Jednoduchý plán přehled

10.09.2023

"Vždycky je nějaký risk, Hanku." Od Smitha som čítal brutálny, sympaticky priamočiary pyramídovo-rastlinný survival Ruiny (odporúčam, detto skvelý film) a až následne som si zohnal Jednoduchý plán. Ten som dávno predtým poznal z podoby perfektnej filmovej adaptácie od kráľa splatteru Sama Raimiho, v ktorom Bill Paxton a Billy Bob Thornton predviedli jedni z najvydarenejších výkonov svojich kariér a to už je vážne čo povedať. O tom, čo sa stane, ak dobrí ľudia robia zlé veci. Síce sa to snažia mať dopredu dôkladne premyslené, ale jednak náhoda je sviňa a jednak diabol sa ukrýva v detailoch. A pri ťažkom zločine nie je nič ľahšie, ako zanechať po sebe plno nenápadných stôp. Nabaľujú sa na seba nenápadné, azda až banálne hlúposti... a zrazu je z toho nezastaviteľná, obludne desivá lavína. Autor dal dokopy uveriteľný príbeh a realistické postavy, vďaka čomu sa dokážeme ľahko a bez problémov vcítiť do ich kože. Mrazivý (doslova, keďže snežný) triler. Obálka síce výstižná, ale zároveň ako z katastrofického trileru á la Letisko. Zvolil by som lepšiu. V češtine kniha vyšla v r. 1994 a rušilo ma divne vyskloňované meno kamoša z mokrej štvrte Loua (napr. "Tým ho nakoniec naženieš do náruče Lou" namiesto "Loua" alebo "Louovej náruče"). Čo sa rozdielov týka, mohlo by sa zdať, že film je verný knihe, ale mnohé zmeny sú zásadné. V knihe vystupuje Sonny, vo filme by ste ho hľadali márne. Vo filme sa celkovo menej vraždí. Chýba scéna z večierky, čo je super, pretože v knihe všetko od "šampanského" pôsobí ako zo zlého sna. Scott nenapísal len román, ale i filmový scenár a ten pôsobí dojmom, že si to uvedomoval a tak do filmu použil úplne iné, skromnejšie, ale o to napínavejšie, finále. Naopak, na filme mi vadilo, že Jacob je poňatý temer až retardovane, kým v knihe je to (oveľa realistickejší) hanblivý, zakríknutý starý mládenec. Žiaľ, ako film, i kniha obsahujú rovnaké alebo podobné logické hovadiny. Napr. nikdy nepochopím, prečo Hank dal Louovi vypočuť nahrávku HNEĎ a nie nasledujúci deň ráno. Chápem, tým pádom by sa dej zrejme vybral iným smerom, ale takto mi to práve kvôli tomu pripadalo ako umelé nasilu postrkovanie príbehu do miest, v ktorých ho autor chcel vidieť a nie do miest, do ktorých by smeroval sám od seba, prirodzene. Horory čítam od detstva a toto nebol horor, ale napriek tomu to bol fakt hnus (oveľa výraznejší, než čisté horory, viď. scéna so psom).