Anna Kareninová I přehled
Lev Nikolajevič Tolstoj
Lev Nikolajevič Tolstoj, jeden z najväčších zjavov ruskej i svetovej literatúry, narodil sa r. 1828 v Jasnej Poľane. Študoval na fakulte východných jazykov, neskôr na právnickej fakulte, štúdia však neukončil a usadil sa v Jasnej Poľane ako statkár. Zadlžený statok odovzdal neskôr príbuzným a vstúpil do vojska. Roku 1851 odišiel ako dobrovoľník na Kaukaz, odtiaľ ako 24-ročný delostrelecký dôstojník poslal básnikovi Nekrasovi do časopisu Sovremennik autobiografickú novelu Detstvo. Vrelo ju prijali viacerí spisovatelia, medzi nimi i Turgenev, ktorý už v prvotine vycítil vynikajúce umelecké kvality geniálneho prozaika. Po odchode z vojska vracia sa na svoj statok do Jasnej Poľany. Tu vznikli aj najväčšie a najznámejšie Tolstého diela Vojna a mier a Anna Kareninová, tu sa s vervou a zápalom venoval šíreniu vzdelávania medzi prostými ľuďmi. Po rodinných rozporoch odchádza v roku 1910 z domova a cestou v stanici Astapovo umiera. Tolstého realistické, umelecky pravdivé dielo vysoko ocenil V. I. Lenin. Anna Kareninová patrí k najslávnejším dielam svetovej literatúry. Prvým podnetom k napísaniu diela bola skutočná udalosť: na stanici v Jasenkách, neďaleko Jasnej Poľany, sa z nešťastnej lásky vrhla pod vlak Anna Stepanovna Bibiková. Táto prostá udalosť bola pre Tolstého zámienkou k rozvinutiu hlbokých úvah o zmysle lásky a rodiny v ľudskom živote. Rodinu zobrazuje Tolstoj vo vývoji vzťahov na troch príkladoch (Kareninovci - Oblonskovovci - Levinovci) a v troch rovinách, ktoré sa navzájom prelínajú a vyúsťujú do zlomových situácií. Východiská sa diametrálne rozchádzajú: Anna Kareninová, strhnutá citom, končí tragicky; Dolly Oblonská sa kvôli deťom zmieri s konvenčným, necitovým vzťahom; u Levinovocv sa cit prehĺbi, pevné mravné základy vzťahu sa obohatia o pochopenie. A hoci hlavnou hrdinkou románu je Anna, večný symbol utrápeného ženského srdca, ideálom rodiny sú tu Levinovci a ideálnym mužom Levin, ktorý vyjadruje Tolstého názory.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 1972 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Анна Каренина, 1877
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Anna Kareninová I. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (28)
Annu Kareninovú som poznal ešte zo školských lavíc, filmových spracovaní a aj z istého skratkovitého opisu, ako pojem, ktorý síce bol dobovo zaujímavý, ale pre dnešnú dobu je už predsa len archaický. Čiže ako príbeh nešťastnej ženy, ktorú pokrytecká spoločnosť odvrhla a ktorá prišla o všetko. Najmä po prečítaní Dostojevského diel som si hovoril: Nie je to málo? Čím je tento román pre mnohých taký zaujímavý? Prečo ho mnohí označujú ako najväčšie dielo svetovej literatúry?
Po rokoch som si povedal, že si ho musím prečítať znovu. A uchvátil ma. Všetky útržkovité opisy v dejinách literatúry pre SŠ a filmové spracovania ho redukujú do podoby, ktorá je až príšerne skratkovitá a vylučuje širšie úvahy o podstate ruskej spoločnosti. A najmä príbeh Levina a Kitty, ktorý tvorí v diele kontrapunkt ku príbehu Anny a Vronského, zostával často na druhej koľaji. A práve ten (spolu s úvahami o morálke v príbehu Karenina) je pritom na celom tom diele tým najzaujímavejším.
Práve s Levinom a Kitty totižto vstupuje do príbehu krása a zároveň intelektuálne stimulujúce pasáže o ruskom sedliactve, o ruskej krajine, o spoločnosti, ktorá sa musí vysporiadať s novou dobou a s technologicky i spoločensky progresívnejším západom a ďalšími a ďalšími udalosťami. A spolu s tým aj Tolstého svetonázor, ktorý nie je len kritikom pokrytectva, ale zároveň prináša aj vlastnú víziu dobrého života, morálky a dobrej spoločnosti.
Tolstý je zároveň geniálny aj v charakterizačných opisoch. Každú udalosť i postavu dokáže opísať spôsobom, aký som nikdy predtým nečítal. Nejde tu len o sprostredkovanie nejakého realizmu, ale o skutočný ponor, o celú plejádu drobných maličkostí, ktoré očarúvajú samé o sebe. Nejde len o to, že tie postavy takto získavajú plasticitu a sú životné, ale o to, že človeka priam fascinuje ako dokáže nejaký človek niečo podobné postrehnúť a čo viac, aj takto originálne a jednoducho opísať. Ach, ako plytko tieto moje lacné slová znejú oproti Tolstému. Aj preto bol môj pocit pri čítaní ten, že sa cítim nedostatočne. Ako človek, ktorý nedokáže skutočne pristúpiť k ľuďom a vnímať ich takto komplexne, vo všetkých odtienikoch a maličkostiach. A to nielen intelektuálne a pozorovateľsky, ale naozaj s nimi splynúť a vďaka tomu ich spoznať ako tých chestertonovských skutočných ľudí, ktorí sú väčší ako vesmír.
Prekrásna... naozaj, prekrásna kniha.
„Anna byla rozkošná ve svých jednoduchých černých šatech, rozkošné byly i její oblé paže s náramky, rozkošná byla pružná šíje se šňůrou perel, kadeřavé vlasy zcuchaného účesu, svižně graciézní pohyby malých nohou a rukou. Rozkošná byla i ta spanilá tvář ve svém oživení, ale v jejím rozkošném půvabu bylo cosi děsivého ...“
Krásná je ta padlá žena – zprvu dodržuje společenské normy a zdá se, že jí nic nechybí – až na lásku, protože citově chladný muž nenabízí nic, a tak se musí rozhodnout mezi vášní a láskou a vědomím povinnosti, když pak láska zvítězí, je z ní (jen na malou chvíli) – šťastná žena.
Jak se totiž zdá, to nejčistší musí být potrestáno, za oddání se lásce, za to, že se „povzneslo“ – vysoko nad průměr zdejšího života.
Příběh Anny je společenským románem – čas v něm plyne přirozeně, jak hrdinové prostě žijí a naplňují své osudy, je ale taky psychologickým románem – a tak se jejich pohnutky, myšlenky, činy a hlavně důsledky jejich činů, proplétají a společně spějí k dramatickému okamžiku.
Autor ve svém příběhu o rodinném štěstí, o vzestupu a pádu jedné okouzlující mladé ženy, odhalil kromě příběhu samotného, opravdu monumentální obraz celé velké epochy ruské společnosti, jiné než je ta dnešní, a přece v něčem podobné (ty společné geny se prostě nezapřou) ___
Je smutnou pravdou (a to dřív i dnes), že celá ta „vyšší“? ruská společnost (jak ji důkladně popsal pan Tolstoj) nemá žádné ušlechtilé zájmy a ani nehledá žádný rozumný smysl života, ale jen se honí slepě za požitky – oslněná (nechce vidět a slyšet) tím zlatým pozlátkem!
A ta „nižší“? ___ té asi opravdu nezbývá, pro všechnu tu starost o pouhé přežití, než na všechno ostatní rezignovat.
Je to příběh, který, jak píše níže MíšaS., pasuje na každou dobu ___
Související novinky (1)
Nové eknihy zdarma ke stažení (28.2. - 4.3.)
04.03.2019
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Anna Kareninová I v seznamech
v Právě čtených | 14x |
v Přečtených | 262x |
ve Čtenářské výzvě | 33x |
v Doporučených | 13x |
v Knihotéce | 258x |
v Chystám se číst | 64x |
v Chci si koupit | 8x |
v dalších seznamech | 3x |
Autorovy další knížky
2012 | Anna Karenina |
1969 | Vojna a mír I. |
2005 | Vojna a mír |
2018 | Kreutzerova sonáta |
1959 | Smrt Ivana Iljiče |
Klasika světové literatury.