Bystvor: Bytie a tvorba Slavianov a Árijcov, Kniha 1 přehled

Príspevok od yerryho je naozaj veľmi výstižný, pomôže prípadnému záujemcovi o kúpu/čítanie sa rozhodnúť. Dovolím si ešte pár postrehov k tejto knihe (k samotnému príšernému prekladu sa nevyjadrujem):

1. 90 % použitej spisby sú ruské knihy vydané v 90. rokoch za Jeľcyna, kedy sa každý živil ako vedel, a tak vznikali knihy, na ktoré si dnes okrem pôvodcu knihy Bystvor nik nespomenie.

2. Z prvého bodu vychádza i ten druhý: ranostredoveké dejiny Rusi sú podávané sťa dejiny Ruska, a s Ukrajinou či Bieloruskom sa vôbec nepočíta (výsledok lipnutia na šovinistickej spisbe z čias cárizmu a z 90. rokov). O tomto rosijskom (Rusko je po rusky Россия/Rossija) privlastňovaní si dejín stredovekej Rusi vyšiel zaujímavý článok v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od Svetozára sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene).

3. Citujem zo strany 3 tejto knihy, kde pôvodca znevažuje súčasné dejepisectvo: „Vymýšľajú sa úplne neprirodzené etnické skupiny, ako napríklad: Fíno-Uhri a Skifo-Sarmati.“ Odhliadnime od pravopisných a vecných chýb, a pozrime sa na mapovú prílohu tejto istej knihy. Tu nachádzame na mape Anto-Iberov – tí už očividne nie sú „neprirodzenou etnickou skupinou“, lebo ju vymyslel pôvodca tejto knihy...

4. Všeobecne platné pravidlo pri posudzovaní zahraničných prác (a ich prekladov): pozrite sa, ako tam opisujú dejiny vašej krajiny.

- Tatársky vpád je tu vykresľovaný ako ruský osloboditeľský pochod na západ, na pomoc Slovanom. To stačí porovnať s domácimi kronikami a archeologickými nálezmi, ktoré vypovedajú o príšernej genocíde našich predkov zo strany týchto žltokožích divochov spoza Kaprát (práve po vyhladení množstva našich predkov začali uhorskí králi povolávať na vyľudnené územie nemeckých a iných osadníkov).

- Ak sa pozrieme na mapovú prílohu knihy, kde na každej dvojstrane je mapa Európy postupne každých sto rokov, zistíme, že územie dnešného Slovenska bolo v rokoch

650 – 800: rozdelené medzi Avarov, Bulharov, Frankov a Rusov
800 – 900: rozdelené medzi Avarov, Dulebov, Nemcov a Venejov
900 – 1000: rozdelené medzi Avarov (!) a Čechov
1000 – 1300: rozdelené medzi Maďarov a Čechov...

Samozrejmosťou je odvolávanie sa na Tartariu, z ktorej akože pochádzali tí Tatári (v našich kronikách uvádzaní ako Tartari), čo „oslobodzovali“ Uhorsko. Pre stručnosť a výstižnosť dovolím si (po obdržanom povolení zo strany pôvodcu) uviesť príspevok z jutubového kanálu Tatra ~ Matra ~ Fatra:

Rovno na začiatok: odporúčam knihu z roku 1784, napísanú a vydanú Slovákom v Paríži, dostupná je v slovenskom preklade ako Spomienky baróna Tótha na Turkov a Tatárov. Videl som tie mapy, na ktorých je Tartaria zaznačená, nejde o podvrhy, ale nejde ani o názov krajiny (ktorá by podľa mapy zaberala skoro celú Áziu). Ak pochybujete, tak ako je možné, že žiaden národ z tých „tartarských“ území si nepamätá nič o Tartarii? Pretože ide o názov, ktorý vznikol v krajine, kde predmetné mapy vznikali (Británia, Francúzsko), a označovalo sa tak riedko obývané územie či pusté územie (i Mongolov v 13. storočí nazývali uhorskí kronikári Tartaros, pretože Tartaros alebo Tartar bola v starovekom Grécku bezodná priepasť večnej temnoty, kam putovali duše najhorších spomedzi ľudí). Často sú ako obyvatelia Tartarie na okraji máp kreslení lukostrelci na koňoch či vojaci s kopijami, a pritom ide o mapy z čias napoleonských vojen. Tí ľudia tam žili prostým životom (kočovníci, pastieri...), vytvárali riedke osídlenie, ale nešlo o štátny útvar, pretože taký obrovský štát by sa v tej dobe neudržal na lukoch a kopijách na ťavích chrbtoch, že :D Objavujú sa i články a videá (už i v češtine a slovenčine), že Tartaria bola zničená iba nedávno veľmi modernými zbraňami, po čom zostali stopy v pôde a podobne. Kde je akýkoľvek dôkaz spájajúci onú na mapách západnej Európy vymyslenú Tartariu so stopami po jadrovom výbuchu (navyše na miestach, kde ZSSR jadrové bomby dokázateľne skúšal), to nevedno. Nemiešať preto hrušky s jablkami. Ja sa nevenujem prednostne záhadám, preto netvrdím, že tie fotky z Uralských skál a ázijských nížin sú podvrh, len vravím, že spojitosť s Tartariou nejestvuje.
A čo sa samotného jazyka Tartarov týka (teda obyvateľov pustých území), stačí sa pozrieť do diela Angličana menom Edmund Fry, a uvidíte, čo za jazyk je to tá tartarčina (kniha je dostupná aj v digitalizovanej podobe pod názvom Pantographia; containing accurate copies of all the known alphabets in the world; together with an English explanation of the peculiar force or power of each letter: to which are added, specimens of all well-authenticated oral languages).

Chlapče, normálne dávam klobúk dolu z mojej šedivej hlavy :)
Tvoja recenzia je napísaná elegantne a výstižne, nemám k tomu čo dodať. Knihu som si kedysi kúpil zo zvedavosti, ale stačilo mi prvých asi päť strán, zvyšok som len prelistoval. Mal som pritom taký zvláštny pocit za ušami, ktorý sa slušným slovníkom vyjadruje dosť ťažko. Zjavne si v tejto problematike podstatne viac doma, než ja, pretože na takéto decentné hodnotenie nemám ani vedomosti, ani nervy. Bol som vychovaný v úcte ku knihám, aj mizerným až švihnutým. Moja recenzia by bola podstatne tvrdšia, čo by bola škoda, pretože recenzia by mala byť vecná, nie emotívna. Takže ďakujem, povedal si peknými slovami to, čo by som ja nedokázal bez expresívnych výrazov.