Červený drak přehled

04.11.2024

Další perfektní kniha, kterou totálně zprznilo filmové zpracování. Při částech s babičkou jsem trnul hrůzou. Doporučuji všema deseti.

15.09.2024

„Měl drobné bílé zuby.“ Za mňa je Červený drak kvalitatívnou úrovňou niekde medzi peckami Mlčanie jahniat a najmä Hannibal a slabými odvarmi á la prequel Zrodenie zla. Na sérii Hannibal Lecter je každopádne pekne vidieť, ako sa univerzum jedného spisovateľa naprieč desaťročiami vyvíjalo. Začalo to ako vcelku nenápadná trilerová kriminálka o pátraní po sériovom vrahovi, v čom agentom FBI pomáhal psychopatický noblesný kanibal zavretý v ústave. Dotyčný pán sa objavil aj v ďalšom autorovom príbehu, kde už dostal o štipku výraznejší priestor. No a napokon sa stal hlavnou hviezdou románov Hannibal a Zrodenie zla (hoc k jeho napísaniu bol Harris svojím spôsobom prinútený). Román Červený drak je napísaný dobre, zručne, mnohé kapitoly sú skvelé. Harris mal dar poľudštiť beštiálnych vrahov. Nie, že by ste im držali palce. To fakt nie. Ale vidíte v nich ľudí a nie karikatúry, síce ľudí hrôzostrašných, ale stále „len“ ľudí. Viac, než divná vedľajšia rovina so slepou Rebou, do ktorej sa Zubatý králiček kuriózne zamiluje (alebo čo), mu v poľudštení pomáha dlhý flashback do jeho temného detstva, čo je mimochodom vec, ktorú nepoužil ani jeden z dole spomenutých filmov. Okrem toho Harrisa písal dobrých ústredných hrdinov (Will Graham je podobný sympaťák, ako bude neskôr Clarice Starlingová, no z úplne iných dôvodov) a tvoril pútavé vyšetrovacie scény, v ktorých profesionáli analyzovali dôkazy a psychologicky pitvali zločincov. Takisto ma veľmi bavili spoločné scény Willa a jeho manželky. Tu vidno, že autor rád píše o normálnych ľuďoch, ktorí sa k sebe normálne správajú a jeden druhého si vážia. Len spisovatelia s poriadnymi guľami vedia napísať silný ženský charakter a okrem Stephena Kinga to zjavne dokáže aj Harris. O to desivejšie následne pôsobia občasné výbuchy násilia. Faktom je, že Zubatý králiček prekvapivo nie je ktovieako zvrhlo charizmatickou postavou, čiže akonáhle (najmä ku koncu) preberie nadvládu nad príbehom a autor začne Willa a Crawforda odsúvať na vedľajšiu koľaj, príbeh stratí drajv a začne nudiť. Finále je potom vyložene skratkovité, ale zas asi lepšie, než ak by ho Harris mal naťahovať na 2O strán. Kniha bola samozrejme sfilmovaná a to hneď dva razy. Najskôr v r. 1986 začínajúcim Michaelom Mannom (neskôr Posledný mohykán a Horúčava) s William Petersenom ako Willom. Vo filme mal Lecter len cameo, hral ho Brian Cox a dokonca mu priezvisko skomolili na Lecktor. Sranda je, že v románe Červený drak sa mihne postava s priezviskom Petersen. A keď sme už pri menách, v knihe sa vyskytuje pumpár Lang. Lang, Stephen Lang, dostal rolu v Mannovom filme, zahral si „novinára“ Loundsa. Druhý raz bola Harrisova kniha sfilmovaná v r. 2002 rutinérom Ratnerom, kde si Grahama zahral znudený Edward Norton a Lectera si (v na o čosi rozšírenom priestore) vychutnal Anthony Hopkins, keďže Cox sa k úlohe nikdy viac nevrátil. „Od svých devíti let věděl, že je v podstatě sám a že vždycky sám bude, což je závěr, ke kterému člověk obyčejně dochází kolem čtyřicítky.“