Jozef Mak přehled
Jozef Cíger Hronský
https://www.databazeknih.cz/img/books/37_/370754/bmid_jozef-mak-6qO-370754.jpg
4
88
88
Román od popredného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy nám nevšednou, lyrizovanou formou približuje pomery na slovenskej dedine od 70. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia. Jozef Mak, človek milión, sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdovy a od detstva ho utláčal starší brat Jano, ktorý ho neskôr obral o snúbenicu aj o novú chalupu. Makovi postupne umiera otec, matka, láska z mladosti Maruša... Až po smrti svojej ženy July si uvedomí, že v nej stratil lásku, ktorú celý život hľadal. Vie, že nemôže zúfať, lebo sa musí postarať o deti, ktoré sú stelesnením tejto lásky. Príbeh obyčajného človeka, ktorý sa nedá zlomiť, ale vydrží všetko, čo mu osud prinesie, má čo povedať aj dnešnému čitateľovi.... celý text
Romány Literatura slovenská
Vydáno: 1980 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Jozef Mak, 1933
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Jozef Mak. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (9)
(SPOILER)
Prečítané v rámci povinného čítania k maturite, čas strávený nad knihou neľutujem, kniha sa číta veľmi dobre. Osud všedného človeka a jeho menej všedné životné útrapy. Žeby bola práve ľudská vôľa tým najpevnejším materiálom?
(Interné záležitosti by mali ostať internými, no túto otázku, ktorá zaznela na hodine literatúry si neodpustím: "A ona sa v tom hrnci utopila alebo uvarila?" V tej chvíli bola vôľa učiteľky minimálne nalomená.)
SPOILER
Ale hej, celkom sa to dalo... Pekný jazyk, vybrúsený štýl, zaujímavá pointa a vôbec to všetko... Bála som sa, že tomu ako povinnému čítaniu nebudem rozumieť, ale vlastne to celkom ušlo. Prečo teda len tak málo? Nuž, môj intelekt vzdychá nad hlavnou myšlienkou, poetickým štýlom a bla bla bla, ale moje srdce by asi neznieslo, keby som dobre ohodnotila knihu, ktorej hrdinovia sú samí nesympatickí blbci. Pravda, Maruša bola spočiatku celkom fajn, a Jule som od začiatku fandila, ale inak som nerozumela ani hlavnému hrdinovi, ani zvyšku, a možno ma budete pokladať za sadistku, ale keď sa Maruša utopila v tej kadi, aj som bola rada. Štýl je fajn, aj hĺbka a všetko, ale dej ma štval od začiatku do konca. Nie som fanúšička sladkých, precukrovaných koncov, Boh vie, že som ešte horšie sa končiacemu Novému životu dala plný počet, ale tam som si hlavného hrdinu obľúbila. Ja viem, ja viem, od knihy, ktorej hlavným rysom je, že jej hrdinovia sú obyčajní ľudia sa čosi také asi ťažko dá očakávať. Obyčajní ľudia predsa nie sú sympatickí iným obyčajným ľuďom (trpký ironický smiech). Inak, ďalšiu hviezdičku som strhla za Julu. Pretože aj keď to bola ušliapnutá puťka, aspoň tým, že sa ako postihnutá a utlačovaná borila s osudom, mi prirástla k srdcu. A autor ju nakoniec zabil. Radšej keby to urobil Janovi Makovi.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Jozef Mak v seznamech
| v Právě čtených | 2x |
| v Přečtených | 135x |
| ve Čtenářské výzvě | 5x |
| v Doporučených | 5x |
| v Knihotéce | 20x |
| v Chystám se číst | 14x |
| v Chci si koupit | 4x |
Autorovy další knížky
| 2002 |  Jozef Mak |
| 1932 |  Sokoliar Tomáš |
| 2005 | Smelý Zajko v Afrike |
| 2008 | Slovenské povesti |
| 1970 | Zakopaný meč |
Dostalo sa mi do rúk druhé vydanie z roku 1936 a malo to svoje osobité čaro. Kniha má 300 strán. Na začiatku som bol z nej celkom nadšený, neskôr to nadšenie opadlo a prišla kríza. Nečíta sa to tak ľahko ako moderná literatúra. Jazyk aj forma zodpovedajú dobe. Po čase som si na to zvykol, podarilo sa mi prekonať krízu a knihu som dočítal. K príbehu. Je to o neľahkom osude obyčajného človeka pred 100 rokmi. Tých životných prekážok si prežil hlavný hrdina toľko, že to je aj na 5 ľudí dosť. Neviem posúdiť, ako sa vtedy žilo, či to je verné zobrazenie reality, alebo skôr niečo výnimočné, ale jedno viem určite. Život máme teraz omnoho jednoduchší aj keď nie práve krajší. Táto knižka je skvelým odkazom doby a udalostí bežného života, akým žili aj naši pra-pra-pra-rodičia.