Zajatci asteroidu přehled

02.06.2021

Bulyčov ma opäť nesklamal a opäť nadchol. Stále som ostala dieťaťom, teda si vychutnávam knihy pre deti a mládež aj v dospelosti.
Prvý príbeh Cesta do Indie ma potešil prítomnosťou Julky Gribkovovej, ktorú poznáme už z iných autorových diel. No ešte sympatickejšia v ňom bola postava jej starej mamy :), takou by som chcela raz byť. Že nebudem mať problém pozvať k sebe hovoriaceho tigra a pytóna - mimozemšťanov v prestrojení, ktorí sa potrebovali dostať do Indie -, a dokonca im dovoliť, aby mi vyliečili boľavú nohu ich špeciálnymi medicínami. Zápletka s cirkusom v tomto príbehu bola fajn, ale koniec sa mi videl akýsi prirýchly.
Zachránila to druhá, omnoho prepracovanejšia výprava - Zajatci asteroidu, po ktorej je pomenovaná aj kniha. Tam je hrdinkou (okrem iných) Bulyčovova stará známa Alenka. Samotný príbeh je skvelý, no ešte údernejšie vyznieva autorova alegória s trumbádmi - s ľudkami, ktorí kedysi vytvorili roboty, aby im slúžili. No po istom čase ľudia nechali všetko na roboty/technológie a tie napokon ovládli ich. Silná výstraha ľuďom! Aktuálne aj dnes, pravda.
V poslednom príbehu s názvom Hľadá sa voľná planéta sa stretávame s Udalovom - tiež postavou, ktorá sa už u Bulyčova mihla. Pomáha Gnecovi nájsť voľnú planétu pre jeho krajanov, ktorých je doma už priveľa - zatiaľ sa mnohí nechali zmraziť. Bulyčov pri návštevách jednotlivých planét, ktoré by pripadali do úvahy, opäť dvíha varovný prst. V krásnych metaforách ukáže, ako ľudia nechcú počuť pravdu, ako zabudli na svoj skutočný domov a uspokojili sa s bludom, inde zas, ako ničia planétu (chemicky i bezohľadnosťou), ako si závidia a nenávidia jeden druhého, ďalej, ako uverili, že na nich číha neznámy nepriateľ, a preto zaviedli teror a diktatúru, a napokon, ako sa dá stať otrokmi umenia a zabúdať skutočne žiť. Všetko sa však napokon, ako v správnej rozprávke, dá do poriadku a riešenie sa nájde - vďaka hlavným hrdinom, ktorým nechýba vtip ani dôvtip :).
Určite odporúčam!