• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 54 knih

Nové komentáře u knih František Vnuk

Andrej Hlinka 1864 - 1938

„Knižka samozrejme nijako nezapiera svoju zaujatosť. Ale je hutná a číta sa skvelo. Nikdy doteraz som nevedel o Hlinkovom detstve(neposedny bol už vtedy) , o jeho prvých kontaktoch s Čechmi(ktorí vraj ani nevedeli čo je to Slovák a plietli si to s Slovincami) a nikde som ešte nečítal tak podrobný opis škandálu behom Pribinovej slávnosti. A áno musím povedať, že aj jed je mi v mnohom krajne vzdialený tak vtedy to Čechom povedal teda neskutocne rázne a skvelo. A keď som o tom čítal (,, Pribina je náš, keď budete vy Česi oslavovať Premysla Otakara a Žižku vtedy budem hosť " alebo,, vy zastupujete vládu ale ja národ" ) vravel som si ej ale toto bol chlap! Na druhu stranu mame Hlinkovu známu náboženskú zadubenost a extrémnu bigotnost. A z každej druhej stránky knižky dýcha ničím nezapierany antisemitizmus. Ale citat ju bolo potešením.“... celý text
— LordByron

---

Slovensko v rokoch 1945-1948 - I. Diel: Volga sa vliala do Hrona

„Faktami nabitá odborná spisba, venujúca sa obdobiu rokov 1945 až 1946. Keďže mnohí postsocialistickí historici na Slovensku vyjadrujú sa o Vnukovi vždy iba posmešne (bez toho, aby čo i len raz vyvrátili jeho tvrdenie či spochybnili ním citovaný archívny prameň), uvediem počet citácii v dvoch námatkovo vybraných kapitolách: na 23 strán pripadá 48 citácii, v inej kapitole pripadá na 17 strán 60 citácií. Citujú sa britské, nemecké i domáce archívy, keďže knihu pôvodca dokončoval v čase pádu bývalého zriadenia, a bol mu umožnený návrat do vlasti. Knihu vrelo odporúčam. d.) Náklad na vydržování jednotek Rudé armády ....... 1 800 000 000 Kčs. (s. 42) Predseda povstaleckej SNR Lettrich márne sa snažil koncom roku 1945 (mesiace po skončení vojny) zamedziť vraždeniu, rabovaniu a znásilňovaniu: ČA, ani žiaden orgán, či už je to NKVD alebo niekto iný, nemá podľa platných dohôd a zmlúv česko-slovensko-sovietskych žiadnej ingerencie samovoľne, svojvoľne čokoľvek obstarávať a akékoľvek kroky proti našim občanom a ich majetku robiť. NKVD nemá právo zatýkať naše civilné osoby, ani robiť domové prehliadky, nemá vonkoncom práva siahať na naše osoby. [...] Je mier a u nás môžu tieto úkony obstarávať jedine česko-slovenské úradné a bezpečnostné orgány. (s. 44) Dňa 2. jan. 1946 prišlo do obce Kerestúra asi 100 vojakov ČA a začali robiť domové prehliadky a kradli. Žandársku hliadku z Čaloviec, privolanú na zjednanie poriadku uvedení vojaci ČA odzbrojili. Ani privolaná vojenská asistencia od vojenského veliteľstva v Trebišove o 80 mužoch nemohla zjednať poriadok. (s. 45) Názvy kapitol: Úvod 1. Z východu prišla tma 2. Odvrátená tvár oslobodenia 3. Deľba moci 4. Obmedzovanie moci a Prvá pražská dohoda 5. Konsolidácia a polarizácia 6. Ľud si povráva o prenasledovaní katolíkov 7. Priškrtenie slovenského literárneho a kultúrneho života 8. Keď ľudia bez srdca trýznili ľudí bez viny 9. Protirečenia sa vyostrujú 10. Aprílová dohoda 11. Všeobecné voľby 12. Tretia pražská dohoda 13. Trpké plody víťazstva 14. Cesta delegácie SNR do Ameriky 15. Mašinéria teroru Záverečné slovo“... celý text
— Slavomír53

---

Mať svoj štát znamená život - Politická biografia Alexandra Macha

„Sprvoti som knihu dlho odkladal „na potom“, keďže som očakával na Macha úzko zamerané rozprávanie s mnohými nezaujímavými podrobnosťami, s akými som sa stretol v iných, nie najšikovnejšie písaných životopisoch (Stalin, Beneš, Štefánik...). Avšak na moje prekvapenie je v mnohých kapitolách viac o vtedajších pomeroch ako o samotnom Machovi, hoc tieto pomery a Mach na seba vzájomne vplývali. Podobne ako iné knihy prof. Vnuka, aj táto sa číta veľmi dobre, a kniha je členená na množstvo kratších kapitol, približujúcich Machov život a to, ako sa Mach vyvíjal: ako bohoslovec, novinár, rodobranec, politik, minister, väzeň, dôchodca, a to na pozadí pätoro prevratov (1918, 1939, 1944, 1948, 1968) a udalostí s nimi spojených a z nich vyplývajúcich. Súvislý text končí na 330. strane, a dovedna je vybavený 776 poznámkami pod čiarou, ktoré abože uvádzajú zdroj tvrdenia, abo inak dopĺňajú text (výnimočne i poznámka na pol strany). Hoc ide o naozaj politický životopis, pôvodca sa nevyhol ani stručnému opisu Machových koreňov: Šaňovo rodisko Slovenský Meder, otec, Machov záujem o kňazské povolanie, či odpor k pomaďarčovaniu, ba približuje i pôsobenie Machových vzorov: Jurigu, Hlinku, Tuku. Na zamyslenie bol boj Macha proti britskému fašistovi, na pobavenie zas dobové prezývky, ako sodemiti (sociálni demokrati), švagrárnici (agrárnici) či lumpenproleteriát. Šaňo začínal ako odporca nových poprevratových pomerov, keď Praha vyciciavala Slovensko, a mnohé slová, či už Machove, Jurigove, či priamo Vnukove, môžu sa nepáčiť českému čitateľovi, no treba si uvedomiť, v akých pomeroch Mach pôsobil, že vykorisťovanie Slovenskej krajiny vtedy kritizovali i komunisti a zahraničie. Viď napr. stranu 1217 v dobovom českom slovníku: „Slovensko bude naší koloniální zemí; je mylným názorem, jako by snad koloniální země nesměla s mateřskou hraničit. Příklad je Rusko se Sibiří.“ (https://www.databazeknih.cz/knihy/ottuv-obchodni-slovnik-ii-dil-cast-druha-p-z-333525) Kniha by bola o niečo rozsiahlejšia, na niektorých miestach presnejšia, keby bol jej pôvodca býval bádal i v domácich archívoch, no k tým do roku 1989 nemal prístup, a neskôr už bol, ako sám píše na strane 12, „príliš starý“ (nar. 1926). Kniha sa vďaka šikovnému členeniu a Vnukovmu štýlu veľmi dobre číta, a vrelo ju odporúčam neodborníkom i odborníkom.“... celý text
— Slavomír53

---

---

Neuveriteľné sprisahanie: Vojenské a politické akcie proti Slovenskej republike v roku 1944

„Vydanie z roku 1993 je iba na pár miestach upravené, inak ide o vydanie z roku 1964 (napísané i vydané v exile). Sám pôvodca na začiatku knihy, na strane 13, píše, že si je „vedomý, že práca trpí všetkými nedostatkami diela písaného zďaleka a s obmedzeným prístupom k primárnym zdrojom informácií.“ No zároveň je kniha „ukážkou, ako Slováci pozerali na povstanie tam, kde sa dala písať jeho história bez cenzúry, bez ideologického usmerňovania, bez strachu, čo na to povie sused, brat, alebo obávaný prokurátor.“ Dielo pôsobí doslova osviežujúco, nebolo písané pod ničím tlakom, a hoc pôvodca bol už v roku 1989 pristarý (podľa vlastných slov uvedených inde) na kutranie sa v domácich archívoch, kniha má čo ponúknuť i súčasnému čitateľovi. Mnohé tvrdenia z knihy, za ktoré bol tak za minulého, ako i za súčasného zriadenia Vnuk neraz osočovaný, sa už vyskytujú i v súčasných, nikým nespochybňovaných prácach (Jablonický, Majewski, Hruboň, Lacko), a celkovo doteraz nik Vnukove tvrdenia a závery nevyvrátil – boli iba taktne obchádzané, či vysmievané (Mičev). Pravda, niektoré čísla si dnes zasluhujú úpravu, ale na celkový výsledok valný dopad nemajú: napr. z necelých 100 000 Židov prežilo ich vojnu 10 000, a nie 20 000, ako uvádza Vnuk; i počty povstalcov a partizánov sú presnejšie v novšej spisbe (Hruboň, Lacko). Keďže o dvojici Ďurica-Vnuk šíria sa rôzne polopravdy a lži, odcitujem zo strany 87, kde pôvodca ostro kritizuje nemeckú teóriu „o nadľudskosti preloženej do praxe a degradujúcej Židov a Slovanov na úroveň otrokov.“ Vnuk takisto kritizuje prezidenta Tisu, ktorý, ako stojí na strane 53, „aj v ťažkých kritických okamihoch hľadel na problematiku, obrazne povedané, z okna bánovskej fary,“ a nezakročil proti rozkladným živlom v armáde, ktorá sa následne nedokázala vysporiadať so sovietskymi záškodníckymi jednotkami vysadenými na území štátu (A. S. Jegorov, P. A. Veličko, A. A. Snežinský...), a ktoré aj podľa tvrdení pamätníkov i súčasnej odbornej spisby (Jablonický, Lacko, Majewski) dopúšťali sa ohavností tak voči civilistom, ako i povstalcom. Takisto pôvodca z nemeckých archívov cituje dobové sťažnosti slovenských úradov či slovenského ministerstva zahraničia, adresované nemeckej strane, a ostro kritizujúce počínanie si nemeckých vojsk na Slovensku – čo nezničili partizáni a povstalci, to si prisvojili Nemci. Vnuk jednoducho neoznačuje prídavnými menami a prívlastkami ako hrdinský, za slobodu bojujúci apod. ani partizánov 32 národností, ani k povstalcom pod hrozbou smrti zmobilizovaných vojakov slovenskej armády, ba ani nemecké či sovietske jednotky. Stroho, stručne a jasne, bez emócií a na základe prameňov opisuje bôľ a strádanie svojho národa. Preklepy: Strana 43, riadok 9: „1. augusta“ treba zameniť za „11. (s platnosťou od 12.) augusta“ Strana 62, riadok 7: „sovietskych“ treba zameniť za „nemeckých“ (nejde o prekrúcanie, pretože zo súvislostí je jasné, o čom je reč, ale neodborníka to môže dopliesť). Viackrát spomenutý Majewski, viď: MAJEWSKI, S.: Karpatsko-duklianska operácia Červenej armády a SNP. In: Acta historica neosoliensia, tomus 3, 2000, s. 140 – 147. Na Slovensku sa strelo 5 rôznych postojov k približujúcemu sa frontu (v knihe to takto súhrnne napísané nie je, iba pre orientáciu): - vládne a provládne sily = zachovať štát a až do konca bojovať proti ZSSR - Čatlošov plán prechodu Slovenska na stranu ZSSR, ale so zachovaním Slovenského štátu i po vojne, s dočasnou Čatlošovou vojenskou diktatúrou - plán čs. vlády v Londýne pripraviť povstanie, ktoré vráti Slovensko do lona Československej republiky (Beneš požadoval Čatlošovu popravu) - partizánske hnutie riadené z Moskvy, cieľom ktorého bolo vyprovokovať zásah Nemcov a znížiť úspešnosť povstania riadeného z Londýna (aby bolo Slovensko obsadené Červenou armádou, nie vlastnou) - ľahostajnosť“... celý text
— Slavomír53

---

Dr. Jozef Tiso v pamäti národa

„Veľmi zaujímavo pojatá kniha. Referáty a štúdie v nej obsiahnuté prinášajú zaujímavé údaje i obrazovú prílohu, s ktorou som sa doteraz nestretol. Citovaná zahraničná dobová tlač, ktorá o Tisovi písala, citované správy vojakov a diplomatov opisujúcich Tisu počas jeho prezidentstva i po ňom. Takto si predstavujem nestranný výklad dejín. Jedna z lepších kníh o Tisovi.“... celý text
— Slavomír53