Dotyk svetla přehled

18.11.2021

Vôbec netuším, ako mám túto knihu hodnotiť. To, čo autorka opisuje sa vážne dialo a ja som z toho zhrozená a znechutená. Som znechutená z autorkiných bludov a neskutočných dezinformácií o bipolárnej poruche, z jej romantizovania vlastného toxického správania, z jej démonizovania svojho bipolárneho syna (prakticky už od plienok), z jej obviňovania všetkých okolo seba (len seba nie), z jej absolútneho nezáujmu o jej ďalších osem detí...

Zároveň mi však bolo počas čítania veľmi ľúto Nicka. Pretože to mal sakra ťažké, frustrovalo ma, čím všetkým si musel prejsť, že nedokázal vyhrať nad svojou chorobou a že mala jeho matka potrebu napísať takúto hroznú knihu. Pretože ona svojím neuváženým správaním spôsobila neskutočne veľa tragických udalostí a ešte sa o nich neštítila napísať tak, akoby za ne nemohla (a pritom z jej vlastného textu jej vina jasne vyplýva).

Ďalšia vec, ktorá ma neskutočne serie, je tá, že túto TOXIC knihu nazvala His Bright Light. His Darkness by bol pre tento jej počin určite výstižnejší názov. Ja som sa totiž vôbec nedozvedela (ako sľuboval prológ) prečo Nicka všetci tak zbožňovali. Prečo bol ako anjeliček dobručký milučký. Žiadne jeho svetlo skutočne neopísala, iba des, temnotu, zlobu, hrôzu, agresivitu, šialenstvo, násilie, slzy a trápenie. Nič naozaj dobré o svojom synovi nenapísala. Len kde-tu spomenula nejakého odveci človeka, ktorý ho pre niečo miloval a trávil s ním veľa času (kedy?!).

Neskutočne ma frustruje, že čitateľ, ktorý miluje autorkine fiktívne romance a zároveň absolutne netuší nič o bipolárnej poruche, bude mať totálne skreslené predstavy prakticky o všetkom, čo sa tejto choroby týka. A navyše zlý !!TOXICKÝ!! príklad toho, ako sa k bipolárnemu človeku správať.

Najviac ma na celej knihe frustruje to, že autorka (of course) ani raz neodlíšila synove skutočné správanie od jeho diagnózy. Ľudia, ktorí touto poruchou trpia, sú totiž úplne iní počas remisie, než počas manických a depresívnych stavov (a to vravím z vlastnej skúsenosti, pretože táto problematika sa ma bytostne dotýka). Ja naozaj nechápem, ako mohla táto kniha plná totálnych dezinformácií vyjsť (a ešte ako memoár) a ako mohla byť niekedy považovaná za "praktický návod", ktorý pomáha ľuďom túto poruchu pochopiť. (Jednu hviezdičku dávam knihe iba z úcty k Nickovi)

Jednoznačne silno neodporúčam! Ak vás táto téma zaujíma, určite siahnite radšej po knihách Má půvabná žena v blázinci, Electroboy alebo Okovy naděje.

03.05.2020

Smutný příběh,ale souhlasím s komentářem níže,slohově se mě kniha moc nelíbila