Mlčení jehňátek přehled

20.08.2024

(SPOILER) „Vděčnost má velice krátký život.“ Neviem, či by som o tom hovoril ako o pokračovaní Červeného draka. Lecter v ňom mal iba malú rolu a pravdupovediac v Mlčaní jahniat ju zas až tak o toľko väčšiu nemá. Hannibal Kanibal je každopádne podmanivá, elektrizujúca postava. Nečudo, že vstúpila do análov literatúry, ako aj kinematografie (výborný seriál s Madsom Mikkelsenom). Ale faktom je, že ak budete čakať Lecterovskú one man show, máte smolu. Tej sa dočkáte až v románe Hannibal. A samozrejme takisto v prequele, ale to nie je ono, lebo ho v skutočnosti nikto nechcel, v čele so samotným Harrisom. Ten dotyčnú knihu „musel“ napísať kvôli autorským právam, ktoré vlastnil Dino De Laurentiis a tým pádom mal oprávnenie v prípade, že by Harris odmietol, na danú fušerinu najať niekoho iného. Podľa toho to aj vyzeralo. Nech tak či onak, Dr. Lecter je unikátny zjav nielen vo svete literatúry, ale tiež filmu, keďže sa z vedľajšej postavy stal hlavnou a ukradol si pre seba celú sériu a stal sa ikonou v horore ako takom, čo je v konkurencii takých mäsiarov, ako sú Leatherface, Freddy Krueger, či Maniac Cop a Chucky, ozaj neskutočný výkon. Jeho beštialita je o to mrazivejšia, že je to obyčajný, reálny, fyzicky nenápadný muž z mäsa a kostí. Žiadna nezničiteľná mašina na vraždenie. Hoc sa v knihe Mlčanie jahniat (mimochodom, skvelý názov) často spomína nešťastný Will Graham z Červeného draka, tentoraz Harris proti distingvovanému psychopatovi Lecterovi nepostavil drsného agenta FBI, ale naopak neskúsenú Clarice, ktorá v podstate ešte ani nie je plnohodnotná zamestnankyňa danej inštitúcie. Práve istú jej čistotu sa rozhodne v doteraz nevyriešenom prípade Buffala Billa využiť (zneužiť?) jej šéf, Jack Crawford. Ten majstrovsky ovláda zákulisné ťahy (viď. jeho záverečná rada Starlingovej ohľadom senátorky). A nad všetkým sa vznáša tieň Hannibala Lectera, ktorý je síce zavretý v ústave pre najnebezpečnejších kriminálnikov, napriek tomu akoby bol s Jackom a Clarice prítomný počas vyšetrovania hnusného prípadu, kedy šialenec unáša, zabíja a sťahuje z kože ženy s nadváhou. Vo filme „Billa“ stelesnil Ted Levine, ktorý sa neskôr preslávil paradoxne naopak policajnými rolami (Monk, remake Hory majú oči). Postavy sú vynikajúco napísané. Ja som síce zakaždým mal pred očami Jodie Foster, Hopkinsa (sranda je, že v knihe, ktorá vznikla samozrejme pred filmom, kedy sa ani len neuvažovalo nad sfilmovaním, nieto nad tým, že by rolu získal Anthony Hopkins, zaznie viackrát názov inštitúte Ústav Johnsa Hopkinsa) a Scotta Glenna, ale faktom je, že sú perfektné i bez tejto predstavy. Majú medzi sebou dynamickú chémiu, medzi jednotlivými postavami je zakaždým diametrálne odlišná chémia. Starlingová si Crawforda váži, ale možno by tak úplne stopercentne nenamietala, ak by sa jej chcel dostať do nohavičiek. Crawford si mladú Clarice veľmi váži, vidí v nej talent, ale... ktovie... doma má umierajúcu manželku a možno mladá krv preňho predstavuje únik z drsnej reality. Lecter naopak na Crawforda nemá jediné dobré slovo, kým Crawfordovi sa Lecter hnusí. No a vzťah medzi Starlingovou a Lecterom, tak to je samostatná kapitola. Chilton je kariérny klaun, no a to, aký čurák je Paul Krendler, určite netreba zdôrazňovať nikomu, kto čítal sequel Hannibal. Autor si o ľudstve zjavne nič pekné nemyslí. Jediné kladné postavy sú ošetrovateľ Barney a obidve spolubývajúce, ale ako poznám Harrisa, keď Barney večer príde domov, určite týra dikobrazov. K tomu realistické, nepríjemne stoické opisy vyšetrovania, únosov, zabíjania. Ale tiež výborné dialógy, počas ktorých to odsýpa a po stý raz sa pri autoroch ako Harris presviedčam o tom, že dialógy buď písať viete a ste kráľ, alebo neviete a nie ste. Film je vcelku presnou adaptáciou literárnej predlohy; asi najväčšou zmenou je koncovka: kým v knihe Lecter Starlingovej píše list, vo filme jej volá (čo funguje lepšie). Plus vo filme má menší priestor Starlingovej spolubývajúca, film sa vôbec nevenuje Crawfordovej umierajúcej manželke, chýba v ňom isté sexuálne pnutie medzi Starlingovou a Crawfordom a Dr. Chilton a Paul Krendler vo filmovej adaptácii nie sú až takí veľkí kreténi, ako v knihe. Po úspechu filmu sa roztrhlo vrece s inými filmovými serial killer (Sedem, Zberateľ bozkov, Sleduje ťa vrah, Vraždy podľa predlohy, Zberateľ kostí), pričom niektorých scenáristov neskutočný úspech Mlčania jahniat dokonca zblbol do takej miery, že scénu, v ktorej si hrdina ide po radu k psychopatovi v ústave, umiestňovali aj do filmov, ktoré o tom vôbec neboli (Oheň Rona Howarda). Jediné, čo ma znervóznilo (mám 42), bola drsná hláška „na štyridsiatnika vyzeral zachovane“. A ešte jedna vec. Vždy, keď čítam o scéne so schovaným bimbasom (alebo vidím danú scénu vo filmovom spracovaní), neviem si pomôcť, zakaždým si spomeniem na to, ako Rossa z priateľov jeho mama pred ostatnými rada strápňovala jeho príhodou z detstva, keď si ho ako malý schoval medzi stehnami.