Spirála přehled

29.12.2023

To čo bolo? Kodži Suzuki dal druhý Kruh (pardon, Spirálu) tzv. na Crichtona. Teda plno vedeckých štúdií, odborných posudkov, vzorcov, chemických inštancií, komplikovanej matematiky, lekárov, vedcov a skúmania prekliatia duchom skrz mikroskop (!). Žiaľ, bez jeho dynamického, výrazného, chytľavého štýlu, prostredníctvom ktorého vás behom prvých pár strán dostal do epicentra diania. Keď na vás z niektorých konkrétnych strán nečakane vybafne nie nešťastná Sadako, lež chemický vzorec a podobné srandy, vyvalíte oči a pozriete na obálku, či naozaj čítate horor a nie vedeckú prácu študenta zdravotnej školy. Ono je to istým spôsobom pozoruhodný nápad, pozrieť sa na nadprirodzené zlo formou vedy resp. vnímať kliatbu ako HIV resp. bojovať proti nej na báze DNA (wtf). Ale fascinujúci pocit čoskoro zmizne a nahradia ho rozpaky. Vytráca sa z toho akýkoľvek horor a stáva sa z toho... čo vlastne? Autorovi sa sem-tam darí vytvoriť hororovú atmosféru, kedy tušíme, že s bežným svetom niečo nie je v poriadku, že doňho prenikli nevysvetliteľné veci, ktoré ho chcú (a majú tú moc) vychýliť zo zabehaných koľají. Ale nie je toho veľa a zjavne mu o nejaký veľký (ani malý) horor vlastne vôbec nešlo. Väčšinu knihy som sa nudil. Spočiatku to nebolo najhoršie, pretrpel som aj vedecké kapitoly, ale od polovice som toho začal mať po krk, finále bolo útrpné a koncovka smiešna. Ak už nejakú japonskú Spirálu, tak mangu od Džundžiho Itóa. Je stokrát lepšia.