Agenda 21 1997, kolektiv autorů

Je zvláštne, koľko je na nete konšpirátorských paranoikov, ktorí tento programový dokument (Agendu 21) považujú za akúsi iluminátsku depopulačnú agendu. Na jednej strane sú to prehumanizovaní utopisti, ktorí veria, že xx miliárd šťastných ľudí tu bude so zvieratkami ruka v ruke tancovať okolo ohňa, lebo ich niečo osvieti, keď pôjde do tuhého, a na druhej strane sú to ultraliberálni blázni, ktorí zas chcú totálnu maximalizáciu možností voľby pre človeka absolútne ignorujúc ekologické stopy a ničenie biodiverzity. V tejto knihe je prepis hlavných bodov Agendy 21, ktoré boli schválené Organizáciou spojených národov v roku 1992. Ide v skratke o snahy zosúladiť environmentálne a obchodné politiky v prospech trvalo udržateľného rozvoja. Škoda, že tieto body sú vďaka priemyselným a korporátokratickým lobingom ešte stále tak málo dodržiavané. Aj preto je Agenda 21 príliš mäkký programový dokument. Jeho šance na dlhodobý úspech budú mizivé, ak sa budú štáty naďalej hlásiť k ekonomickej globalizácii a zároveň k udržateľnému rozvoju. Nie som si vlastne ani istý, či niečo také ako trvalo udržateľný rozvoj potenciálne môže vôbec existovať, a najmä nie v prípade, keď ľudská populácia bude naďalej rásť. V skutočnosti dokument Agenda 21 preľudnenie nijako nerieši, demografickému rastu sa venuje iba Kapitola 5 (celých 6 strán) a nie je v ňom ani najmenší náznak potreby kontroly populácie. Navyše, podporuje liberalizáciu obchodu namiesto toho, aby podporoval obmedzenie slobody podnikania v určitých oblastiach a znížil tak negatívny dopad na životné prostredie. Napriek tomu sa mi pozdáva, lebo niekde začať treba. Pre komplexnejší rozbor bodov Agendy odporúčam knihu "Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj".... celý text

Hrdina jako božstvo 1994, Thomas Carlyle

Očakával som niečo o pohanstve a uctievaní Prírody, ale ide hlavne o satirickú kritiku severskej mytológie, hoci údajne bol ňou autor sám ovplyvnený, ako som sa dočítal na Wikipédii, ja som v tom ale nič také nevidel. Čo som v tom videl, bolo jeho ovplyvnenie kalvinizmom, a to s ním nezdieľam.... celý text

Kolaps 2008, Jared Diamond

Autor na príkladoch z rôznych oblastí sveta dokumentuje príčiny kolapsu miestnych spoločenstiev; zánik historických národov na Veľkonočných ostrovoch, Pitcairnových ostrovoch, juhozápade USA stáročia pred príchodom Kolumba, novoguinejskej Vysočine, Yucatánskom polostrove (Mayovia), v stredovekom Grónsku, ale aj krízy dnešných národov na príkladoch z oblastí Rwandy, Haiti, Číny, Austrálie a pod. Je naozaj zaujímavé, že hoci išlo o veľmi odlišné životné podmienky a kultúry, všade boli príčiny kolapsu, ktoré na mnohých miestach viedli k totálnemu vymretiu obyvateľstva, rovnaké – populačná explózia, odlesňovanie (a tým spôsobené erózie, suchá, záplavy), vyčerpanie živín v pôde a vybíjanie zvierat, ktorých nedostatok viedol k vojnám o zdroje, kanibalizmu a samovraždám. Všetko završuje posledná kapitola s názvom „Co to všechno pro nás dnes znamená?“ ktorá zhrňuje tie hlavné myšlienky knihy: dopadneme rovnako?... celý text

Enzymy 1999, Michael Williams

Prebúdzanie draka 2014, Robo Jankovich

Autor svoj kritický pohľad na falošnú vieru v neobmedzený rast, neudržateľný kapitalizmus, GMO, zabitý pojem "demokracia", trhové hospodárstvo a materializmus zastrešuje ospevovaním akejsi súdržnosti a fungovania obyvateľstva ekologických komunít, akou je aj oblasť Zaježová, kde žije. Viac ako 100 strán, čo je viac ako polovica knihy, venuje najrôznejším možným riešeniam ekologických, ekonomických a sociálnych problémov. Podporuje zavedenie ekonomickej demokracie, peňažnej reformy, vidieckych ekospoločenstiev, permakultúry, mestských a komunitných záhrad, LETS systémov, vzdelávacích systémov a ďalších vecí, ale pozor, „zelení“ sú pre neho, zdá sa, tí „fanaticky veriaci v ekologizmus a potrebu boja“, „nadržaní zelení ekoaktivisti“, prípadne „ekoteroristi“ (podkapitola Zelená a pestrá identita). V niektorých smeroch je to podobné tomu, čo hlásajú sociálni ekológovia, nebyť zjavného hippie vplyvu. Niektoré riešenia vyzerajú byť sľubné, iné sú peknými utópiami, ale keby sa takýto ľudia spojili s tými „nadržanými zelenými ekoaktivistami“, išlo by všetko ľahšie. Škoda, že búrajú mosty tam, kde ich treba stavať.... celý text

My děti ze stanice ZOO 1987, Christiane Vera Felscherinow

Člověk a příroda 1984, Aristotelés

Boli to časy, keď antropocentrizmus bolo niečo tak samozrejmé, že tento pojem ani neexistoval, pretože človek nebol považovaný za živočíšny druh a živočíchy vraj ani nevnímali mozgom. Aristoteles na moje prekvapenie priznáva živočíchom a dokonca aj rastlinám dušu, ale táto teória bola však neskôr potlačená nastávajúcim kresťanským fanatizmom. Nebyť ho, možno dnes by výhovorka "zviera nemá dušu a preto piate prikázanie (nezabiješ) sa na zviera nevzťahuje" neexistovala. Ale bohvie ako pojem "duša" vlastne Aristoteles vnímal, pretože jeho výroky ako "zviera existuje v prírode iba pre využitie človekom" všetku úctu k iným druhom zabíjajú. Musím dodať, aby som nezačierňoval, že v tejto knihe sa takýchto výrokov zdržal. Vzhľadom na to, že táto kniha vznikla zo spisov napísaných pred 2340 rokmi, sú niektoré poznatky zaujímavé a určite boli v tej dobe prelomové, hoci niektoré boli nadobudnuté nechutným zaobchádzaním so zvieratami ("keď korytnačke vyrežete srdce, tak sa ešte minimálne pol hodinu dokáže hýbať"). A väčšina z Aristotelových poznatkov bola už dávno vyvrátená alebo inovovaná.... celý text

Nelidskost 2013, Nicolas Grimaldi

Autor píše o neľudskosti ako o banalite, ktorá je bežnou súčasťou ľudskej civilizácie a ľudí odjakživa, a to beriem. Popisuje rôzne historické, aj súčasné prvky neľudskosti páchanej človekom na človeku, pričom popisuje, že medzi neľudskosťou nie je rozdiel kým je páchaná – či bláznami, alebo všelijakými separatistami a rebelmi, alebo vojakmi na príkaz nadriadeného. Aj to beriem. Podľa autora je hlavným dôvodom neľudskosti odcudzenosť od ostatných, čo vedie k ľahostajnosti a necitlivosti k všetkému, čo sa im môže stať, pretože potom s nimi necítime vôbec nič spoločné a sme úplne neschopní sympatie k ním a súcitu s nimi. Aj to beriem, ale pýtam sa otázku, na ktorú autor v knihe neodpovedá: Je to vina onoho „neľudského“ jedinca, alebo skôr spoločnosti, ktorá ho do tohto stavu doviedla? Je nás 7,5 miliárd a rozhodne nemôžem povedať, že by som bol súcitný s nimi všetkými, a nebudem to robiť iba preto, lebo patrím do rovnakého druhu. Som preto „neľudský“? Úplná blbosť. Autor zrejme nikdy nepočul o taxonomickom delení živočíchov, medzi ktoré patrí aj druh homo sapiens. Klincuje to neodbornými gýčovými hláškami ako: „Existuje len jeden druh: naša ľudskosť“. Aj keď v tejto knihe bolo aj zopár zaujímavých vecí, dala mi asi toľko ako tie fejsbukovské motivačné obrázky s „múdrymi“ sloganmi. „Všetci ľudia sú Tvoji blízky, lebo ste rovnaký druh“. Kecy.... celý text

Kultura proti přírodě 1994, Josef Šmajs

„Paradigma lidské nadřazenosti nad přírodou je nebezpečnou antropocentrickou iluzí a je nezbytné je vystřídat paradigmatem lidské vřazenosti do přírody.“ Tri eseje plné jemnej kritiky našej technologickej civilizácie a jej kultúry, ktorú sme povýšili nad prírodu, a doplácame na to. Autor rozoberá problém s názvom antropocentrizmus, ktorý sa v ľuďoch zakorenil, a píše, že v záujme vlastnej budúcnosti by sme sa mali snažiť „nikoli o návrat zpět, ale o rychlou kompetentní transformaci svého protipřírodního dědictví, o zásadní ekologickou přestavbu technosféry". Táto útla knižka (80x125 mm) tlačená na recyklovanom papieri by v bežnom knižnom formáte mala tak na 20 strán, mohla by byť kľudne použitá ako Predhovor v autorovej novšej knihe Ústava Země.... celý text

Dharma Gaia 1994, Allan Hunt-Badiner

Dharma Gaia je prepojením budhizmu so zenom, ekocentrizmom, hlbinnou ekológiou a ekosociálnymi otázkami. Nie je to čítanie, ktoré sa dá prečítať za krátku dobu, niektoré osvietenecké články treba prečítať aj viackrát, ja sa k niektorým budem musieť vrátiť, ak by som ich chcel pochopiť. Ale potom sú tam také priamejšie, od známych autorov ako Bill Devall, Garry Snyder, John Seed, ktoré nie je ťažké pochopiť. Dokopy 6 kapitol, 33 článkov od asi 30 autorov a autoriek. Komu sa páči ekologicky-duchovná literatúra, táto kniha preňho bude top.... celý text

Nemnožme sa! 2015, Rastislav Škoda

Keď som na túto knihu narazil pri listovaní stránky "Zošity humanistov", okamžite som si ju objednal. Čo som nečakal, že pán Škoda (autor) mi ju donesie osobne a to hneď na druhý deň (v nedeľu) a nebude za ňu ani pýtať peniaze. Kniha sa skladá z 10 kapitol obsahujúcich dokopy 62 článkov známych (Paul R. Ehrlich, David Attenborough) aj menej známych osobností – dokopy 64 autorov, pričom samotný autor tam má 5 článkov a tie patria medzi najlepšie, na druhej strane, články autorov Krivošík, Konkol, Tutková by som z knihy vymazal, ale nevadí. Mnoho článkov obsahuje naozaj alarmujúce informácie o preľudnení – pojmu, ktorý je ešte stále u mnohých ľudí úplné tabu, a preto ich treba viac a viac. Najviac sa mi páčili články v kapitolách „Dobrovoľná bezdetnosť“ a „Dôsledky preľudnenosti“. Potom sú v knihe aj trošku odľahčujúce vplyvy, napr Jonathan Swift, ktorý svojim článkom o kanibalizme mohol potešiť fanúšikov Church of Euthanasia, ale v skutočnosti to bola z jeho strany len recesia a rozhodne to nemyslel vážne. Z neziskoviek zaoberajúcich sa osvetou v tejto problematike sa spomínajú iba dve – Population Matters a Rímsky klub, a to je trošku škoda, bolo by zaujímavé vniesť do povedomia čitateľov viac takýchto neziskoviek (napr The Rewilding Institute, IPPF, Population Connection, Negative Population Growth, Population Action International, Worldwatch Institute, Earth Policy Institute, Population Media Center, Context Institute, Global Footprint Network), aj pre lepšie pochopenie vážnosti situácie, a že sa ňou celosvetovo zaoberá, a že každý môže niečím prispieť. Tiež by som zo zvedavosti rád spoznal názor autora, ako človeka ktorý sa týmto zaoberá, na kontroverznejšie neziskovky a hnutia, ako napríklad VHEMT (Voluntary Human Extinction Movement). Malo by sa to dostať viac medzi ľudí a hovoriť o tom, a táto kniha môže byť dobrým začiatkom.... celý text

Kniha o dobrej smrti 2006, László Bitó

Autor rozoberá otázku dôstojnej smrti z najrozmanitejších uhlov, a to doslova, lebo zachádza až hlboko do raného kresťanstva, teórie evolúcie, základov anatómie, etiky a morálky. Hlboko, ale nie zložito – číta sa to dobre a zrozumiteľne. Výlučne eutanáziou sa zaoberá iba posledná, piata kapitola s názvom „Eutélia: Očakávania, inštitúcie, povolania, rituály“. Autor je ateista, aj keď sám to odmieta a radšej to zakrýva pojmom „premýšľajúci humanista“, a neskrýva príliš, že s eutanáziou súhlasí, čo mi rozhodne neprekáža. Prekáža mi skôr to, ako v jednej časti nadšene popisuje ako chytal vo voľnej prírode opice aby na nich mohol potom v laboratóriu robiť pokusy. Nejde o propagáciu eutanázie ani right-to-die organizácií (NVVE, Dignitas, Final Exit Network a pod.), ale o zmysluplné úvahy. Myslím, že toto je asi jediná kniha o tejto téme v objektívnej rovine v slovenskom jazyku. Na lekársky asistovanú samovraždu mám opačný názor ako autor, nechápem, prečo s ňou nesúhlasí, keď súhlasí s eutanáziou. Keby som mal nejakú hroznú chorobu, napr. ALS, tak by som z duše preklínal všetkých sadistických psychopatov, ktorí mi odopierajú moje právo a túžbu zomrieť. Ak niekto argumentuje tým, že smrť je len v Božích rukách, tak potom by mal byť v jeho rukách aj život, a tým pádom by mali byť zakázané všetky lieky a lekárske prístroje, ktoré udržujú nevyliečiteľne chorých pacientov umelo pri živote a nezmyselne predlžujú ich utrpenie.... celý text

Nenásytný ako more 2000, Wilbur Smith

„Po dramatických morských plavbách chce kapitán zaoceánskych dopravných lodí zaujať miesto po boku mladej ženy a spolupracovať na záchrane morského života.“ Po prečítaní tejto upútavky na zadnom obale som očakával poriadnu ekologickú drámu. Je to príbeh z prostredia oceánov, ropných korporácií a tankerov, a toho koho tieto oblasti neberú, nebude nadšený. Jasne tam vidno autorove spisovateľské schopnosti, má to spád, aj dobrý dej, a upozorňuje na možné riziká spojené s prepravovaním ropy. Spomenie sa tam párkrát aj Greenpeace, ale aj tak by som to za ekologickú drámu neoznačil.... celý text

Výraz emocí u člověka a u zvířat 1964, Charles Darwin

Výraz emocí u člověka a u zvířat, O vzniku druhů přírodním výběrem a O původu člověka sú pravdepodobne tri Darwinove najdôležitejšie knihy, ktorými obhajuje svoju teóriu evolúcie, a dokazuje, že sme všetci z tej istej ríše - živočíšnej. Keď si uvedomíme, aký humbuk z tohto faktu robili fanatickí kresťania ešte za Darwina, a že dnes už je to bežná vec o ktorej vie každý laik, zistíme, že urobil naozaj dobrú prácu. Kým jeho predošlé diela sú skôr počiatkami etológie, v tejto knihe rozoberá túto tematiku z hľadiska psychológie. Popisuje reči tela, vydávanie hlasov, výrazy tváre, nálady, city u ľudí a porovnáva ich so zvieracími. Myslím, že aj vďaka Darwinovi sa dnes už nepozeráme na mimoľudské zvieratá tak povrchne ako kedysi. A to je hlavné.... celý text

Svobodu medvědům 2005, John Irving

Prvých 120 strán som nechápal čo to čítam a prečo to čítam, spád a pointu príbeh začal naberať až keď sa ustáli v prostredí ZOO, v ktorej nočný strážnik, starý esesák, rád tyranizuje zvieratká (druhá časť). Hoci konanie postáv bolo častokrát nepravdepodobné, najmä v tej prvej časti, vyvrcholenie poslednej (tretej) časti ("Jak jsme je osvobodili") zaujalo.... celý text