A vráť sa po slabších přehled

16.08.2023

Bolo to úžasné, veľa mi to dalo.. ozaj liečivé slová..

02.11.2020

Silvia Bystričanová vo svojej štvrtej knihe ponúka jemnú hru vzťahov súčasných, obyčajných ľudí, ktorých ste možno stretli aj vy na ulici, vo vašom meste. Je tu opäť vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý však nie je nosnou témou tejto knihy. Lajtmotívom ( aspoň pre mňa) je nedávno ovdovený muž stredných rokov, ktorý si nevie nájsť miesto v domácnosti, kde mu odrazu, po tragickej nehode, chýba jeho manželka. Celoživotný partner, ktorý dával jeho obyčajným mužským dňom šmrnc neobyčajnosti. Na pomoc mu prichádza jeho syn Dag. Ale aj on má mužské gény a tak obaja svoj smútok prežívajú osamote aj napriek tomu, že žijú spolu v jednom byte. Opäť musí prísť do ich životov ženský prvok, ktorý dokáže obmäkčiť ich zatvrdnuté srdcia a dať citom voľný priechod.
Muži, ako isto vieme, nie sú akurát tí najväčší preborníci vo vyznávaní lásky slovami. O to viac zisťujú, aký je svet prázdny bez osoby, s ktorou kráčali spoločne polovicu svojho života. Života, ktorému manželka dávala svojmu partnerovi zmysel. Zavedený stereotyp však jej odchodom dostáva vážne trhliny. Autorka si oproti svojim trom predchádzajúcim knihám zlepšila svoj štýl a útočí na city. Nie však prvoplánovo. Ako príslušníčka nežného pohlavia vie dať na papier to, čo môže žena prežívať v manželskom zväzku, ako môže milovať aj bez slov a ako rozdávať lásku svojou dennodennou rutinnou činnosťou. Jej chlapi o tom nemajú ani zdania, ale práve jej odchodom si to v plnej miere uvedomia, čo stratili. Stratili nielen matku a manželku, ale stratili i jednotiaci prvok, tmel celej rodiny. Silvia Bystričanová v určitých partiách knihy, hlavne v časti, kde sa číta matkin denník, ukazuje, že vie pomenovať aj slovom to, čo niekedy nevedia muži. Dať lásku do slov, do viet, dať do nich ženskú nehu a milotu a pomenovať to, ako dokáže žena milovať. Práve pasáže z denníka boli, podľa mňa , tie najsilnejšie a pristihol som sa, že som si ich čítal viackrát dookola. Boli to tie najkrajšie slová, či myšlienky, dané na papier.
Zobraziť vzťah muža stredných rokov a to, že i on potrebuje lásku, je pre mňa asi to najdôležitejšie, čo som si vyčítal ja z tejto knihy. Láska dvoch mladých ľudí, to je už tisíckrát opísaná záležitosť z tisícich rôznych pohľadov. Ľuďom stredného veku sa nejako pozornosť ohľadom tejto stránky nevenovala a tak som rád, že autorka túto tému nielen nakusla, ale ju detailne opísala na pozadí niekoľkých mesiacov života muža, ktorý stratil svoju manželku. Stratil jej telo, ale city ostali. Ostali síce hlboko v duši, ale boli tam. A chcel sa o ne podeliť, len nebolo s kým. Na to je potrebné opäť len ženu...
Je potrebné zahodiť za chrbát stereotyp, že súčasná slovenská ženská autorka dokáže písať len plytké romantické sladkoružové príbehy o tom, ako žena potrebuje chlapa a naopak, a ako nakoniec (pointovo) príde vyvrcholenie v posteli. Ja už som sa tohoto čierno-bieleho stereotypu vzdal a spravil som dobre. Ešte pred niekoľkými rokmi by som si nevedel sám seba predstaviť ako kupujem v kníhkupectve knihu od ženskej autorky. Dnes viem, že to bolo dobre a takisto som presvedčený o tom, že Silvia Bystričanová nám i v ďalších knihách prinesie to, čo všetci vidíme okolo seba, len si to neuvedomujeme, že okolo nás je i krása, láska, dobrota, radosť z bežných chvíľ a priatelia. Priatelia, ktorí sa vedia vrátiť po slabších, podať pomocnú ruku, poláskať, povedať povzbudzujúce slová, chápať naše problémy a bolesti.
Ďakujem, Silvia!