Mikrofon je naše bomba: Politika a hudební subkultury mládeže přehled

11.06.2019

Vždy som hovoril, že hudba a ideológie sú prepojené. Len zriedkakedy dokážem počúvať songy, o ktorých viem, že obsahujú v textoch niečo, s čím sa nemôžem stotožniť. Preto som nesmierne rád za túto knihu, ktorá mi to utvrdila, pretože po internetových diskusiách som mal občas tendencie rozmýšľať nad tým, že si všetko len príliš idealizujem. Aký by ale mala hudba zmysel bez textov? Ako niekto môže počúvať pieseň a pritom úplne ignorovať jej text? To asi nikdy nedokážem pochopiť, pre mňa je to ako snažiť sa jazdiť na aute bez kolies.

Ale... čakal som, že nájdem nejaké typy na kapely, ale v knihe sa nespomenula ani jedna, ktorú by som už nepoznal. V niektorých názoroch som sa vďaka obsahu utvrdil, ale veľa nových informácií som tam pre seba nenašiel. Uvedomil som si jednu podstatnú vec, ktorá sa tam píše a ktorá je bohužiaľ pravdivá, že kým v 90-tych a 20-tych rokoch bolo vegánstvo v punku jedna zo základných tém, dnes je v punku a v HC vegánstvo väčšinou iba osobnou voľbou a malý počet kapiel o ňom hovorí v textoch, čo je dosť neinšpiratívne, až demotivujúce. K tejto téme ešte musím dodať, že keď v knihe je 40-stranová kapitola o presadzovaní sa žien v hip hope a 50-stranová kapitola o jednom konkrétnom HC-punkovom klube (klub Vrah), tak tam mohla byť aj jedna kapitola o prepojení punku a punkových kapiel s hnutím za oslobodenie zvierat a s radikálne environmentalistickými skupinami ako Earth First!, čo bolo bežné; Zaujímala by ma táto téma a možno by som našiel túžené typy. Takisto mohla byť samostatná kapitola o stále väčšom presakovaní ideológie etického vegánstva ako hnutia do subkultúr, vrátane metalu (napr. Marnost, Kruh, Láje, nezabudnime na prvé dva albumy kapely Tisíc let od ráje), hip hopu (Křikzticha, xKRYSAx, VegAnon, Sedmá generace) a tekkna. O tomto ale nič, čo je škoda.