Mať svoj štát znamená život: politická biografia Alexandra Macha přehled
František Vnuk
https://www.databazeknih.cz/img/books/21_/219105/bmid_mat-svoj-stat-znamena-zivot-politic-N0F-219105.png
4
2
2
Kniha zaoberajúca sa Alexandrom Machom, slovenským politikom pôsobiacim počas obdobia Slovenského štátu, ktorý bol spoluzodpovedaný za perzekúciu slovenských židov i protifašistického hnutia. "Biografia Františka Vnuka podáva čitateľovi množstvo neznámych faktov nielen o Alexandrovi Machovi, ale aj o zložitom období druhej svetovej vojny, vzniku a rozpadu Slovenského štátu."... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Mať svoj štát znamená život: politická biografia Alexandra Macha. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (2)
Totálna hagiografia autorovho,, hrdinu "a hrdinu dosť kontroverzného :)
Mimochodom je zaujmave ze väčšina ľudákov (najmä nábožensky založených)je na Tisa ale jediný Vnuk fandí skôr Machovi a Tukovi :). No a mimochodom ak by si túto knižku čítali Kotleba a Mazurek myslím ze oprávnene by im Mach bol bližší ako Tiso :)
Inak pekne dielko a kopec zaujímavých info z doby zapadnutej prachom. Človek celkom chápe prečo sa mladý odvážny rebel nechal strhnúť k stále radikálnejšiemu nacionalizmu.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Mať svoj štát znamená život: politická biografia Alexandra Macha v seznamech
| v Přečtených | 4x |
| v Doporučených | 1x |
| v Knihotéce | 10x |
| v Chystám se číst | 1x |
| v Chci si koupit | 1x |
Štítky knihy
fašismus Slovenská republika 1939-1945 (Slovenský štát) nacionalismus slovenský nacismus Hlinkova gardaAutorovy další knížky
| 1996 |  Zamlčaná pravda o Slovensku |
| 1991 | Mať svoj štát znamená život: politická biografia Alexandra Macha |
| 1993 | Neuveriteľné sprisahanie: Vojenské a politické akcie proti Slovenskej republike v roku 1944 |
| 2008 | Andrej Hlinka 1864 - 1938 |
| 1992 |  Pokus o politický a osobný profil Jozefa Tisu |
Sprvoti som knihu dlho odkladal „na potom“, keďže som očakával na Macha úzko zamerané rozprávanie s mnohými nezaujímavými podrobnosťami, s akými som sa stretol v iných, nie najšikovnejšie písaných životopisoch (Stalin, Beneš, Štefánik...). Avšak na moje prekvapenie je v mnohých kapitolách viac o vtedajších pomeroch ako o samotnom Machovi, hoc tieto pomery a Mach na seba vzájomne vplývali. Podobne ako iné knihy prof. Vnuka, aj táto sa číta veľmi dobre, a kniha je členená na množstvo kratších kapitol, približujúcich Machov život a to, ako sa Mach vyvíjal: ako bohoslovec, novinár, rodobranec, politik, minister, väzeň, dôchodca, a to na pozadí pätoro prevratov (1918, 1939, 1944, 1948, 1968) a udalostí s nimi spojených a z nich vyplývajúcich.
Súvislý text končí na 330. strane, a dovedna je vybavený 776 poznámkami pod čiarou, ktoré abože uvádzajú zdroj tvrdenia, abo inak dopĺňajú text (výnimočne i poznámka na pol strany).
Hoc ide o naozaj politický životopis, pôvodca sa nevyhol ani stručnému opisu Machových koreňov: Šaňovo rodisko Slovenský Meder, otec, Machov záujem o kňazské povolanie, či odpor k pomaďarčovaniu, ba približuje i pôsobenie Machových vzorov: Jurigu, Hlinku, Tuku.
Na zamyslenie bol boj Macha proti britskému fašistovi, na pobavenie zas dobové prezývky, ako sodemiti (sociálni demokrati), švagrárnici (agrárnici) či lumpenproleteriát.
Šaňo začínal ako odporca nových poprevratových pomerov, keď Praha vyciciavala Slovensko, a mnohé slová, či už Machove, Jurigove, či priamo Vnukove, môžu sa nepáčiť českému čitateľovi, no treba si uvedomiť, v akých pomeroch Mach pôsobil, že vykorisťovanie Slovenskej krajiny vtedy kritizovali i komunisti a zahraničie. Viď napr. stranu 1217 v dobovom českom slovníku: „Slovensko bude naší koloniální zemí; je mylným názorem, jako by snad koloniální země nesměla s mateřskou hraničit. Příklad je Rusko se Sibiří.“ (https://www.databazeknih.cz/knihy/ottuv-obchodni-slovnik-ii-dil-cast-druha-p-z-333525)
Kniha by bola o niečo rozsiahlejšia, na niektorých miestach presnejšia, keby bol jej pôvodca býval bádal i v domácich archívoch, no k tým do roku 1989 nemal prístup, a neskôr už bol, ako sám píše na strane 12, „príliš starý“ (nar. 1926).
Kniha sa vďaka šikovnému členeniu a Vnukovmu štýlu veľmi dobre číta, a vrelo ju odporúčam neodborníkom i odborníkom.