whack
přečtené 423
Na rozdiel od dielu Potraviny, ktorý nedokázal dostatočne riešiť problematiku preľudnenia, diel Živočíchy z edície Chraňme si svět popisuje svoju tematiku lepšie, ponúka možnosti ako pomôcť v oblasti ochrany ohrozených druhov, ochrany biotopov, v boji proti pytliactvu, a pod. Vhodná encyklopédia pre mládež, ja osobne ale nie som príliš veľký fanúšik encyklopédií, lebo sa v nich autor snaží vtesnať čo najviac informácií na každú dvojstránku, a teda je tam priestor iba pre tie najzákladnejšie veci.... celý text
Nadbytoční
2008,
Gemma Malley
Fanatizmus ľudí ktorí sú „nesmrteľní“ a nechcú sa deliť o zvyšky surovín Zeme s novonarodenými, je vyobrazený celkom reálne, rovnako ako aj meniaca sa psychika manipulovaných „obetí“. O vynájdenie akéhosi „elixíru nesmrteľnosti“, teda lieku na dlhovekosť, sa ľudia snažia od nepamäti, a môžeme byť úprimne radi, že je zatiaľ v nedohľadne; Tento príbeh ukazuje scenár dôsledkov vynájdenia takéhoto lieku, víziu čias v ktorých absolútna kontrola populácie bude nevyhnutná, keďže narodení ľudia neumierajú a noví sa neustále rodia. Autorka mohla podrobnejšie popísať stav vonkajšieho sveta pre lepšie pochopenie príčin vedúcich k tak drastickým opatreniam, ale k postavám si čitateľ vybuduje vzťah (kladný aj záporný), a vo výsledku je to čitateľná kniha pre mládež.... celý text
Zvířata ve Třetí říši
2003,
Boria Sax
Nevedel som prísť na to, čo bolo pointou tejto knihy. Ukázať, že vo vzťahu k zvieratám sme všetci nacisti? Alebo naopak, prisúdiť ľuďom súcitiacim so zvieratami nálepku antihumanistov (nacisti snažiaci sa počas vojnových čias o čo najhumánnejšie porážky hospodárskych zvierat sú v tejto knihe jedným z príkladov údajných "paradoxov ľudského myslenia")? Obávam sa, že bohužiaľ druhá možnosť je správna. Časté pripomínanie, že nacisti ctili pohanské symboly a že opovrhovali antropocentrizmom, sa ľahko zvrháva v diskreditáciu pohanstva a anti-antropocentrizmu. Autor sa zamýšľa nad tým, či zákazy kóšer porážok nie sú antisemitizmom, Darwinove vedecké porovnávanie ľudí s opicami považuje za rasizmus. Okrem Darwina boli podľa neho rasisti Ernst Haeckel, Konrad Lorenz, Wilhelm Bölsche a ďalší významní spisovatelia a filozofi. Zaujímavé sú pasáže, v ktorých sú porovnávaní s nacistami vyznávači judaizmu a kresťanstva – čo sa vzťahu k zvieratám týka. Kto by však mal záujem o túto tému, no bez zbytočného pseudohumanizmu, odporúčam skôr knihu Věčná Treblinka (Charles Patterson).... celý text
Až delfín promluví
2013,
Robert Merle
Napriek tomu, že nakoniec bránili svojich delfínov samopalmi, hlavných hrdinov zoológov nepovažujem za hrdinov, lebo držať zvieratá v zajatí nepovažujem za hrdinstvo. Kedysi boli za klasických hrdinov považovaní zarastení pacifistickí päťdesiatnici, časy boli iné, a tajní agenti tajne odstraňovali nepohodlných vedcov. Vrátane vládnych zoológov. Dozvieme sa, že delfíny sú vlastne radi, že ich ľudia chytajú a zatvárajú do delfinárií, lebo v mori sú nebezpečné žraloky, a delfíny sa vraj navyše radi hrajú s ľuďmi; žiadnu postavu (ľudskú) som si neobľúbil. Čo bolo na príbehu najalarmujúcejšie, je využívanie delfínov pre vojenské účely, čo nebolo počas Studenej vojny žiadne sci-fi. Staré časy?! Toto píšem dňa 10.03.2016 a na Aktualitách čítam že "Rusko chce k ochraně Krymu použít delfíny".... celý text
Zelená planeta. Ekologický program pro každého
1993,
John Seymour
12 kapitol plných faktov o znečisťovaní životného prostredia v najrôznejších odvetviach (od domácností cez poľnohospodárstvo po veľkovýrobu), a o aktivitách, ktoré pomáhajú prírodu chrániť na lokálnej, medzinárodnej a celosvetovej úrovni, plus typy, čo môže pre prírodu urobiť každý z nás. Kniha vhodná pre žiakov stredných škôl ako pomocná doplnková literatúra k ekologickej výchove.... celý text
Príroda Československa, jej vývoj a ochrana
1961,
Jaroslav Veselý
Príliš veľa tém do tak krátkej knihy (v podstate text je na asi 125 strán, zvyšok sú obrazové prílohy). Mohla byť vhodná ako doplnenie učiva žiakom stredných škôl, nie ako učebnica, ale kvôli niektorým zaujímavostiam, napr. kapitola "História našej ochrany prírody". Nerozoberá témy príliš do hĺbky, okrem poslednej časti, kde autor rozpisuje konkrétne prírodné rezervácie. Kapitoly o poľovníctve, lesníctve a rybárstve ma nezaujímali.... celý text
Údolie ľalií
2015,
Alexandra Pavelková
Kniha má skrytú pointu, ktorou je pôsobenie Človeka na Zemi. Pre pochopenie pointy je najdôležitejšia (a najkrajšia) posledná poviedka, rozpráva ju mladá nájomníčka chaty v prvej osobe, a spája povesť o mytologických strážkyniach lesov a riek, vílach, samodivách a klčovaní lesa a výstavbách mostov a priehrad s reálnou situáciou zúčastnených poslucháčov, potopou odseknutých od sveta. Nie všetky príbehy s pointou súvisia, ale zo stavu, v akom sa nachádzajú ich rozprávači a rozprávačky, sála napätie, ale aj blahodarný pokoj prameniaci z toho, že čas a povinnosti vďaka potope zamrzli.... celý text
Nehaňte vlka
2012,
Farley Mowat
Táto kniha výrazne pozmenila názory ľudí na vlkov v pozitívnom smere a to je najdôležitejšie. Čitateľ sa dozvie veľa o vlkoch, ale aj o iných zvieratách divočiny, a búra mýty o vlkovi ako o krvilačnej beštii. Klamné štatistiky úradov a loveckých združení o počtoch zabitých sobov vlkmi v kontraste s údajmi od Eskimákov si tiež treba zapamätať. Príbeh Mowat predsa napísal na základe svojich skutočných poznatkov a pozorovaní v subarktickej Kanade.... celý text
Stepný vlk
2004,
Hermann Hesse
Anarchistickou atmosférou obalený príbeh, ktorému nie je ťažké podľahnúť, pretože pojednáva o strastiach mnohých z nás tak, že miestami vyvolá až depresívny pocit beznádeje, ktorý poznáme, vytiahne z mysle tie veci, na ktoré sa snažíme nemyslieť, aby sme sa netrápili, odhaľuje naše svetlé a temné stránky, ktoré skrývame hlboko v nás, a ktoré sú dôsledkami našej chaotickej civilizácie, alebo u niektorých naopak toho, že sa do tejto uponáhľanej spoločnosti nevedia zaradiť. „Vždy to tak bolo a vždy to tak bude, že čas a svet, peniaze a moc patria bezvýznamným a povrchným ľuďom, a ostatným, tým naozajstným, nepatrí nič. Nič iba smrť.“ Záver je spirituálnym drogovým vyvrcholením s trochu naivnou záverečnou pointou ako možným (ale správnym?) riešením: „Musíte sa naučiť počúvať prekliatu rozhlasovú hudbu života, uctievať ducha, ktorý sa za ňou skrýva a smiať sa z jej pazvukov...“... celý text
Takzvané zlo
2003,
Konrad Lorenz
Niečo medzi Anatomiou lidské destruktivity (E. Fromm) a Když sloni pláčou (J. M. Masson). Kým Fromm vo svojej knihe nachádza zdroj agresie a deštruktivity v modernej technologickej civilizácii, Lorenz považuje duštruktivitu za prirodzené zlo zakorenené v živočíchoch (vrátane človeka) ako prostriedok prirodzeného výberu, a agresiu za „primární instinkt sloužící udržení druhu“. Lorenz sa trochu venuje aj zhusťovaniu obyvateľstva vplývajúcemu na agresivitu, ale tiež badať „kritiku“ modernej doby aj u neho: „Dnešní lidé trpí nemocí manažerů - mají vysoký arteriální tlak, svraštělou ledvinu, žaludeční potíže a trýznivé neurózy a propadají barbarství, neboť již nemají čas na své kulturní zájmy.“ Najzaujímavejšie pre mňa boli etologické časti, v ktorých popisoval správanie pozorovaných zvierat, a porovnával ich so správaním ľudí. Fromm má trochu iný pohľad na vec, ale ja si myslím, že sa až tak nevylučujú, a naopak, že sa dopĺňajú.... celý text
Vegetariánství
1990,
Kinga Wiśniewska Roszkowska
Zrozumiteľne napísané zhrnutie tých najdôležitejších faktov o vegetariánstve (vrátane vegánstva a vitariánstva) z pohľadu ekonomického, zdravotného, nábožensko-asketického a, čo je najdôležitejšie, eticko-estetického (o ekologickom sa až toľko nepíše). Toto je pravdepodobne prvá kniha o veg(etari)ánstve vydaná v Česko-Slovensku! Plno zaujímavých informácií.... celý text
Anatomie lidské destruktivity
2007,
Erich Fromm
„Hrozí, že se heslo falangistů 'Ať žije smrt' stane tajným principem naší společnosti, ve které je nejvlastnějším významem pojmu pokrok dobývání přírody stroji a ve které se živý člověk stává pouhým přívěškem stroje.“ Kniha poskytuje podrobný popis najrôznejších foriem agresie a ľudskej deštruktivity a ich príčin, ktoré Fromm vidí v modernej civilizácii, a ja s ním v podstate súhlasím. Prichádza k výsledkom, že agresia a deštruktivita v ľudských dejinách napreduje ruku v ruke s vývinom modernej technologickej civilizácie. Avšak vo svojich štatistikách absolútne prehliada exponenciálne pribúdanie počtu ľudí. Píše, napríklad, že v rokoch 1500-1599 bolo 87 vojen a v rokoch 1900-1940 to bolo už 892, a pripisuje to modernej civilizácii a neberie na zreteľ fakt, že počet ľudských jedincov sa za ten čas späťnásobil. Čím viac ľudí, tým viac agresie, deštruktivity a vojen. Jednoduchá matematika. Najlepšia bola kapitola Neurofyziologie, v ktorej sú síce aj zmienky o nechutných laboratórnych pokusoch na zvieratách (pokusy na zvieratách sú zmieňované okrajovo aj v iných kapitolách), ale aj spájanie mäsožravosti s agresiou... Podobná je kapitola Chování zvířat, a zaujímavé sú tiež pasáže 'Je člověk predátor?' a 'Neolitická revoluce', ktorých názvy hovoria samé za seba. Kapitola Paleontologie dáva otázku: „Je člověk predátor?“, vďaka nej sa už teraz teším na knihu Misa Mäsa (Ivan Dubnička), aj keď na moje vegetariánstvo to každopádne nebude mať žiaden vplyv. Konrad Lorenz vo svojej knihe 'Takzvané zlo' rovnako hľadá príčiny bujnenia agresie a deštruktivity, ale z úplne iného pohľadu, preto tomu, koho táto tematika zaujíma, odporúčam pre doplnenie prečítať si aj jeho knihu.... celý text
Potraviny
2002,
Martyn Bramwell
Ponúkané formy ekologického a organického poľnohospodárstva podporujem, ale nebolo vysvetlené, ako by to vyriešilo preľudnenie, z ktorého spomínaný hladomor vyplýva. Zo stránky na stránku som čakal aspoň zmienku o The Rewilding Institute, Population Connection, Population Matters, Population Action International, Global Footprint Network, alebo podobnej organizácii, ale chýba to tam. Tiež mi vadila podpora "živočíšnej výroby". Preto odporúčam radšej podobnú encyklopédiu Zachraňme Zemi (Jonathon Porritt).... celý text
Dost bylo kokotů!
1998,
Xavier Crement
Nejde o žiadnu zmysluplnejšiu kritiku spoločnosti, ale iba o takú srandu. V podstate všetci sme kokoti. Nič nové. Niektoré časti boli pre mňa úplne nezaujímavé, ale pri niektorých som sa aj pousmial. Boli to hlavne kapitoly „Byrokratický kokot“ a „Když kokoti ovládnou byznys“. Průmysl, obchod a bankovnictví jsou tři oblasti, které přitahují neuvěřitelné množství kokotů. Důvody jsou prosté: kokoti milují peníze, moc a konflikty.... celý text
Svůj vůz i pluh veď přes kosti mrtvých
2010,
Olga Tokarczuk
"Chytil Srnu do smyčky, zabil ji a její tělo rozčtvrtil, upekl a snědl. Jedna Bytost požírala druhou, v tichosti, v Noci, beze slov. Nikdo neprotestoval, z čistého nebe nezahřmělo. Trest však démona stejně dostihl, i když smrt nepřišla cizí rokou." Tento morálny triler z prostredia lesnej pohraničnej osadky poľských Stolových hôr ma okamžite vtiahol do deja svojou príjemnou atmosférou a príbehom. Neagresívne pojednáva o nerozvážnom ničení prírody a o pomoci zvieratám. Teda, nie príbeh, ale hlavná hrdinka, ktorá ho rozpráva. Všetky postavy sa správali úplne prirodzene, ale ona mi bola sympatická najviac, napriek jej hendikepu. Aspoň som sa viackrát z chuti zasmial, nie výsmešne, ale pobavene, na jej výrokoch. Bol to vlastne hendikep, alebo dar vidieť veci inak ako ostatní? Vysloví tiež niekoľko mimoriadne citovo silných a niekoľko naozaj múdrych myšlienok. Niektoré z nich som si dokonca zapísal. Už 38 strán pred koncom som sa dovtípil, kto bol vrahom, a mojou reakciou bol natešený úsmev. Sám neviem prečo, obete boli aj tak vrahovia a chlípnici. Bolo to v kapitole o sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov, a poľovníci nebudú patriť k tým, ktorí budú z tejto knihy nadšení. Mne z nej zostali pozitívne pocity.... celý text
Zachraňme Zemi
1992,
Jonathon Porritt
Táto vedecká kniha je vo forme obrázkovej encyklopédie, čiže ponúka súhrn problematík, ide o čítanie pre tých, ktorí nepotrebujú ísť do veci príliš hlboko, ale stačia im zhrnuté fakty. Sumarizuje kľúčové problematiky - preľudnenie, odlesňovanie, znečistenie, vymieranie druhov a ďalšie. Nabáda k tomu, aby sme pre svoju planétu niečo robili, a to je dobre.... celý text
