Catwoman: Selinina velká loupež přehled

08.04.2024

Moc se tento komiks povedl dobře se četl

13.07.2022

„Prozatím asi zůstanu mrtvá.“ Gotham sa za tie roky nezmenil, ale ona áno. Alebo nie? Kto by mal písať drsný noir z Gothamu, ak nie Brubaker? Criminal. Gotham Central. Muž, který se smál. Názvy hovoria myslím za všetko. Ed sa nezaprie a s pomocou spolu-scenáristu a ilustrátora Darwyna Cookea (DC: Nová hranice, Parker: Lovec) vytvoril celistvú, nekompromisnú zlodejskú tímovku so sympatickými postavami. Samozrejme v čele s Catwoman. Osviežujúce je, že v tomto komikse vlastne vystupuje skôr Selina, než Catwoman. Jasné, ono sa to pravdaže od seba nedá bohvieako oddeliť, ale minimálne čo sa kostýmu týka, tak mimo hŕstky flashbackov tu nenájdete žiadny typický mačací vzhľad. Páčilo sa mi vyobrazenie Seliny ako nie dokonalej antagonistky, ktorá občas potrebuje pomoc od iných a inokedy si od nich naopak musí držať odstup, lebo pustiť si ich príliš blízko predstavuje riziko. Tempo je svižné a dravé. Zápletka prehľadná, pritom však zvraty a podrazy dokážu zaskočiť. Vezmite jed na to, že krásne a tajomné ženy prinášajú smrť. Možno chtiac a možno omylom, v konečnom dôsledku je to fuk, nie? Nadáva sa tu, umiera sa tu (niekedy zomrie vinný, inokedy nevinný, toto dopredu nikdy neviete povedať), dokonca postavy majú pohlavný styk. Samozrejme v medziach mainstreamového komiksu, no aj tak je to hmatateľné. Selinina velká loupež pripomína kvalitný hollywoodsky heist movie, ktorý si ide priamo za svojím, ráta s inteligenciou fanúšika, upaľuje z bodu A cez bod B až do drsného finále, v ktorom môže zomrieť v podstate hocikto (pričom, ako to už chodí, smrť spravidla príde v momente, keď to čakáte najmenej). Nakreslené je to nezameniteľným, atypickým Cookeovým štýlom, ktorý rozpoznáte na prvú dobrú. Chápem, že mnohým nebude vyhovovať z dôvodu, že im jej „detskosť“ (?) nebude ladiť s dospelou zápletkou. No ja som si to vychutnal. Daveovi s kresbou mimochodom pomáhal exkluzívny Kanaďan Cameron Stewart (Po stopách Catwoman, Ú.P.V.O.). Zaujímavým dodatkom sú pasáže s tvrďáckym súkromným očkom Slamom Bradleym. Toho Ed Brubaker vytiahol z análov (ehm) DC komiksu 30. rokov 20. storočia. A spravil to perfektne. Kapitoly s ním sú na jednej strane zbytočné, keďže vlastne len ukazujú to, čo sa stalo mimo záber v hlavnom deji a my sme to síce nevideli, ale plus-mínus sme si vedeli domyslieť, že to prebiehalo takto. Takže je prítomná istá pachuť zbytočnosti. Ale zároveň inkriminované kapitoly pekne dopĺňajú ústrednú zápletku + je to fakt krásne žánrovo-štýlové cvičenie v rámci noir detektívok, takže mi ich prítomnosť až tak nevadila. A možno príde aj kúzelník pardon Batman. Retro komiks z r. 1940 je tradične slabučký, ale jedinečný vďaka tomu, že predstavuje debut Catwoman (vtedy ešte The Cat).