Jméno růže přehled

včera

Tak to už je taky klasika

14.03.2025

Eco sa nebojí experimentovať s jazykovými prostriedkami. Jeho písanie je presné a precízne, ale zároveň plné obrazov a symbolov, ktoré nútia čitateľa zamyslieť sa nad hlbokými otázkami. Každé slovo má svoj význam a každý detail sa javí ako dôležitý, čo ma nútilo čítať s pozornosťou a zamýšľať nad kontextom. V románe sa nachádza množstvo odkazov na filozofické a teologické koncepcie, ktoré mi otvorili nové perspektívy a podnietili moju zvedavosť.

Postmoderný aspekt „Mena ruže“ je evidentný nielen v jeho konštrukcii, ale aj v tematizovaní poznania a interpretácie reality. Eco majstrovsky manipuluje s naratívom, pričom sa hrá s historickými faktami a literárnymi konvenciami. Týmto spôsobom sa román stáva akýmsi labyrintom, v ktorom sa čitateľ musí orientovať a hľadať vlastné pravdy. Je to výnimočne osviežujúci prístup.

Sémantické vrstvy a sémiotické odkazy, ktoré Eco do svojho diela zakomponoval, sú pre mňa osobitne fascinujúce. Ako expert na sémiotiku majstrovsky vytvára znaky a symboly, ktoré prenikajú do hlbokých psychologických a kultúrnych rovín.

Celkovo „Meno ruže“ nie je len historickým románom, ale aj filozofickým, literárnym a sémiotickým dielom, ktoré vyžaduje od čitateľa aktivitu a zamyslenie. Eco ma presvedčil, že literatúra má moc nielen zabávať, ale aj provokovať a vyzývať na introspekciu. Tento román sa pre mňa stal nielen literárnym zážitkom, ale aj výnimočnou cestou do hĺbok myslenia a poznania. Odporúčam ho každému.

PS: Po prečítaní románu som dostala druhý dych na oprášenie stredoškolnej latinčiny :D
PS 2: KU KNIHE SA URČITE VRÁTIM :D